8. Kapitola (D.)

Žubrienky moje,
ďakujem vám za prekročenie čísla 24 000 pri návštevnosti blogu... ani si to nezaslúžim, keďže tu poriadne ani nie som... No ale nesťažujem sa... :D :D
No a ešte keby ste začali poriadne komentovať... bola by som v siedmom nebi....
Alex Winslow

8. Kapitola

"Lucie?" ozvala som sa asi mesiac potom čo sa dali do kopy. Ležali sme v posteli, mali sme pusteného Lennyho Kravitza a čítali sme. Ja knihu a Lu nejaký časopis.

"áno?" pozrela sa na mňa z jej postele.

"ako ste sa vlastne dali do kopy?" stále som nad tým rozmýšľala, pretože väčšinou sme boli spolu a oni nemali kedy to stihnúť.

"to ten beh, vieš ten, čo chalanov donútila behať s nami," povedala mi so smiechom.

"čo ťa začal bozkávať kým ťa nútil behať?" podvihla som jedno obočie.

"no tak nejak," ošila sa a ja som sa rozosmiala.

"tak to je fakt, že originálne," povedala som pomedzi záchvat smiechu a ona len pretočila očami.

"poďme spať, zajtra nevstaneme," povedala a tak sme zhasli svetlá a ponorili sme sa do spánku.

"dievčatá, vstávajte, potrebujete ísť do školy," zobudil nás mamkin hlas a ja som sa s povzdychom posadila na posteli, čo som hneď oľutovala a spadla do postele. Strašne ma bolela hlava.

"och, ja to dneska asi vynechám," povedala som jej s námahou, držiac si stále pulzujúcu hlavu v dlaniach. Kýchla som si.

"zlatíčko, prečo si mi nepovedala že si chorá?" hneď si ku mne sadla na posteľ.

"kebyže to viem, tak ti to poviem mami," pootvorila som oči aby som sa na ňu mohla pozrieť a hneď som ich aj zavrela.

"zostaň ležať v posteli, donesiem ti čaj a raňajky dobre?" opýtala sa ma a ja som len nepatrne kývla hlavou, dúfajúc, že to videla.

keď obidve odišli a mamka ma ešte donútila odmerať si teplotu, bolo v byte ticho. Krásne ticho, no aj tak by som bola radšej v škole medzi ostatnými.

Pretočila som sa na bok a zavrela som oči, aby som si mohla ešte aspoň na chvíľku zdriemnuť, nech nemusím pozerať do steny.

Zobudila som sa na to, ako mi niekto, niečo pokladá na nočný stolík a otvorila som oči.

"prepáč nechcela som ťa zobudiť," ozval sa hlas Elisabeth a ja som sa na ňu pozrela.

"to je v poriadku, ako si sa tu vlastne dostala?" opýtala som sa mierne chrapľavým hlasom a odkašlala som si.

"tvoja mamka mi zvonila, a prosila ma aby som sa na teba išla keď tak pozrieť," povedala mi.

"ďakujem za čaj," povedala som, keď som sa zahľadela na hrnček, ktorý pokladala na môj nočný stolík.

"nemáš začo a keď nie si unavená a nemáš čo robiť, môžeme sa porozprávať, poohovárať všetkých, na ktorých si spomenieš a tak," usmiala sa a usadila sa na posteľ Lu.

"nie som unavená a môžeme sa porozprávať," trošku som sa vytiahla vyššie na vankúši a usrkla som si z horúceho čaju.

"super, aspoň sa nemusím doma nudiť," zatlieskala od radosti.

"a čo, teraz nemáš žiadnu ponuku?"

"no mám, ale natáčať začneme až o mesiac, takže mám kľud, ale to mi až tak nevyhovuje, pretože by som potrebovala nejaké zmätky alebo niečo také, proste niečo potrebujem robiť, a nie len sedieť na zadku a sem tam ísť nakupovať," priznala sa mi a ja som sa zasmiala.

"och, to aby som ťa začala po škole brávať behať, ale to by si musela zvládnuť pár kilometrový beh," štuchla som do nej.

"to beriem, behať chodievam tiež, takže aspoň budem mať s kým chodiť," objala ma a potom sa zase vrátila na svoje miesto.

"a čo nejaký chlapec, ktorý by sa ti páčil?" ozvala sa po chvíľke ticha, v ktorej sme sedeli.

"jeden by sa našiel," radšej som sa na ňu ani nepozrela.

"a to hovoríš až teraz, hovor, opisuj, preháňaj," zvolala s fanatickým pohľadom.

"bože, má blond, dlhšie vlasy, krásne oči a ešte krajšie telo," začala som...

***

"hej, Annie, ako je?" zvolali všetci naraz, keď som zdvihla mobil. Už zajtra som mala ísť do školy po dvoch týždňoch a nemohla som tu mať poriadne návštevy, pretože by sa mohli nakaziť. Takže ku mne mohla prísť vlastne len Elie a sestra, ktorá so mnou zdieľala izbu a nakoniec aj mamka, ktorá mi väčšinou varila čaj a vývary.

"už dobre detská," povedala som určite s hrozne blbým úsmevom.

"bože, strašne nám chýbaš, už aby si bola v škole. Ten zákaz návštev je hrozný," povedala Momo. Ktorá sa asi musela predrať k telefónu.

"ja viem, aj vy mne strašne chýbate, ale už za asi dva dni budem v škole a všetko bude tak ako to bývalo," predostrela som im realitu a v zadu som počula ten jasot okolo mobilu, ktorý nebol veľmi počuť.

"čo sa to tu deje?" začula som hlas mojej sestry, takže predpokladám, že sú na obede.

"telefonujeme s Annie," začula som Alice a zasmiala som sa.

"čau sestra, mala by si spať, vieš čo ti povedal doktor," ozvala sa Lucie a ja som prevrátila očami .

"snažila som sa ale nešlo to," odvetila som ledabolo.

"čau Annie, tešíme sa na teba," dosť hlasno som počula hlas Michaela, čo som nečakala a tak ma najprv dosť zaskočil.

"a-ahoj, už budem musieť končiť, asi prišla Elie, čaute," povedala som rýchlo a zrušila hovor.

"koho nám to čerti nesú?" zakričala som do bytu.

"mňa," ozval sa hlas Elie, ako som predpokladala.

***

"čaute detská, konečne som dorazila," skočila som na Caroline a hneď potom som sa pučila v strede hromadného objatia, čo mi ale že vôbec nevadilo.

"bože Annie, tak si nám chýbala, že mám chuť aj blicovať, aby som si ťa aspoň trochu užila," zasmiala sa Momo a ja som pretočila očami.

"žiadne také dievčatá, vymeškala toho už dosť na to, aby mala znovu chýbať," ozvala sa s úsmevom Alice, ktorá sa opierala o Justina.

"mali by sme ísť na hodinu," povedal Tray, schytil ma za ruku a ťahal ma na hodinu. So smiechom som ešte zachytila ruku Steva /Stíva/, okolo ktorého sme prechádzali a celá partia sme sa vybrali na svoje hodiny.

"čauko Annie," objali ma paže Michaela a ja som sa nadýchla jeho omamnej vône.

"zdar M," zasmiala som sa a vymanila som sa z jeho objatia, čo mi nevyšlo, pretože som hneď skončila v objatí Noa.

"asi budem žiarliť," ozval sa pri nás hlas mojej sestry a ja som sa zasmiala.

"neboj sa, ja si nájdem krajšieho, sestrička," vyplazila som na ňu jazyk a rozbehla som sa ku stolu mojej partie.

"a ja, že si nás už vymenila," zasmiala sa Alice, ktorá sedela za stolom v objatí Justina a zamilovane na neho sem tam pozrela.

"nebojte sa, vás by som za nič nevymenila," zazubila som sa a pustila sa do svojho obeda, ktorý mi už trochu vychladol.

"mali by sme ísť na telesnú," povedala Caroline, ktorá ma pozorovala už asi dve minúty.

"už idem," dojedla som posledné sústo a spoločne sme sa postavili aby sme mohli vyraziť na poslednú hodinu. Telesnú.

***

"dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či by som tu mohla chodiť cvičiť," postavila som sa pred chlapíka, ktorý vlastnil celú budovu, v ktorej sme s ockom dávnejšie bojovali.

"chcete sa pridať k nejakej skupine?" opýtal sa ma a pozeral sa do nejakých papierov.

"nie, ja som skôr sólo," pousmiala som sa. Bojovala som vždy len s ockom, aj keď som chodila na rôzne hodiny bojového umenia.

"dobre, tak to tu môžete prísť hoci kedy od 8:00 do 22:00," oznámil mi a otočil sa na odchod.

"ďakujem veľmi pekne," povedala som jeho chrbtu.

"a kebyže chcete môžete doviesť aj vášho otca," povedal bez toho aby sa otočil tvárou v tvár.

"rada by som, ale je to vojak, viete, on často doma nie je," povzdychla som si a odišla som preč. Aj keď ma zahrialo pri srdci, že si pamätal na ten deň, keď som tam bola s ockom.

So znovu objavenými spomienkami na ocka som s povzdychom nasadla do auta a vyrazila som domov, aby som sa nachystala na ďalší deň v škole.

***

"no poď, ako môžeš chodiť behať, keď nemáš žiadnu kondičku," zavolala som na Elie, ktorá sa potácala za mnou a nevedela chytiť dych.

"ty ma raz zabiješ, ja nebehám niekoľko kilometrov tam a potom ešte aj naspäť," povedala sípavo a ja som sa zasmiala.

"tak poď ty trúba, tu je nejaká pekná kaviareň, tak si nachvíľu sadneme a vyberieme sa naspäť domov," pretočila som očami.

"ale ja tu nemám peniaze," povedala Elie, chcela ma zastaviť.

"nič sa neboj, tú jednu kávu, alebo čo si dáš, ešte zvládnem zaplatiť," vtiahla som ju do chladného podniku a usadila som sa na stoličke.

"čo si prajete, dámy?" ozval sa pri nás hlas mladého chalana, ktorý tu obsluhoval.

"ľadové karamelové Latté," povedala som bez rozmýšľania svoj obľúbený nápoj.

"dva krát," dodala Elie a sledovala toho chalana ako odišiel za pult, kde im začal pripravovať ich nápoje.

"čo, páči sa ti?" zasmiala som sa a Elie ma prevŕtala pohľadom.

"nie, len mi príde známi, ako keby to bol mladší súrodenec jedného môjho spolupracovníka," priznala s pokrčením ramien a pozrela sa cez okno na ulicu.

"za chvíľu začne zima," povzdychla si a ja som sa zasmiala.

"a čo si čakala, leto od januára do decembra?" nenechala som to len tak a so smiechom som do nej štuchla.

"presne tak, bolo by to super," zasnila sa.

"ale to ti nepomôže, aj v zime budeme chodiť behať," vyplazila som na ňu jazyk a ona sa naoko zhrozila, alebo sa možno zhrozila naozaj.

"na čo som sa to ja dala," pokrútila som hlavou.

"to ja už neviem," odpila som si z Latté, ktoré mi ten chalan doniesol.

***

Vošla som do tých dverí, po týždni, čo som si to bola vybaviť a mohla si ísť zatrénovať, čo som už dlho nerobila.

"dobrý deň," zavolala som do prázdnej miestnosti.

"dobrý," povedal ten chlapík, ktorý mi dovolil tu chodiť hocikedy sa mi zachce.

"prišla som si trošku zatrénovať," povedala som mu a pobrala som sa do rohu na lavičku.

"samozrejme, nechám vás tu, ale tak o pol hodinu mi začína hodina," povedal.

"ja budem len pri vaku," odvetila som s pokrčením ramien a otvorila som si vak, ktorý som si zobrala zo sebou.

keď už som bola sama v miestnosti dala som si dole školskú uniformu a obliekla som si športové tričko (len pod prsia) na to obtiahnuté tielko a kratučké látkové kraťasy. Chcela som mať čo najmenej vecí na sebe, pretože, keď sa spotím, len mi zavadzajú.

Na nohy som si obula pevnejšie topánky, ktoré mi spevňovali aj kotníky aby som si nič nezrobila s nohami. Ruky som si obviazala a dala na ne rukavice.

Zobrala som si do ruky fľašu a prešla som k boxovaciemu vrecu, kde som sa ešte mierne rozcvičila a potom som začala.

"je dobrá, čo?" ozvalo sa za mnou a vytrhlo ma to z mojej koncentrácie, no snažila som sa, aby to tak nevyzeralo z ich pohľadu.

"hej, to je," zasmial sa mužský hlas.

"prečo tu vlastne ste?" opýtal sa ho chlapík, ktorý to vlastnil.

"mal som po ňu prísť, tak čakám, kedy si uvedomí, že tu som," povedal.

"ja to viem, už odkedy si vošiel," povedala som bez toho aby som prestala.

"to je od teba milé," odvetil Michael.

Dokončila som cvičenie a otočila som mu čelom.

"ja viem, počkaj ešte chvíľku, len sa prezlečiem," usmiala som sa na neho a odpochodovala som ku svojej taške.