utorok 26. júna 2012

Not ordinary girl 18.

Gutten Morgen, :D :D
(Aj tak si myslím, že dnes to už nikto čítať nebude)

Ďakujem Nicol za komentár, keďže ostatným sa komentovať nechce.... Možno budem sviňa a zrobím to tak, že keď nebude 5 komentárov tak nebude nová časť, pretože mi chýba ten ťah, ktorý by ma ťahal pri písaní... Niečo ako, oni sa na to tešia, mala by som niečo napísať, aspoň trochu... Mne toto chýba, preto to aj tak dlho asi trvá...

Táto kapitola vôbec nemala tak vyzerať, neviem ani poriadne čo tam je, tak sa ospravedlňujem za veľa opakujúcich sa slovných spojení, či slov, či niečo iného a ešte sa ospravedlňujem za chyby, ktoré tam asi budú vždy....

Užite si to a prosím komentujte...
Alex Winslow





18.


„hej Sarah?“ vybehol z domu Michael a keď nás zbadal v objatí, len zdvihol ruky a znovu zapadol do domu.
Ja som sa len zasmiala a vymanila sa z Damienovho úžasného objatia.
„idem zistiť čo chcel,“ usmiala som sa na neho a chcela odísť, no on ma stiahol za ruku na neho a znovu ma pobozkal.
„bez toho ťa už nepustím,“ zatváril sa tak nevinne, že som nemala ani len chuť ho zo srandy zhubovať.
„že si to ty a zachvíľku som naspäť,“ pohladila som ho po tvári a potom som sa rýchlo pobrala dovnútra, aby som pri ňom bola čo najskôr.

„čo si potreboval?“ opýtala som sa ho, keď som ho konečne našla a sadla mu na kolena.
„prehlasovali ma a chcú aby si im zaspievala a tak som ťa zháňal,“ pokrčil plecami a ja som podvihla obočie.
„prečo ja? Veď na to tu ste vy,“ krútila som hlavou. Veď ja ani neviem poriadne spievať, tak prečo by som mala spievať ja? Je to divné, nechápem to, no nevyjadrujem sa.
„to sme, ale im sa páčiš ty a odchádzaš a tak si ťa tu chcú ešte užiť,“ pokrčil plecami.
„och bože, prečo ja?“ rečnícka otázka, s ktorou som sa postavila a zmizla som znovu na terase, kde ma stále čakal Damien sediac v jeho kresle, ako som zistila.
„tak čo chcel?“ opýtal sa ma a znovu si ma stiahol k sebe na nohy.
„on nič v podstate nechcel, to ostatní,“ pretočila som očami.
„a čo chceli oni?“ podvihol obočie.
„aby som im niečo zaspievala,“ povzdychla som si.
„a čo, nechce sa ti? Veď už si dneska spievala,“ zasmial ma a nasilu postavil, aby ma následne zatiahol do domu a rovno do ich miestnosti.
„ja budem dobrý chlapček a požičiam ti moju gitaru,“ dal mi do ruky jeho obľúbenú, čiernu.
„ďakujem, vážim si to,“ dala som mu pusu na líce a so smiechom som z tej miestnosti vypadla aj keď som videla ten ublížený pohľad.
Vošla som do miestnosti s gitarou v ruke a pozerala som čo sa bude diať.
Michael hneď vyskočil a dotiahol mi z kuchyne barovú stoličku, na ktorú som sa usadila.
„ešte chvíľku vydrž,“ usmial sa na mňa a tak som s prikývnutím začala skúšať, či je dobre naladená.
Zrazu sa objavili obaja z tej ich miestnosti a niesli stojan na mikrofón, ktorý dali predo mňa a hneď ho zapájali  ako aj gitaru do bedne.
Ja som ich len sledovala ako aj ľudia v miestnosti. Stíchla miestnosť a bolo vonku počuť krik. Niekto všetkých zvolával dovnútra a ja som len krútila hlavou. Boli ako blázni. Nechápala som to.

Všetko bolo pripravené a ja som pozorovala posledných ľudí, ktorí vchádzali do miestnosti.
Bolo nás tu okolo 25 a väčšinou boli posadaní po zemi, alebo na gaučoch a sedačkách aj na sebe. Tak aby sa všetci zmestili.
„Aby ste pochopili, prečo táto pesnička, tak je to preto, pretože toto je pre mňa raj a za dva dni sa vraciam do môjho osobného pekla,“ zasmiala som sa. „síce by som ju mala prespievať, ale vy to prežijete,“ zazubila som sa na nich.


When she was just a girl
She expected the world
But it flew away from her reach
So she ran away in her sleep
And dreamed of para- para- paradise
Para- para- paradise
Para- para- paradise
Every time she closed her eyes

Usmiala som sa na Damiena a potom som prešla pohľadom a usmiala som sa na všetkých.

When she was just a girl
She expected the world
But it flew away from her reach
And the bullets catch in her teeth

Life goes on, and gets so heavy
The wheel breaks the butterfly
Every tear a waterfall
In the night, the stormy night, she'd close her eyes
In the night, the stormy night, away she'd fly

„pridajte sa, prečo by som mala spievať sama?“ ozvala som sa keď mal začať refrén a pozerala som sa po každom, aby sa tomu ani jeden nevyhol.
„a ideme všetci spolu,“ zanôtila som a potom začala znovu spievať.

And dreams of para- para- paradise
Para- para- paradise
Para- para- paradise
Ohoohoooh

She dreams of para- para- paradise
Para- para- paradise
Para- para- paradise
Ohoohoooh-ohoh

Lalalalalalala


Na túto pasáž už som bola znovu sama, no mne to až tak nevadilo, keďže spievali niektorí hrozne falošne. Až mi to uši trhalo, no možno to bolo aj tým alkoholom v krvi. Kto vie.


So lying underneath the stormy skies
She'd say: "Ohoohoooh, I know the sun will set to rise"

This could be para- para- paradise
Para- para- paradise
Could be para- para- paradise
Ohoohoooh

This could be para- para- paradise
Para- para- paradise
Could be para- para- paradise
Ohoohoooh-ohoh

This could be para- para- paradise
Para- para- paradise
Could be para- para- paradise


Dospievala som a gitaru som dala do Damienových rúk aby ju mohol znovu odložiť.
„ešte jednu, prosím,“ ozvalo sa nejaké dievča z davu, no ja som pokrútila hlavou.
„chceli ste jednu, máte jednu, ja sa chcem teraz venovať iným veciam,“ usmiala som sa na ňu a zoskočila som z barovej stoličky, aby som mohla chalanom pomôcť znovu poodnášať veci.
Ani som si neuvedomila, že ma niekto natáčal.

„tak tu si,“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa pozrela na Damiena, ktorý sa vedľa mňa objavil aj s dvoma pohármi v ruke.
„keď to je alkohol, ani sa ku mne nepribližuj,“ zamrmlala som. Bola som unavená, no spať som nemala kde a tak som sa o tretej ráno uložila znovu do jeho kresla a rátala hviezdy na nebi.
„neboj sa, je to len kola,“ nežne sa na mňa usmial a tak som sa postavila aby som mu uvoľnila kreslo a následne si mohla na neho sadnúť.
Trochu som si odchlipla z pohára, ktorý mi dal do ruky a položila som ho na zem, aby som sa mohla lepšie schúliť do jeho náruče.
„nie je ti zima? Je tu teraz celkom chladno,“ opýtal sa ma a ja som sa k nemu ešte viac pritisla.
„teraz už ani nie, no som strašne unavená a asi ti tu zaspím,“ zaborila som si nos do jeho mikiny a jeho ruky sa okolo mňa obmotali pevnejšie.
„a nechcela by si ísť spať?“ opýtal sa ma.
„a kde prosím ťa?“ zdvihla som k nemu hlavu a zadívala sa mu do očí.
„do postele najlepšie,“ zasmial sa.
„ale veď ste..“ zívla som si, „to tam zapratali tak, že tam nevyjdete ani o rok,“ znovu som mu zaborila hlavu do hrudníka a čakala som čo bude.
„neboj sa, my v tom  máme systém,“ postavil sa aj so mnou v náručí a začal ma niesť do domu .
„prestaň ešte ma niekde zhodíš a čo potom ja úbohá?“ zvolala som a ruky mu obmotala okolo krku.
„tak potom tu zostaneš,“ zamyslel sa, „ vidíš, to nie je taký zlý nápad,“  zazubil sa na mňa a ja som sa ho chytila ako kliešť.
„prestaň,“ skôr som zapišťala ako zavolala, keď sa začal nahýbať do jednej strany.
„veď dobre,“ pretočil očami a dostal sa ku schodom.
„to chcem vidieť,“ zamumlala som a vykukla z jeho náruče, aby som videla, ako sa bude predierať, tým haraburdím.
No bola som prekvapená, pretože, keď sme sa dostali na prvý schod, zbadala som cestičku medzi vecami, ktorú by som normálne nezbadala.
„nečakané, čo?“ zasmial sa a kľučkoval medzi krabicami.
„uhm, pri chalanoch určite,“ znovu som si hlavu položila na jeho hruď a zavrela oči.
„ešte nespi, princezná,“ šepol mi do ucha a ja som zacítila, že už ideme po chodbe.
Trošku si ma nadhodil, aby mal voľnú ruku, ktorou mal otvoriť dvere na konci chodby.
„prečo?“ zamumlala som a snažila sa mať otvorené oči.
„pretože nebudeš spať v tom, v čom si oblečená a neviem, či by si bola veľmi rada, kebyže ťa prezliekam ja, aj keby to bolo vo všetkej početnosti,“ zasmial sa potichu a položil ma na posteľ, ku ktorej sme sa dostali.
„počkaj chvíľku,“ zamumlal a otočil sa k veľkej skrini, jedinej v miestnosti, keď nerátam, ešte komodu pod oknom.
„uhm,“ padla som do perín a pozorovala som tmavomodrý strop nad sebou.
„tu máš,“ dopadlo na mňa nejaké oblečenie.
„nezostaneš pri mne?“ podvihla som hlavu, aby som na neho videla. „Niekedy sa bojím cudzích miestnosti,“ priznala som sa a znovu som sa zvalila na posteľ.
„fajn, ale zober si veci, že ťa zoberiem do kúpeľne, ja si zatiaľ dám tepláky,“ potiahol ma za ruky na nohy a potom ma tiahol za sebou na chodbu a potom do prvých dverí pri schodoch, kde bola kúpeľňa.
„použi všetko čo chceš a potom príď,“ zasvietil mi svetlo a zmizol na chodbe.

„Damien?“ zašepkala som keď som otvorila nejaké dvere, v ktorých som predpokladala jeho izbu.
„srdiečko, dvere vedľa,“ ozval sa hlas Michaela, ktorého som zbadala v objatí s nejakou babou.
„hups, prepáčte,“ zasmiala som sa a znovu zavrela dvere. Zajtra keď ho uvidím, budem sa červenať v rozpakoch.
Prešla som k posledným dverám na chodbe a potichu som vošla do miestnosti.
No nemusela som vôbec stišovať moju chôdzu, pretože v izbe bolo zasvietené a Damien niečo robil za stolom a vôbec si nevšimol, že som vošla.
„čo robíš?“ oprela som sa mu o chrbát a pozrela sa mu cez rameno.
„nič, len som odpisoval mamke na jej mail,“ zaklapol notebook a postavil sa aby ma odviedol ku posteli. No zasekol sa a pozorne si ma obzrel. „Takto ťa vidieť častejšie, som v siedmom nebi,“ zasmial sa a odkryl mi jednu stranu prikrývky.
„nech sa páči,“ postrčil ma k posteli a išiel zhasnúť svetlo.
„dobrú noc,“ zaprial mi keď sa ku mne uložil len na prikrývku.
„dobrú,“ zamumlala som mu, otočila sa k nemu a s príjemným pocitom som sa pritúlila v jeho teplej náručí. 






___________________________
Poznámka autora:
 Mohla by som použiť tých 5 komentárov, ale po prvé by mi to aj tak nepomohlo a po druhé nechcem byť až taká sviňa, aj keď na to mám právo...

4 komentáre:

  1. Alex, po dlhom čase som si prečítala a som z toho WOW! :) Strašne sa mi to páči pani spisovateľka Winslow :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. musim sa priznat nikdy som ziadnu poviedku nekomentovala neviem preco...ale tvoja je super vzdy ked pridem idem kuknut ci si nieco nepridala :)...uzasna poviedka..dakujem ze ju pises :)-Nika-

    OdpovedaťOdstrániť
  3. užasne!! konečne!!! :)och :)

    OdpovedaťOdstrániť