Ahojte,

Viem dlho som sa neozvala a neviem vam povedať či nejakú kapitolu niekedy pridám. To vám vravím rovno.
Ono život je sviňa a mení nás ľudi či chceme alebo nie. Začneme pracovať, snažíme sa vytvoriť svoj vlastný nový život a nakoniec zistime, že to čo nás napĺňalo už nie je také dôležité ako niekedy. Nájdu sa ine priority, ktoré su zrazu dôležitejšie ako písanie poviedok, aj keď nápady stále sú. Ale ak niekto niekedy vymyslí pristroj, ktory prepíše myšlienky, tak tu bude toľko príbehov, že sa z toho nespamätáte... Heh..
Neviem či tu niekto ešte vôbec príde, ale aj tak vám chcem poslať jedno veľké ďakujem, za to, že ste pri mne stáli, podporovali ma a čítali tie žvásty, ktoré som považovala za príbehy.

Momentalne je pol druhej rano. Ja sedím vo vlaku do Prahy v ušiach mi znie Imagine Dragons a počúvam melodické chrápanie môjho spolusediaceho. Je to hrôza no aale nič s tým neurobim.

Časom sa zas ozvem no teraz idem trochu podriemať aj keď neviem či to pôjde.

Majte sa krásne žubrienky a nehnevajte sa veľmi. Posielam pusu

Alex W.