....

Prepáčte, že je tu tak mŕtvo, ale ja to proste nedokážem. V tejto chvíli vôbec nedokážem písať, ako keby predo mnou bol hrubý múr a ja, jediné čo dokážem, je sa na neho pozerať. Začala som už pár krát, ale vždy som napísala pár viet a potom prestala. Hanbím sa za to, ale teraz mi to vážne nejde.

Viete, stále sa zamýšľam, prečo ja. Prečo sa to muselo stať mne a prečo a prečo a prečo... Ja viem, príde vám to detinské, ale ja to už nezvládam. Tú atmosféru u nás doma, prichádzajúci štvrtý ročník k tomu a ešte ani brata nemám doma....
Už som mala pár krát aj samovražedné sklony, ale na to som príliš zbabelá... Divné, keďže tu vážne žiť nechcem a nemyslím si, že by ma niečo čakalo.
Príde vám to divné? Mne ani nie. Nič ma tu nebaví, nič ma tu nedrží a proste pomaly ale isto strácam nádej v život so "šťastným koncom". Nie, nehovorím o nejakom princovi na bielom koni, ktorý by sa mi tu teraz aj hodil ale až tak ho nepotrebujem.... Hovorím o škole, o práci o živote... Stále si hovorím, že z tade vypadnem a bude dobre, ale aj tak skončím zahrabaná v nejakom smradľavom byte v Poprade a budem z nejakého nepostačujúceho platu živiť deti...
Hovoríte si... Veď má len 19 (keď nerátam tie tri mesiace) a život pred sebou, no človek v tejto dobe musí myslieť na budúcnosť, musí sa zamýšľať nad tým, čo ak....
Čo ak sa nedostanem na školu? Čo ak, nedostanem prácu? čo ak ma priateľ opustí keď otehotniem? Je tam veľa tých Čo ak a ja by som ich najradšej hodila za hlavu, ale to nejde...
Nedokážem to a ničí ma keď nad tým stále rozmýšľam.... A teraz ešte tá situácia doma a rovno si mám chuť hodiť slučku na najbližší strom a proste sa obesiť...
AJ tak by som v tomto skurvenom svete nikomu poriadne nechýbala...
Neviem čo mám robiť... Smiať sa, alebo plakať???? ČO??? Keď pozorujem ľudí okolo seba, vidím len pretvárku, ohováranie, nevkus a pretvárku.... Ako keby ľudia nevedeli byť samým sebou. Ale zase, ja som samou sebou, a ako som dopadla?? Mám jedinú dušu, ktorá sa mi snaží pomôcť, všetkých čo som poznala sa mi otočili chrbtom a tí čo nie, tak to od nich čakám v najbližšej dobe. A Prečo? Pretože to na nich vidím, to ako mnou opovrhujú, to ako mi neveria a to ich tiché šuškanie za mojim chrbtom. Oni si myslia, že je to stráááášne nenápadné, ale pri človeku, ktorý si toho zažil viac, je to strašne okaté....

Rúca sa mi svet pred očami a ja na to len pozerám. Smutné, ja viem. Ale nedokážem s tým nič robiť. Ako by som si priala ten pojebaný koniec sveta. Tak by sa mi uľavilo, len by som si sadla na môj parapet a čakala by som na smrť. Pozorovala by som ľudí, ktorí by vonku behali ako šialení. Ja by som si pustila Marsákov a pri ich úžasnej hudbe by som sa pozerala von. Na tú krásu, ktorú sme zničili a znečistili...

Aj tak si myslím, že to už nikto nečíta, tak idem ďalej plakať a počúvať môjho milovaného Jareda...
Neviem kedy sa ozvem...

P.S.: pre adminku BEST STORY - nie, nechystám sa písať o nikom slávnom a keď si moje poviedky uverejňovala preto, lebo si si myslela, že tam budú, tak ich môžeš rovno vymazať. Srdce mi to už viac nezničí... :)

Bratislava... :)

Nie je žiadna kapitola, pretože nemám čas a ani chuť písať... Prepáčte, ale je to tak.. :)
No dneska sme mali nejak fotiaci deň, a tak vzniklo pár fotiek (trošku viac, ale všetky tu nebudú) :D :D
Takže keď chcete, tak celý článok... :)

Alex Winslow

Aaaaa... :)

Ľudia, ja vám tak nehorázne ďakujem, že ste, že tu chodíte a aj keď dlho nepridávam, tak sa tu vrátite (aspoň to gro :))
Bože, som strašne rada, že sme to dotiahli až cez 10 000 a stále tu chodíte... :)
V Blave je úžasne, aj keď trochu chladno, no na naše (moje a Tinine) normálne pôsobisko, je tu horko... :) Nemám vôbec čas a ani náladu písať, ale vy mi to odpustíte, že????

Toto je náš chrústik Artur, ktorého si asi ukradneme domov.. :D (má úžasné zelenomodré oči) 

 a tu sme my, pravé Blávačky... :D 

Ahojte

Zdravím zo slnečnej Blavy.... Kocúrik je úžasný a maznavý.... :D
Zajtra ideme prvý krát behať, tak uvidíme... :D No a neviem či niečo pridám, pretože máme veľa toho... ale keď niečo príde, tak určite až od 18... :) no nič nezaručujem... :) 

Užívajte si... :) 

Dance is my life 15.

Ahojte...

Pred pár dňami som prišla na niečo, na čo som asi prísť nemala a teraz neviem čo mám robiť... Viete, ja som na začiatku hovorila, že tu nechcem dávať nič. Žiadne foto a tak a vedela som prečo to robím... No presvedčili ste ma a ja to teraz ľutujem, pretože sa na môj blog dostali osoby, ktoré som tu vážne nechcela. Osoby z môjho okolia a ja teraz vážne neviem čo mám robiť....
Och, nejdem to tu ďalej rozpisovať...

Viete, ja môjmu bračekovi ďakujem za veľa a ďakujem mu aj za to, že ma v podstate od neviem koľkých učí počúvať kvalitnú hudbu...
Samozrejme, počúvam aj iné veci a niektoré jeho sa mi ani nepáčia, ale to gro mi dal on...
Bože ako mi chýba.... Ešte musím vydržať dva mesiace.... A najmä mu musím kúpiť darček k jeho narodkám... Stále to odkladám, alebo skôr som v tom odpornom meste nič nenašla, ale teraz, keď idem do tej BA a budeme chodiť po nákupoch tak dúfam, že nájdem niečo presne pre neho... :D

No ale teraz si choďte už prečítať tú kapitolu a ospravedlňujem sa, že sú kratšie ako u mňa býva zvykom, no ale...
Alex Winslow

Dance is my life 14.

Čaute, je to kratšie, keďže múza má dovolenku a písala som to celý deň (síce s prestávkami, ale aj tak) ...
Vo štvrtok idem na dovolenku do BA, aj s mojou Tinnsík a ideme si užiť byt mojej tety... =D =D
Ale nie, ideme strážiť Artura ( kocúr)
Neviem ako to bude, ale pokúsim sa.... Nehovorím, že niečo bude, pretože ma Tinns asi nenechá len tak. ale no...

Ach jo....

Ľudkovia viem, čo som sľúbila, ale proste to nejde... :( Nedokážem niečo vymyslieť, sedím nad wordom a čumím do blba....

Och a na žiadosť mojej riaditeľky to púšťam ďalej...
(Kto chce vidieť ako to tancujem, tak viac v celom článku)

HURA!!!!!

Dnes som mala posledný deň brigády a úplne bol pohodový, takže možno už dneska niečo pribudne, uvidím podľa toho, či ma niečim nezaúkolujú aj doma... :) Dúfam, že sa to konečne podarí... :)

Prajem úžasný posledný mesiac prázdnin... :)

Alex Winslow