Tak nech sa páči a nezabudnite na komentáre, v tejto dobe mi len veľmi a veľmi pomôžu... :)
Vaša streswoman
Alex Winslow :D :D
31. Kapitola
Zase sa
všetko vrátilo do starých koľají a ja som ráno vstala, nechávajúc Nicka
spať, som sa potichučky obliekla a odišla vyvenčiť Dory, ktorá
s radosťou okolo mňa pobehovala. Ja som ju len očkom sledovala
a bežala si svoju zvyčajnú trasu.
Keď som
dobehla domov, nasypala som Dory žrádlo a naliala jej čistú vodu. Potom
som skočila do rýchlej sprchy, jemne som sa v kúpeľni upravila a len
v spodnom prádle som vbehla do izby obliecť sa do práce.
Obliekla
som si voľné látkové šaty béžovej farby, ktoré som si v páse stiahla úzkym
opaskom. Na nohy som si dala tmavé silonky, na vrch tmavohnedé sako a na
nohy som si mala v pláne obuť jediné bagandže, ktoré som vlastnila.
Kým som
sa naraňajkovala a do kabely som strčila oblečenie na tréning, zatiahlo sa
a ja som si pre istotu pribalila ešte aj dáždnik.
Deťom sa
moc dobre v daždi behať nebude, no ja aj tak budem dúfať, že pršať nebude.
Nemalo by.
Pred
odchodom som načmárala Nickovi odkaz s tým, že som v práci, že som si
zobrala auto, aby ho nelákalo šoférovať a že večer budem doma. No
a že som bola s Dory a papať dostala.
To bol
asi tak obsah listu, ktorý som mu zanechala v kuchyni.
Ešte keď
som prechádzala okolo spálne, nakukla som dnu a nakoniec spokojne so
slnečnými okuliarmi zastoknutými vo vlasoch som sa pobrala do práce. Konečne
svieža a vyspaná. Po dlhšej dobe som znovu nespala sama.
S vynikajúcou
náladou som došla do obchodu a vrhla som sa na radenie a predávanie
oblečenia.
Cez
obednú prestávku, ktorú som si vybavila u šéfky, som zabehla
k bazénu, aby som deckám vyčistila žalúdok a trochu ich podirigovala
a ešte pred koncom tréningu som zasa odišla aby som stihla dôjsť do
obchodu. Trávila som tam potom o hodinu dlhšie a teda pred odchodom
som sa prezliekla do legín, športovej podprsenky a navrch som si dala ešte
tenký svetrík, aby po mne ľudia tak nepozerali a v športovej obuvi
som nasadla do auta aby som sa stihla za 20 minút dopraviť na pláž, kde by ma
mali čakať detská kvôli večernému behu.
V apríli im ešte k tomu pribudne plávanie v mori, čo sa presunie
na miesto behu a behať budú ráno.
Teraz je
ešte príliš studená voda a nechcela som im na plecia hodiť všetko naraz,
aj keď si myslím, že by to zvládli, riskovať som to nechcela.
A tak
som vystúpila z auta a prešla som k menšej skupinke deciek,
ktorá na mňa už čakala.
„môžeme
vyraziť,“ usmiala som sa na nich a sama som vybehla ako prvá. Bežali sme
popri mori na pláži a len s mávaním som pozdravila svojich kolegov,
ktorý sedeli na vežiach.
Vybehala
som ich poriadne a nakoniec som ich celkom vyšťavených prenechala ich
rodičom, ktorí na nich čakali na parkovisku.
Ja som
konečne sadla za volant a mienila som sa dostať domov.
Keď som
sa konečne dostala do bytu, hodila som sa na gauč a mienila som si aspoň
na chvíľku vydýchnuť a nič nerobiť.
„Cathie,
nepodnikneme dnes niečo?“ prisadol si ku mne Nick až príliš aktívne na moju
terajšiu situáciu.
„prepáč
Nick, ale mám toho za dnes už dosť a proste si chcem aspoň na chvíľku
oddýchnuť,“ zamumlala som a vytiahla k sebe nohy, aby som si ich
mohla trochu rozmasírovať.
„prosím
Cath, aspoň na chvíľku, na prechádzku po parku,“ zvolal a ja som sa na
neho zmučene pozrela stále si masírujúc svoje nohy.
„nie,
proste nie, zober Dory, keď sa chceš ísť prejsť, ja si musím oddýchnuť
a popratať a navariť a neviem čo ešte všetko,“ viem, že som bola
hnusná, ale vážne som toho za dnešok mala už dosť a potrebovala som si
aspoň nachvíľu oddýchnuť, kým znovu nabehnem na druhé dnešné kolo a to
v upratovaní a riadení domu.
„ako
myslíš,“ odfrkol si, postavil sa a naštvane odišiel. Po chvíli som počula
buchnutie vchodových dverí a ja som si povzdychla.
Po
chvíľke oddychu som sa znovu postavila na moje unavené nohy a začala som
riadiť. Začala som kuchyňou, kde som poumývala riad ešte zo včera, poumývala
som podlahy, poodkladala som riad na svoje miesto a poumývala som aj stôl,
ktorý už mal aj lepšie časy. umyla som podlahy rovno aj v chodbe a obývačke
a potom som pokračovala postupne ďalej. Nakoniec som si nechala spálňu
a kúpeľňu, pri ktorej umývaní prišiel domov Nick, ktorý bol vonku
s Dory.
S povzdychom
som ďalej drhla kachličky a mala som toho dosť. Najradšej by som si ľahla
do postele a nie ešte upratovala.
Keď som
konečne dopratala, znovu som si sadla na gauč a s radosťou som
pustila televíziu, aspoň na chvíľku pokoj.
„mala by
si menej pracovať,“ ozvalo sa od dverí a ja som sa na Nicka zahľadela.
„prečo
by som to mala robiť?“ zamračila som sa na neho.
„je toho
na teba veľa, nezvládaš to, potrebuješ si aj trochu oddýchnuť a nie len
pracovať od rána do večera.
„je moja
vec čo robím, ale keby si si aspoň
niekedy za sebou niečo popratal, nemala by som toho toľko na práci a mohla
som si aspoň na chvíľu oddýchla,“ zavrčala som na neho.
„tak
teraz je to moja vina hej? Ja teraz môžem za všetko a ty si úplne nevinné,
utláčané dievčatko,“ bol strašne nahnevaný a ja som bola v podstate
tiež.
„nie,
ale skús celý svoj byt popratať sám od podlahy po strop a popritom ešte aj
pracuj, raz uvidíš ako som sa cítila, teraz ma ospravedlň, ale kým si všetko
usporiadaš, tak sa ozvi, alebo rob ako chceš,“ odstrčila som ho od dverí
a zbalila som si veci, ktoré som tu mala. Chcel ma možno aj zastaviť,
alebo aj nie, no aj tak som sa nedala a naštvane som vybehla z bytu
a pred bytovkou som si odmávla taxík, do ktorého som okamžite nasadla
a nechala sa odviesť až domov.
Vybehla
som z taxíku a rýchlo sa stratila v dome, ešte kým som stihla sa
rozplakať. Bolo toho na mňa už veľa.
Potrebovala
som sa porozprávať s mamkou, nech ma trochu upokojí a zavalí inými
myšlienkami.
To
jediné som potrebovala.
Dopadla
som na podlahu a oprela som sa o stenu v mojej izbe. Plakala som
o dušu a čkala ešte viac. Nedokázala som sa upokojiť. Po pár minútach
som začala lapať po vzduchu a to ma donútilo aspoň trochu sa upokojiť.
Schúlená
v klbku a plačúc som na zemi zotrvala aj pol hodinu, kým mi neprišlo
zle a ja som sa nerozbehla do kúpeľne, dostať všetko jedlo z dnešného
dňa preč zo žalúdku.
Keď som
už bola ako tak v poriadku, umyla som sa a aj s mobilom som
vyšla vonku a zašla som až ku dávno objavenému môjmu tajnému miestu pod
„útesom“ neďaleko domu.
Vytočila
som číslo domov, no to bolo odpojené, no skúsila som to ešte aspoň tri krát, či
som sa náhodou nepomýlila v čísle, alebo čo. Nič sa nestalo a tak som
zdesene vytočila bratove číslo na mobil, ktorý som mu platila sama a tak
som mala istotu, že pôjde.
„ahoj
sestrička,“ zvolal ako by nič.
„prečo
nejde pevná linka?“ zvolala som hneď.
„och,
tak to nebude volanie len tak, čo?“ zamumlal.
„bože,
daj mi mamu, s tebou sa nedá hovoriť,“ zavrčala som na neho
a počúvala som chvíľu jemné šumenie a zvuky jeho okolia, ako sa
presúval za mamkou do inej časti domu.
„ahoj
zlatíčko,“ ozval sa mamkin hlas a ja som ju chcela hneď zavaliť otázkami,
no nestihla som. „Ako sa máš a ako sa má Nick?“ opýtala sa ma hneď
a ja som sa znovu rozplakala.
„nechaj
to tak prosím ťa,“ zamumlala som do telefónu a snažila som samú seba
presvedčiť, že mám prestať plakať. Nešlo mi to nejak valne.
„ale no
tak, povedz mi to, bude ti lepšie,“ snažila sa ma presvedčiť, no ja som nemala
silu dlho zatĺkať a tak som si povzdychla.
„pohádali
sme sa, teda ja som na neho hnusne vybehla a zbalila som sa a odišla
od neho,“ povedala som skrátenú verziu. Mamka dobre vedela, že sa tak pomaličky
sťahujem k Nickovi. Vôbec nie plánovane a tak nenútene. Niekedy si
tam niečo zobrať, niekedy z tade niečo vyhodiť a tak.
„a čo sa
stalo? Niečo ti urobil, alebo čo?“ vyzvedala hneď ako super mama.
„áno,
nie, ja neviem, proste som bola strašne nervózna a unavená z práce,
Nick chcel stále niečo robiť, pretože nemôže pracovať a ani cvičiť, kvôli
tej sprostej ruke a ja som proste na neho vyletela, že musím tam ešte
popratať celý byt a že som unavená a že nedokáže nič urobiť,“ znovu
som si vzdychla.
„tak po
prvé, čo má Nick s rukou a po druhé, mala by si s tým niečo
robiť, možno sa zbaviť aspoň jednej práce, alebo čo, on sa proste chce
o teba starať, chce si s tebou užiť nejaký čas len tak a ty ho
odbiješ a kričíš na neho, keď mám pravdu povedať, ani sa nečudujem, že bol
naštvaný,“ povedala mi a ja som sa znovu rozplakala.
„Ale ja
musím zarábať a chcem sa starať o seba a proste och,“ vzdala som
to a ešte viac zo mňa išli slzy prúdom, nechápala som to. Ja som taká
predsa nebola. Nikdy ma nič tak nerozhodilo.
„Ale veď
dovoľ aby sa mohol starať aj on o teba, veď to nie je hriech. Pomaly ale
isto ste začali plánovať svoju spoločnú budúcnosť a to k tomu patrí
dcérka moja, starať sa o seba navzájom je niekedy to najlepšie čo vo
vzťahu môže byť,“ prehovárala mi do duše a ja som sa pomaly upokojovala.
„ale ja
sa za seba tak hanbím,“ zvolala som v tichom výkriku a mamka sa
rozosmiala.
„samozrejme,
to chápem, ale niekedy je po hádke sex najlepší, tomu ver, také divoké
uzmierenie,“ zasmiala sa a dokázala rozosmiať aj mňa.
„hovoríš
to z vlastnej skúsenosti?“ opýtala som sa keď som sa aspoň trochu
upokojila.
„samozrejme,
ale mladší súrodenci to vedieť nemusia,“ oznámila mi a ja som sa nanovo
rozosmiala.
„no
dobre, moje problémy sme rozobrali do podrobností, mňa by zaujímalo, prečo je
odpojená pevná linka,“ zvážnela som a čakala na odpoveď.
„no
vieš,“ vzdychla si mamka, „Firma v ktorej sme s ockom pracovali,
spravila veľké prepúšťanie, kvôli kríze a no, medzi vyhodenými sme boli aj
my dvaja, no a tak sme predali dom, do konca mesiaca sa musíme
odsťahovať,“ vypadlo to z nej nakoniec a rozplakala sa.
„mami,
prečo si mi to nepovedala už skôr?“ zvolala som a hneď sa postavila na
nohy a pozrela sa na kalendár ktorý som mala položený v izbe na
stole. „veď koniec mesiaca už je v nedeľu,“ vykríkla som a zbehla dole schodmi na
prízemie.
„ja
viem, ja viem ani som ti to nechcela vešať na nos, veď toho máš sama veľa,“
obhajovala sa.
„teda mi
chceš povedať, že už máte kde bývať?“ pochodovala som hore dole po
miestnostiach a snažila som sa ju pochopiť.
„no nie,
ale ono sa to nejak vyrieši,“ snažila sa to uhrať no ja som frustrovane
vykríkla.
„toto sa
samo nevyrieši, počkaj chvíľu zatelefonujem pár ľuďom a potom ti zavolám,“
zrušila som ju a ako prvému som zavolala Pethemu.
„prosím,
prosím, Cathie,“ zvolal zvesela.
„ahoj
ako sa máš, vyzerá to, že máš dobrú náladu,“ snažila som sa to na neho
nevybaliť hneď.
„hej
mám, no prejdi rovno k veci, na mňa ohľady brať nemusíš,“ zasmial sa
a ja som si povzdychla.
„mám na
teba prosbu,“ začala som zvoľna, no nestihla som pokračovať, pretože ma
prerušil.
„no
vysyp to zo seba a nechoď okolo horúcej kaše,“
„mohla
by som do toho domu nasťahovať moju rodinu zo San Francisca? Pretože rodičia
prišli o prácu a museli predať dom a teraz nemajú kde ísť,“
povedala som opatrne.
„ale to
sa ani pýtať nemusíš, akurát zajtra som sa s tebou chcel stretnúť
a darovať ti ten dom. Prerobila si
ho a ja by som ho už asi nemohol dať niekomu inému, takže to ber už
len ako formalitku,“ zvolal stále veselý a ja som to nechápala.
„to
vážne?“ neverila som mu.
„samozrejme
a predpokladám, že im chceš ísť pomôcť so sťahovaním, takže máš do konca
týždňa voľno,“ omilosrdnil ma ešte aj od práce a ja som už vyvaľovala oči
do steny oproti mne.
„ďa-ďakujem,“
vykoktala som zo seba a už len počul tón, ktorý ohlasoval, že hovor je
zrušený.
Po
minúte spamätania sa, som vytočila číslo Olivie a čakala, kedy to zdvihne.
„prosím,“
ozvalo sa.
„dobrý
deň, pri telefóne Catherine, ja by som vás chcela poprosiť či by som nemohla
mať do konca týždňa v práci voľno kvôli rodinným problémom. Musím narýchlo
odcestovať do San Francisca,“ vysvetľovala som rýchlo.
„ale
samozrejme srdiečko, zastúpenie za teba už vybavím,“ povedala a tiež mi
zložila bez rozlúčenia. Neviem čo to majú za trend dnes.
Nakoniec
som ešte vytočila číslo na Dominica a dúfala som, že mi bude vedieť
pomôcť.
„áno
prosím,“ zvolal zvesela.
„ahoj
Dom mám na teba prosbu,“ začala som hneď.
„ale
samozrejme, vždy rád pomôžem, keď budem môcť,“ zasmial sa a ja som si
povzdychla.
„nedokázal
by si mi zohnať takú menšiu dodávku? Veď vieš čo mám na mysli, tak aby sa tam
pomestil aj nábytok, no aby som ju mohla šoférovať,“ v duchu som sa
modlila aby mi mohol pomôcť, pretože inak by som nevedela čo robiť.
„uhm,
sťahuješ sa?“ cítila som ako jeho nálada hneď klesla.
„nie,
musím ísť do San Francisca, ale to nerieš,“ mávla som rukou aj keď som vedela,
že to vidieť nemôže.
„dobre,
dobre, asi ju potrebuješ ešte dnes, že?“ radšej sa začal pýtať k veci
a ja som bola len rada.
„hej,
bolo by to najlepšie. Chcem odísť už zajtra ráno, nech všetko stihnem tak ako
mám naplánované,“ vysvetľovala som, aj keď som v pláne mala odísť už okolo
jednej ráno, možno už o polnoci, aby som bola ráno tam.
„dobre,
počkaj minútu, ja zavolám kamarátovi a dám ti vedieť, dobre?“ povedal mi
hneď a ja som si trochu oddýchla.
„dobre,
ďakujem veľmi pekne,“ zložila som sama a s telefónom v ruke som
sa začala prechádzať hore-dole a čakať na telefonát, dúfajúc, že budem mať
kladnú odpoveď na moju prosbu.
Po dvoch
minútach sa mi mobil v ruke rozohral a ja som ho zo stresu skoro
pustila na zem. Nakoniec som telefonát zdvihla.
„áno?“
zvolala som.
„budeš
ju mať večer pri dome, jediné čo budeš musieť platiť je benzín, ktorý si budeš
musieť natankovať,“ bola hneď odpoveď a ja som si až zvýskla od radosti.
„ďakujem,
ďakujem, ďakujem, keď budem s tebou a zabudnem na to, tak mi
pripomeň, že ťa mám miliónkrát vystískať,“ zasmiala som sa do telefónu.
„nemáš
začo, rád som pomohol a nechceš povedať, čo sa deje?“ opýtal sa opatrne.
„teraz
nemôžem, ale potom v pondelok ti to vysvetlím dobre?“ opýtala som sa ho.
„samozrejme,“
povzdychol si.
„a auto
sa bude mať dokedy vrátiť?“ opýtal sa.
„teraz
ho nepotrebujú ale v pondelok pre istotu,“ odpovedal mi, a ja som si
automaticky pokyvkávala hlavou.
„to je
v poriadku, to by som tu už mala byť, keďže musím byť už v práci, no
nejdem ťa rušiť a idem baliť, tschus,“ pozdravila som ho a zložila.
Okamžite
som vytáčala znovu mamku a čakala kedy to zdvihne. Nemusela som čakať
dlho.
„áno
prosím,“ povedala.
„ahoj
mami,“ pozdravila som ju znovu.
„ahoj,“
zasmiala sa nervózne.
„takže,
aby som rovno prešla k veci, zajtra ráno dorazím do San Francisca, čiže
domov aj s dodávkou. Zbalíme vás a všetci sa pekne poberieme naspäť
tu, do Los Angeles, kde vás nasťahujem do útulného domčeku na pláži mimo mesto
a nie neberiem ako odpoveď, keďže už je všetko vybavené,“ oznámila som jej
a počula som ako sa potichučky znovu rozplakala.
„ale to
nemôžeme prijať,“ zvolala.
„ale
samozrejme, že áno, o tom sa s tebou nebavím,“ odvetila som
a nemienila sa o tom baviť.
„no my
sa nemôžeme k tebe nasťahovať, veď konečne si sa osamostatnila
a znovu si nás k sebe chceš nasťahovať?“ bola rozrušená.
„Ale samozrejme,
veď rodina si má pomáhať a ja vás mám rada, takže mi tam vadiť vôbec
nebudete,“ zasmiala som sa.
„ale,“
začala no ja som sa nedala.
„žiadne
ale, proste to bude ako som povedala a nebudeme sa tu dohadovať,“ povedala
som jej svoj názor a nemienila som počuť iný, čo ona veľmi dobre vedela
a tak si rezignovane povzdychla.
„no
dobre, poviem to zvyšku rodiny a budeme ťa ráno čakať,“ povedala ešte
a s ďalším povzdychom hovor ukončila.
zase úžasná časť :) :) bože ja neviem ako to dokážeš ale píšeš naozaj úžasne a ja sa už asi po milónty krát opakujem ale to nevadí budem ti to tu už asi písať do konca môjho života :D túto poviedku proste milujem :) ale nečakala som, že sa s NIckom poháda :O ach, toto neni dobré, ale verím, že onedlho budú zase udobrení a budú bývať spolu že? :) :) teším sa na ďalšiu časť a prepáč,že som tie predtým časti nekomentovala, ale nie vždy mám náladu ako každý asi :) a nestresuj toľko :D *M
OdpovedaťOdstrániťje to skvelé len dúfam že to s Nickom dajú do poriadku :-)
OdpovedaťOdstrániťNaprosto dokonalé :) Jak to děláš že je to tak boží? :) i když s Nickem se pohádat nemusela ,ale tak každý vztah má nějakou menší krizi :)) ale ona se ted k němu přestěhuje že? a rodiče nechá bydlet na pláži :) vážně super :) miluju tenhle příběh.. miluju celý tenhle blog :)) hrozně se těším na další část :)))Anett :)
OdpovedaťOdstrániť:) konečne sa udialo niečo akčné no dúfam že si to tí dvaja dajú do poriadku :) super časť ako vždy ;)
OdpovedaťOdstrániťje to užasné :) trochu smutne ohladom hadky aj toho vystahovanie :) uz aby bola dalsia :)paci sa mi to pozadie a kup si antistresovu lopticku pomaha to :D u mna iba ked to hodi bratovi do hlavy a potom spetne :D
OdpovedaťOdstrániťGeniálne :) trochu ma mrzí to s Nickom ale nevadí, som zvedavá ako to bude s rodinkou :) teším sa na ďalšiu a drž sa v škole aby si to zvládla :)-N
OdpovedaťOdstrániťdievča chceš aby som prišla o vlasy? skoro som si ich vytrhala keď sa s Nickom pohádali a ešte to s tou jej rodinou :D no nič :D len dúfam že s Nickom sa udobria a jej rodina bude v pohode :D no nejdem sa tu už vykecávať :D je to úžasné :))
OdpovedaťOdstrániť