Nový život 3 časť

Hi darlings, :)
som tu takto večer a to ešte musím sadnúť nad anglinu, na ktorú som sa vykašľala len kvôli tomu aby som toto moje dielo nepodarené nedopísala...
Tak si ho užite a dúfam, že sa bude páčiť. (pls. zanechajte koment, potešil by aj negatívny, mám sa ešte čo učiť)
Love & Peace
Alex Winslow

<o 2 týždne>

Otec sa ešte z tej jeho pracovnej cesty nevrátil. keď mám pravdu povedať, ani ma to neprekvapuje, aj keď mrzieť ma to mrzí.

Pracujem, baví ma to, síce nemám toľko času na fotenie a behanie, ale neľutujem to.

„hej Rosie,“ kričala na mňa Carol cez celú chodbu.

„čo chceš?“ otočila som sa a čakala kedy ma dobehne.

„potrebujem od teba službičku,“ usmiala sa na mňa a nahodila psie očká.

„a čo také potrebuješ?“ pretočila som oči a spoločne sme sa pobrali na dejiny.

„vieš, skupina, kde tancujem si chce otvoriť obchod s tanečnými vecami a chceli by sme tam naše fotky,“ zakvačila sa mi o ruku.

„a ty odo mňa chceš aby som vás fotila, je to tak?“  pozrela som sa na ňu s podvihnutým obočím a usadila som sa do svojej lavice.

„presne tak,“ horlivo prikývla.

„a kedy? Pretože veľmi dobre vieš, že pracujem,“ založila som si ruky na prsiach a nohy vyložila na lavicu.

„kedy budeš mať čas, najlepšie by bolo, keby to bolo v sobotu, tvoju voľnú sobotu,“ nahodila ďalší pohľad raneného šteniatka.

„fajn a čo z toho budem mať?“ podvihla som jedno obočie.

„ehm, pozvem ťa na kávu?“ zazubila sa.

„ale bude to caramelové frapuccino,“ prikývla som jej na to.

„super, ďakujem veľmi pekne, som ti zaviazaná,“  hodila sa mi okolo krku.

„fajn, fajn, teraz sa sústreď, je hodina,“ zazubila som sa na ňu a začala som dávať pozor.

„takže kedy môžeš prísť?“ opýtala sa ma keď sme stáli pri mojom aute.

„zajtra mám voľno, takže zajtra by som mohla,“ pokrčila som plecami a tašku som si dala do auta ale oči som z Caroline nespustila.

„super, tak príď po mňa o 11:00 a ja ťa budem navigovať,“ objala ma a ja som sa pobrala do práce aby som nemeškala.

Cesta mi trvala asi desať minút, kým som sa dostala na parkovisko pre zamestnancov.

Zobrala som si tašku a pobrala som sa dnu.

„som tu,“ zavolala som do obchodu a sadla som si za pult.

Keďže v obchode nebol žiadny zákazník, ktorému by som sa mohla venovať, vytiahla som si na pult fotoaparát aj s mojim tabletom a začala som postupne sťahovať fotky, aby som mala voľnú pamäť na zajtra.

„čo robíš?“ objavila sa za mnou moja spolupracovníčka Jane, ktorá tu bude ešte hodinu, kvôli tomu, že jej snúbenec končí až o tretej a nechce ju nechávať jazdiť autobusom.

„nič, čo by, len triedim a vyhadzujem a tak,“ usmiala som sa na ňu a snažila sa zakryť svoj tablet aby nevidela tie fotky.

„ale no tak, nehanbi sa,“ zasmiala sa a vytrhla mi ho z ruky.

„sú hrozné,“ pokrčila som plecami a pobrala som sa medzi police aby som sa pozrela čo je nové a prerovnala nejaké knihy.

„prišiel po mňa Pethe, idem, dobre?“ zavolala na mňa Jane a ja som vyšla spoza políc aby som sa s ňou rozlúčila.

„ahoj Pethe,“ usmiala som sa na neho a Jane som objala. „uvidíme sa v pondelok,“ zamávala som im ešte a vrátila som sa za stôl, aby som dorobila tie fotky.

„dobrý deň,“ ozval sa hlas po tom, ako zazvonil zvonček nad dverami a ja som zdvihla hlavu.

„ahoj,“ usmiala som sa na dievča, možno o dva roky mladšie odo mňa.

„máte tu aj nejaké zápisníky?“ opýtala sa ma a stále sa pozerala vonku.

„pravdaže tu v tejto polici,“ ukázala som na policu asi dva metre od pultu.

„ďakujem,“ dobehla k nej a začala si vyberať.

„a kde sa tak ponáhlaš?“ zasmiala som sa na nej, keď si zobrala pomaly prvý čo jej padol do ruky.

„vonku je Alex a spol., musím ich stihnúť, chcem jeho podpis,“ zapišťala a netrpe-zlivo klopkala hánkami o pult.

„tu máš,“ podala som jej ho, keď mi dala peniaze.

„ďakujem a dovidenia,“ zavolala a už jej nebolo.

Len som pokrútila hlavou, netuším o akého Alexa išlo a čo vôbec je zač a bolo mi to jedno. Znovu som sa pohrúžila do práce a do šiestej som obslúžila už len asi 5 zákazníkov.

keď bolo šesť hodín všetko som pozamykala a pobrala som sa na parkovisko. Ale keď som išla okolo sturbucks neodolala som a chcela si ísť kúpiť kávu.

No to som sa musela najprv predrať cez jačiace dievčatá, ktoré som fakt nechápa-la. Predrala som sa až ku dverám, ktorými som sa dostala dnu.

„dobrý,“ usmiala som sa na chalana stojaceho za pultom.

„dobrý, čo to bude?“ usmial sa na mňa.

„karamelové latté poprosím,“ mňam, milujem karamelové latté, alebo frapučíno.

„hej Rosie, si to ty?“ ozval sa za mnou hlas Caroline a ja som sa otočila.

„čauko Car,“ objala som ju.

„čo ty tu robíš?“ opýtala sa ma.

„prišla som si po kávu, práve som zamkla moje pracovisko a chcem sa dostať domov,“ pokrčila som plecami.

„ten zajtrajšok stále platí?“ zažiarili jej očká.

„samozrejme, veď som ti to sľúbila a ku tomu som ešte vyprázdňovala svoj fotoaparát,“ ukázala som na svoju tašku, ktorá mi vysela na ramene.

„super, ďakujem veľmi pekne,“ znovu sa mi hodila okolo krku.

„tu je vaša káva,“ ozvalo sa za mnou a tak som sa otočila a na pult som položila bankovku.

„zvyšok si nechaj,“ zobrala som si kávu, zaškerila som sa na Caroline.

„a čo ty tu vlastne robíš?“ chcela som to zistiť kým odídem.

„som tu s mojim priateľom a jeho kamarátmi,“ ukázala kámsi za seba a ja som len prikývla a znovu ju objala.

„tak po mňa zajtra príď, ja musím ísť domov, braček je tam sám a kto mu zrobí večeru, keď tam ja nie som?“ rečnícka otázka, po ktorej som sa len otočila a odišla som preč.

Stále boli pred Sturbucksom jačiace dievčatá, ktorých som sa chcela spýtať prečo nejdú dnu, keď tam maju svojho idola, no bola som radšej ticho, nech aspoň v tej kaviarni majú pokoj.

Doma som zhodila tašku na zem a podujala som sa na to, že budem musieť variť večeru. Čo sa nakoniec ani len neudialo.

„ahojte?“ povedala som a koniec mierne natiahla do otázky. V kuchyni som nenašla len brata ale aj nejakú peknú blondínku, ktorá mu sedela na kolenách a spolu niečo jedli.

„čauko Rose,“ usmial sa na mňa braček a blondínke mierne zaskočilo, keď si uvedomila, že už nie sú v miestnosti sami.

Rýchlo sa postavila a usmiala sa na mňa so začervenanými lícami.

„toto je Sophia,“ ukázal na blondínku, „Sophi, toto je moja sestra Rosemarie,“ predstavil nás a ja som sa na ňu usmiala.

„teší ma Sophie, som rada že som ťa spoznala, aj keď som o tebe ani len nevedela, idem do izby,“ zamávala som im a zmizla som hore v izbe.

Tašku som si položila ku stolu a ja sama som sa premiestnila ku skrini, aby som na seba hodila vošné tepláky a tieľko.

Keďže sa mi nechcelo zostať v izbe zobrala som si svoj tablet do ruky a dúfajúc, že brata pri ničom neprichytím, som sa pobrala do obývačky ku televízií. Zapla som si MTV a zapla som tablet, aby som sa dostala na net.

„hej sestrička,“ objavil sa pri mne braček aj s tanierom v ruke.

„čo je big bro?“ otočila som sa na neho a tablet, na ktorom znovu svietili fotky som položila vedľa seba.

„Sophie tu bude dnes spať a zrobili sme ti niečo na jedlo,“ podal mi tanier, dal mi pusu do vlasov a odišiel aj so Sophie hore na poschodie.

Zjedla som tie obložené chlabíky, ktoré mi nechali a pobrala som sa tiež spať, no najprv som sa zastavila pri bratových dverách, na ktoré som zo slušnosti zaklopala.

„ďalej,“ povedal mi a keď som vstúpila, našla som ich vyvalených na jeho posteli, ako niečo sledujú na notebooku.

„ja len, že idem spať a chcela som poprosiť, aby ste v noci nerobili prasačinky, pretože zajtra ráno vstávam a idem fotiť. Chcem sa vyspať, aby som na nich celý čas nevrčala,“ zazubila som sa a sledovala ako Sophie zrudla.

„jasné sestrička, budeme potichu a kde ideš vlastne fotiť?“ posadil sa na posteli a zahľadel sa na mňa.

„kamoška ma poprosila aby som ich pofotila do ich novootvoreného obchodu,“ pokrčila som plecami a pobrala som sa k dverám, ktoré som nejak opustila počas rozhovoru.

„tak to ti prajem dobrú noc a potom mi tie fotky ukážem, chcem sa presvedčiť, že si sa nezhoršila, veď to chápeš,“ zasmial sa, zamával mi a ja som konečne vypadla do mojej izby, kde som sa hodila na posteľ a a zaspala som hneď. Ani len prezliecť som sa nestihla.

Ráno ma zobudil budík už o deviatej, aj keď som popravde ani nevedela, kedy som si ho stihla nachystať.

keď som konečne vstala, trvalo mi to 10 minút, išla som do sprchy.

Mokré vlasy som nechala, aby vyschli prirodzenou cestou a keď som ich rozčesala, vybrala som sa ku skrini, aby som si našla niečo na seba. Nakoniec som si vybrala biely korzet, pásovú čiernu volánovú sukňu do polky stehien a nasadila som si okuliare, na ktoré som bola zvyknutá, aj keď som si ich sem tam zabudla.

Bosá, aj keď v ruke som držala, popri kabele, v ktorej bol foťák a tablet, červené kotníkové boty na opätku som zbehla dole, veci zložila na stoličku a otvorila chladničku, aby som sa mohla naraňajkovať.

Z chladničky som si vytiahla len džús, ktorý som hneď naliala do skleničky a vedľa nej som položila misku plnú cereálií, ktoré som zapíjala džúsom. Načo mínať mlieko, keď stačí džús? Moje ranné pochody.

„dobré,“ vošla do kuchyne Sophie, ešte so zalepenými očami od spánku.

„čau, čau, cíť sa tu ako doma, ponúkni sa čím chceš, nalej nasyp alebo polož si to kde chceš, aj na zem môžeš keď chceš. My to pochopíme,“ usmiala som sa na ňu a ďalej nerušene jedla.

„ďakujem a s jedením zo zeme nemám dobré skúsenosti, takže si radšej zoberiem nejaký tanier.

„Mathew ešte spí?“ opýtala som sa, keď som odkladala do myčky a vedľa mňa si Sophie nalievala kávu do hrnčeka.

„hej, ako bábätko,“ zasmiala sa .

„no, keď takto spí, tak to si počkáš ešte aspoň hodinku, kým sa zobudí, keď budeš mať to šťastie,“ žmurkla som na ňu a vybehla som ešte pred odjazdom do izby, aby som dokončila moje úpravy.

Vlasy som si rýchlo vyčesala do drdola a keďže som mala horné vlasy krátke pár mi ich popadalo okolo tváre, čo mi teraz nevadilo. Do mini taštičky som si ešte rýchlo strčila pár pinetiek a čiernobielu šatku, ktorou si vlasy upevním aby mi nezavadzali.

keď som sa vrátila do kuchyne, prvé čo som zrobila bolo to, že som do tašky strčila kapsičku, aby som na ňu nezabudla a hneď potom som si nazula moje topánočky.

„môže byť?“ otočila som sa okolo svojej osi pred Sophie, aby ma ohodnotila.

„vyzeráš skôr, že ideš na prehliadkové mólo a nie fotiť niekoho,“ pokývala hlavou.

„beriem to ako poklonu,“ zamávala som jej. Na chodbe som sa navliekla do červenej koženej bundy, zobrala si Ray-bany, ktoré som hneď vymenila za moje dioptrické, ktoré som si založila za výstrih a s kľúčami od auta a domu som za sebou zavrela dvere.

Pri Caroline som bola za päť jedenásť a pekne som si zatrúbila, veď nebudem na ňu čakať, keď si môže pohnúť.

„už idem,“ kričala od dverí, ktorými vybehla von.

„hi darling,“ pozdravila som ju, keď si hádzala do zadu veci.

„hello,“ zasmiala sa a pripútala, pretože som sa už rozchádzala.

„do prava,“ povedala bez toho aby som sa jej pýtala, či mi láskavo nepovie cestu.

„je po ceste aj nejaký Sturbucks?“ opýtala som sa jej a pozrela na ňu, keďže sme boli na červenej.

„hej teraz budeme bočiť do ľava a tam zaparkuj hneď na tom prvom parkovisku. Sturbucks je asi 30 metrov ďalej ale parkovať sa tam nedá,“ vysvetlila svoje pokyny a ja som ju počúvala. Za dve minútky som už parkovala a vystupovala z auta.

„chceš niečo aj ty?“ rečnícka otázka, keďže pred tréningom také veci nemôže.

„kebyže môžem tak hneď, ale...“ nedokončila, obidve sme vedeli prečo nemôže a tak som ju nechala v aute a ja som si išla po caramelové latté.