Človek niekedy rozmýšľa či ten život má vôbec zmysel. Najmä ak prídu ťažké dni, zlé sny a ešte horšie časy. No potom prídu ľudia, ktorí vám ten názoor zmenia. Pomôžu, obrátia vaše myšlienky úplne o stoosemdesiat stupňov. Niekdy až neveríte že je to vôbec možné.
A ja mám to šťastie že ich mám. Je ich síce len pár ale sú tu a to je hlavné. Niekedy je menej viac. A v mojom prípade je menej tisíc krát viac.
Viete ja už som ani nečakala, že môj život bude mať niekedy nejaký význam. Len práca potom domov a takto prežívať celý život.
No zmenilo sa to a som za to nesmierne šťastná a hlavne vďačná.
A mať ktomu ešte jednu osôbku, ktorú síce často nevídam no keď ju už raz stretnem tak to stojí za to. Zdvihne náladu, vypočuje si vylievanie môjho srdca a vždy pomôže, to je na nezaplatenie. Vždy je lepšie sa vidieť raz za dva tri mesiace, ako sa vidieť denno denne a vedieť že je to umelé.
A teraz k môjmu písaniu nepísaniu. Keď mám pravdu povedať, tak sa k mojim príbehom už asi nikdy nevrátim. Nie je na to čas, nie sú na to myšlienky a nie je na to fantázia.
No keď máte záujem ešte o moje slová a myšlienky, rada tu niečo občas napíšem. Nejaké svoje úvahy, myšlienky...
No a nakoniec chcem ešte naísať, že zo srdca ďakujem všetkým ľuďom v mojom živote(aj keď si to asi ani jeden neprečíta) ďakujem im že stoja za mnou, že ma vypočujú a že ma vedia za každých okolností rozosmiať.
A dnes patrí ešte jedno obrovské ďakujem mojej sestričke, ktorá so mnou dnes strávila krásny večer. Som neskutočne rada, že som ťa spoznala a že ťa mám pri sebe. Posielam pusu.
Alex W.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára