:)

Ďakujem za prekročenie 5000 v návštevnosti, aj keď mi je ľúto, že veľa ľudí tu už neprišlo, ale to nevadí... Ďakujem dievčatám, ktoré komentujú (aspoň niektoré) a dodávajú mi tým chuť písať ďalej... :) Som vám veľmi vďačná.

A ešte info, chcela som vám dneska dať 20 kapitolu, no som na 50-tke a fakt netuším, či budem schopná písať ale kto vie... =) Rozhodla som sa, že vám napíšem ku NOG ešte pár kapitol, keď ste tak zlato moje písanie podporujete... =)

Ešte raz vám ďakujem za to, že ma podporujete, pretože bez vás, by som tu už nebola.. =)

Vaša dojatá
Alex Winslow



DOPLNOK k 03. 07. 2012 


Viem, že som sľúbila, že budem teraz písať, keď som bola na morave, ale tam sa teplota držala nad 36 stupňov, dnu bolo nad 30, takže sa nedalo ani len myslieť, no a dnes som si to odšoférovala domov (pod Tatry) kde som sa dozvedela, že sa od toho tepla asi nedostanem... Zajtra idem na nákupy (ktoré z duše nenávidím) s kamoškou a vo štvrtok asi do Blavy... takže uvidíme, pokúsim sa napísať zajtra večer aspoň niečo... =)
Nič nesľubujem a užite si poriadne prázdniny.. =)

NOG - otázka

Chceli by ste aby to končilo ďalšou kapitolou, teda jej odchodom z USA, alebo chcete aby som ešte dopísala pár kapitoliek???... Lebo nápady mám, stačí len povedať, čo by ste brali skôr... =)
Prosím, odpovedzte viacerí, nech viem na čom som, pretože od jedného sa toho veľa nedozviem... =)

Vaša dovolenkujúca (aj keď len na Morave)
Alex Winslow

Not ordinary girl 19.

Tak som tu zas... Prekvapené??? Ja tiež....
Je to síce kratšie, no je....
Ďakujem babám za komentáre a kebyže dúfam, že ich tam bude viac, tak s tou kapitolou počkám, no povedala som si, že si túto kapitolu zaslúžite... =) Takže je pre vás dievčatá... =)
Užite si ju....

Not ordinary girl 18.

Gutten Morgen, :D :D
(Aj tak si myslím, že dnes to už nikto čítať nebude)

Ďakujem Nicol za komentár, keďže ostatným sa komentovať nechce.... Možno budem sviňa a zrobím to tak, že keď nebude 5 komentárov tak nebude nová časť, pretože mi chýba ten ťah, ktorý by ma ťahal pri písaní... Niečo ako, oni sa na to tešia, mala by som niečo napísať, aspoň trochu... Mne toto chýba, preto to aj tak dlho asi trvá...

Táto kapitola vôbec nemala tak vyzerať, neviem ani poriadne čo tam je, tak sa ospravedlňujem za veľa opakujúcich sa slovných spojení, či slov, či niečo iného a ešte sa ospravedlňujem za chyby, ktoré tam asi budú vždy....

Užite si to a prosím komentujte...
Alex Winslow

Not ordinary girl 17.

Ahojte, ozývam sa po dlhšej dobe... Nebojte sa z nemocnice ma pustili už v utorok, no múza ma stále obchádzala a nebolo mi dobre tak som sa neozvala...
Teraz, teda zajtra odchádzam na Moravu, na viac ako týždeň, keď som si už zrobila prázdniny... Teta ma 50 a tak si tam ideme s mamkou užiť, keďže svine zrušili PCF 2 týždne pred začatím.... Nenávidím ich za to... vážne... všetko kúpené a vybavené a oni to zrušia... Nech to nabudúce už radšej ani neskúšajú....
No a ešte k tej Morave, beriem aj notebook, ale neviem, či sa tam dostanem na net a vracať sa budem až asi v pondelok alebo utorok na ďalší týždeň, takže keby som sa neozvala, tak sa strašne ospravedlňujem...

No a prosím si komentáre, k minulej kapitole ste sa vôbec nepochlapili, čo ma strašne mrzí, ale nič s tým nezrobím,... =)
Užite si ju... =)
Alex Winslow

P. s.: Blížime sa veľmi rýchlo ku konci (keď hovorím, veľmi rýchlo, tak tým myslím sakra rýchlo) takže si užívajte, kým sa dá, keď vás baví ovšem.. =)

Not ordinary girl 16.

Tak pampúšiky moje, toto je môj prvý príspevok z prostredia nemocnice. Dúfam, že ma už v pondelok pustia, no budem mať ešte ultrazvuk brucha (nie, nie som tehotná) a budeme sa musieť prekvapiť. Tečie do mňa tretia infúzia, 4 pôjde za ňou na 100%....
A tak, keď už tu som, tak si vravím, že si to treba užiť, prvý krát ležať v nemocnici a možno posledný na detskom. Dúfam, že sa tu nedostanem... :)
Dúfam, že vy sa máte fajn a užívate si konečne teplé dni :) Mne to nejak nevychádza, ale to by som nebola ja...
Nie je nejak extra dlhá, neviem sa nejak sústrediť, pretože som na detskom a deti tu plačú od rana do večera, no teraz je asi desať minút kľud, za čo som rada (klop, klop - netreba to zahriaknuť)
Držte palce aby som sa z tade dostala čo najskôr... Nebaví ma to tu... nemám čo robiť a do písania sa musím pomaly nútiť (nejak sa pri ňom neviem udržať :D)
Prajem už písomkami nerušené posledné dni pred klasifikáciou... :)

Vaša Alex Winslow

Zlatíčka moje

Prepáčte, som na pokraji síl, išla som dneska darovať krv s pocitom, že urobím niečo prospešné.... Odišla som s tým, že mám zvýšený počet bielych krviniek a to značí že mám v tele nejaký zápal.... Cítila som sa skvele, nebolela ma ani len hlava, čo je u mňa pravidelné (a skončilo to vyšetreniami, ktoré mi potvrdili prítomnosť migrén) .... Išla som pozrieť ocka (ktorý pracuje v nemocnici) a ešte som si so skvelým pocitom išla kúpiť Convesky ( také úžasné tmavomodré až do čierna a sú dvojité a to vnútro má bodky a guličky, proste sú nádherné) a kúpila som si aj úžasnú knihu, ktorú vrelo odporúčam, aj keď som ju nestihla ešte dočítať ( je to Pasca od Lauren DeStrefano).... prišla som normálne domov, začítala sa do knihy a potom to prišlo.... Najprv len prudká bolesť hlavy, pod kŕče v žalúdku a teraz sa tu objímam s vedrom, ktoré už prijíma len moje žalúdočné šťavy, no vyzerá to tak že ich prijíma s velikánskou radosťou....
A tak si plačem od zúfalstva (nenávidím ten pocit keď zvraciam) a snažím sa napísať tento text, keďže asi za chvíľku znovu pôjdem pozrieť svojho kamaráta vedro....

Pokúsim sa niečo napísať, ale mám toho ešte v pondelok veľa a neviem ako sa v tomto stave budem schopná čo i len učiť, nie to ešte rozmýšľať nad tým čo píšem....
Fakt sa ospravedlňujem a už sa ani nečudujem tej nízkej návštevnosti, kto by to so mnou vydržal??? Ja nie...

Alex Winslow

P.S.: toto je jediná vec, ktorá ma teraz dokáže aspoň ako tak upokojiť... Ten úžasný hlas...

Zatiaľ neviem - Prológ

Hello, túto časť píšem medzi polnocou a 2 hodinou rannou, keď som nemohla spať a už sa ani učiť. Je to článok prednastavený, pretože o tomto čase sa buď budem ešte učiť, alebo už sa chystať na tréning...
Je to len taká ochutnávka, či by ste boli ochotný to čítať... nebudem ju teraz pridávať, chcela by som najprv dokončiť NOG, pretože 3 príbehy by som už asi nezvládla ako psychicky tak aj psychicky :P ... ale nie, len by sa mi miešali pojmy s dojmami a nebolo by to ono....
Chcela by som vás poprosiť či neviete poradiť nejaký ten tématický názov poviedky, viem, že z Prológu toho človek veľa nevie, ale aj tak by som bola vďačná....
No a viac prispievať tu začnem buď už cez víkend, alebo až v pondelok, pretože v pondelok by ma mala čakať zatiaľ posledná písomka, aj keď zmeniť sa môže všetko... :)
Prajem veľa pevných nervov pri tých posledných písomkách a dúfam, že mi budete držať palce aby to nedopadlo vážne katastroficky....

Alex Winslow

Otázočka

Viem, viem, nepridala som už neviem ako dlho, ale mám strašný frmol a som rada za tie 4 hodiny spánku, ktoré si doprajem skoro každý deň, niekedy je to menej niekedy viac.... Ešte tento týždeň vydržte a potom sa začnem aj snažiť niečo napísať. Mám z oboch poviedok rozpísanú kapitolku na papieri, no v obidvoch som sa zasekla a dotoho mi prídu strašne strojené a také nudné, ako vždy...
No a tá otázka znie: Zvládli by ste aj niečo fantasy??? Mám taký nápad, neviem či sa do neho pustím, ale snívalo sa mi a proste... Musím ešte porozmýšľať nad detailmi a keby sa podarilo tak najskôr dopísať Not ordinary girl ale možno keď ma chytí múza, ktorá ma obchádza vééééľkym oblúkom, tak by som ju pridala aj skôr... =)
Ale vážne chcem vedieť váš názor, veľmi mi na ňom záleží... :)
Dobrú noc vám prajem a dúfam, že sa do postele dostanem pred druhou rannou hodinou... :D :D

Vážne prepracovaná
Alex Winslow

MDD...:)

1. jún je krásny pre každého z nás, aj keď veľa detí, chce byť už veľkým, za všetko zodpovedajúcim človekom. Ale aj keď bude mať osemnásť a viac vždy bude dieťaťom. Vždy bude mať rodičov, aj keď už nemusia byť medzi živým, no stále sú v nás, v našich myšlienkach a v našich dušiach.
Mali by sme si vážiť tento deň, pretože je to jediný deň, kedy sa môžeme stať deťmi a zároveň jediný deň, kedy deti dostanú skoro všetko čo chcú.
Tak veľmi by som chcela byť dieťaťom, tak veľmi by som sa chcela preháňať po uliciach a nemyslieť na svet okolo, ale nejde to. Keď človek raz okúsi ten svet okolo a tú zodpovednosť za svoje činy, už nejde vrátiť sa do tých krásnych detských čias.

Najdôležitejšie je si ho užiť a vyžobrať od rodičov čo najviac, veď sme všetci tak pekní a zlatí, no kto by nam odolal???? :D :D

A fakt netuším, či stihnem nejakú kapitolu, lebo rýchlo robím tému na prax a dneska sa hrám na šoféra a tak... pokúsim sa, ale nič nesľubujem... :)
Alex Winslow

P. S.: Chcela som vám tu dať taký pekný obrázok, ale tým, že som v práci, tak nie som na svojom počítači.. :) Takže máte smolu... :P