Wanderer 13.

Ahojte lasky moje. Je tu kapitolka. Ešte sama neviem ako dlho ju budem písať, ale to vám asi dám vedieť až na konci kapitolky, ako mi to nakoniec trvalo. Musím sa do tohho znovu dostať a nie som si istá ničím... do toho stále pracujem a nie je mi dobre a tak. A musím si zvyknúť na novu klávesnicu. Bude ešte haluz.

Alex W.




Wanderer 13.

Dnes je 24. Každý kto ostal v hoteli tak behá hore dole, zariǎ ďuje čo sa dá a pomáha komu sa dá. Pretože nás tu vážne neostalo vela. Ale nikomu to nevadí, pretože tých ktorí majú rodiny som poslala domov, kvôli tomu že mi bolo blbé aby boli v robote, keď by mali sedieť za stolom s rodinou a užívať si spolu v tento krásny čas.
A tak sme tu ostali len tí, čo buď rodinu nemajú, majú ju ďaleko alebo s ňou proste nechcú byť. Tak to hold býva.
Rodinne si tu všetci teraz v týchto časoch pomáhame v rôznych častiach hotela, aj tam, kde proste bežne ostatní nechodia. ale teraz to nevadí. Len mňa nechcú nijak zamestnať a tak som lietala bez cielne hore dole, prerovnávala som výzdobu, ktorou ma hneď na ďalší deň čo som si nalomila zápästie, prekvapili. A poriadne sa nudila, pretože aj keď bol hotel plný ľudí, tak mali všetci sviatočnú náladu a pomaly nám ešte aj oni nepomáhali zo všetkým.
No keď ma už tretí človek vyhnal preč, že si mám užívať voľný a krásny deň, tak som vyšla na svoje poschodie a zavrela som sa do súkromnej kancelárii, že idem aspoň niečo akože robiť. Aj keď s tou rukou sa toho veľa robiť nedá. Len som popodpisovala všetky dokumenty čo sa mi na stole kopili a tiež som si ich potriedila na tie, čo sa musia poslať a tie čo si môžem založiť do svojich zložiek. A potom tú kôpku, ktorú som si dala na založenie som si roztriedila znovu a založila som to do správnych zložiek alebo odložila na iné miesto, kde som tie papiere mala mať. V tomto som bola puntičkár.

Chcela som zadávať veci aj do počítača ale to moja ruka zatiaľ nezvláda a tak odpisujem len na najdôležitejšie veci a keďže nemám čo robiť tak som si pozrela svoje prichádzajúce maily do roboty a tobolo jediné šťastie, pretože inak by som si ten mail nevšimla.

Od:  Theodore Mooner
Dátum: 24. Decembra 2013, 08:07
Komu: R. Davinas
Predmet: Ako sa máme?

  Zdravím slniečko. Ako sa darí? Ja som v New Yorku. Normálne som neveril, keď nám oznámili, že sa máme pobaliť a o pol hodinu nám letí lietadlo domov. Takže teraz sme doma a ja neviem čo s tým., keďže rodičov mám na druhej strane zemegule a ani by sa mi za nimi nejak nechcelo cestovať, keďže som len teraz prišiel a nechce sa mi znovu cestovať a ani by som v podstate nemohol opustiť štát. No dosť už o mne. Ako to tam prežívaš ty? Nechystáš sa k rodine alebo už pri nej si? A ako hotelíky? Darí sa ti s nimi? Prepáč že na teba mám toľko otázok, ale nejak sa nudím a neviem čo s časom.

Theo.


Od: R. Davinas
Dátum: 24. Decembra 2013, 15:49
Komu: Theodore Mooner
Predmet: Ako sa máme?

Ahoj Theo,
Ja sa mám trochu unudene, k tomu upracovane a zmetene a opustene. Musím si kúpiť toho psa, čo sme sa bavili. Ty si v NY? Fíha, to je prekvapenie. To sa môžeme niekedy stretnúť. Ja neviem čo budem dnes robiť. Kto vie. Možno pôjdem na jeden pohárik Whiskey do nejakého baru. Dúfam, že bude nejaký bar, či klub otvorený. Veď je 24. ale je to veľké mesto, tak dúfam, že niečo bude. Chcel by si sa vôbec so mnou stretnúť? A hotelom sa darí. Čo je super, pretože sa rozmýšľa, že sa otvorí ďalší hotel buď v LA či SF alebo niekde v Európe. Ale to je ešte vo vážkach, keďže sa stále hľadajú priestory, ktoré sa budú rekonštruovať. A k rodine nie. Babku mám v Kanade a teta, ktorá býva tu tak išla za babkou aby nebola sama. A ja si nemôžem dovoliť odcestovať z mesta. A takto sa to  motá stále dokola.  Koho to vlastne zaujíma, no nie?

Rea.

Odoslala som to a znovu si začala preberať maily a postupne na nich pomaličky odpisovať. Bolo 6 keď som nakoniec skončila a začala som sa obliekať. Dole sa konala slávnostná večera na ktorej by som sa mala ukázať, no nejak sa mi nechce. Aj tak sa tam budem musieť ukázať, keďže sa to odo mňa čaká, aj keď o tom nikto v podstate nevie. A tak som to nechala tak a obliekla som si čierne šaty, namaľovala som sa a zišla som dole. Všetci hostia sedeli len v tento deň za jedným veľkým stolom, len ja som si presadila menší stolík v kúte miestnosti. Nechcela som sedieť medzi všetkými tými šťastnými ľu%dmi, ktorý sa budú radovať a veseliť pri jednom stole. Ja som nemala prečo. Len som sa tam usadila do rohu a čakala na jedlo.
Ani som si nevšímala, keď sa hostia začali pýtať prečo ja jediná sedím mimo stôl a nezapájam sa k oslavám.
Jedla som sa poriadne ani nedotkla a vo chvíli kedy to bolo prístupné som sa z miestnosti vyparila bočným vchodom a odišla som do svojich izieb.

Okamžite som zo seba zhodila tie šaty a obliekla som si čierne nohavice s bielou košelou, ktorá bola olemovaná čiernou. Košelu som si zastrkala do nohavíc, obula som si čierne čižmy nad kolená a okolo krku som si dala čiernu hrubú šálu a pripravila som si bordový dlhýkabát, ktorý som si hodila cez sedačku pri dverách.  Vbehla som do kúpeľne kde som si namaľovala pery bordovým rúžom a ostatný makeup som si nechala tak. Len vlasy som si znovu rozpustila a v jemných vlnách mi padali cez ramená na chrbát.

"Je vonku nejaký taxik?" opýtala som sa na recepcii popri chôdzi vonku.
"áno, jeden tam je na 100 percent," usmiala sa na mňa a ja som pokračovala vonku. Kde som prebehla popod padajúce vločky rovno do taxika.
"zdravím," usmiala som sa na chlapíka, ktorý na mňa pozeral cez spätné zrkadielko.
"zdravím, kam to bude?" opýtal sa s miernym úsmevom.
"poznáte nejaký slušný klub, ktorý by bol dnes otvorený?" mykla som plecami a oprela sa do operadla.
"ale samozrejme, jeden tu je, nie je až tak ďaleko len tiež nepatrí medzi tie najlacnejšie," odpovedal mi.
"myslím, že to prežijem. Môžeme ísť tam," potvrdila som mu cestu a zapozerala som sa vonku na mesto, ktoré sme míňali autom. Na smejúcich sa ľudí, ktorí išli po ulici a nevšímali si padajúce vločky, ktoré ich pomaličky zahaľovali.
"a sme tu, slečna," zvolal na mňa šofér, keď zastavil pred nejakým klubom.
"Ďakujem veľmi pekne," podala som mu bankovku a bez počkania na to, aby mi vydal som vystúpila a ponáhľala som sa k dverám, kde bol postavený veľký chlapík, ktorý sa na mňa len pozrel a otvoril mi dvere do klubu.
"ďakujem," pousmiala som sa na neho a rýchlo som vošla dnu. Prešla som krátkou chodbou a vošla do priestranného a pekne zariadeného klubu, ktorý bol skoro prázdny len pri pár stoloch sedel nejaký človek a s pohárom pred sebou rozmýšľal nad nesmrteľnosťou chrústa.
Ja som si vybrala stôl v rohu, ktorý tvorili štyri hlboké kreslá. Do jedného z nich som si sadla a zhodila som zo seba zhodila kabát a šál.
"dobrý večer, čo si dáte?" prišla ku mne čašníčka s úsmevom na tvári.
"dvojitú medovú whiskey, poprosím," odvetila som a hrabala sa v kabelke aby som vyhrabala svoj ipad.
"hneď to bude," odplachtila k baru a ja oms a pripojila k internetu a pozrela sa na svoje maily.

Od: Theodore Mooner
Dátum: 24. Decembra 2014, 20:06
Komu: R. Davinas
Predmet:  Vianoce, nevianoce.

No tak čo? Kde si nakoniec skončila? Ja sedím v mojom obľúbenom klube na jednej whiskey a rozmýšľam aké by to boli vianoce keby som mal s kým ich tráviť. A čo, s kým ich nakoniec tráviš?Ja rozmýšľam  ako dnes skončím. Sú Vianoce . Inak šťastné a vesselé.

Theo


Od: R. Davinas
Dátum: 24. Decembra 2013, 20:32
Komu: Theodore Mooner
Predmet: Vianoce, nevianoce

Ja som tiež v nejakom bare, alebo klube alebo čo to je. NNejak sa tu v tom ešte nevyznám. Sedím čakám kedy mi donesú pohárik a rozmýšľam ako sa majú  Kanade a tiež nad všetkým čo treba vybaviť kým sa bude dať zmontovať nový hotel. Veľa vybavovačiek, veľa lietania hore dole. A tiež rozmýšľam nad plemenom psa, ktorého by ssom si mala zohnať. A také bežné otázky zaťažujúce moju myseľ. A čo ty, nad čím ešte uvažuješ?

Rea


Usmiala som sa a poďakovala žene, ktorá mi doniesla pohárik a zapozeraala som sa na rôzne články a fotky rôznych druhov plemien psov. Jediné čo som vedela, že nechcem aby bol malý.  To sú krásne VIanoce. Trávim ich sama s whiskey pri sebe a pozerám plemena psov. Úžasne.

OD: Theodore Mooner
Dátum: 24. Decembra 2013, 20:36
Komu: R. Davinas
Predmet: Vianoce, nevianoce

Hej? a čo keď sme v rovnakom, ha? Ako to zistíme?

T.

Od: R. Davinas
Dátum: 24. Decembra 2013, 20:39
Komu: Theodore Mooner
Predmet: Vianoce, nevianoce

Tak sa postav choď k baru niečo sa ich len opýtaj a vráť sa naspäť. Ja ťa uvidím, keď si v rovnakom bare či čo to je ako ja.

R.

Odoslala ssom to a bola som rada, že som sedela v rohu miestnosti, tak som mala prehľad o všetkom čo sa dialo.

Od: Theodore Mooner
Dátum: 24. Decembra 2013, 20:40
Komu: R. Davinas
Predmet: Vianoce, nevianoce

Ako chceš... Máš to mať.

Theo