7. Kapitola (D.)

Čo nekričíte, že mám pridať kapitolu??? Ja mám toho toľko v hlave, že ma to ani len nenapadne... treba sa ozvať deti... :D :D
Je prednastavený, keďže som si spomenula a bolo 21:38 a vy ste sa neozvali, tak aby ste sa naučili, tak som ho dala až na štvrtok (teda dnes)
No a tak.. :D
Majte sa ...
Alex Winslow
p.s.: držte zajtra palčeky, budem to potrebovať

Inak si to vážte... dávam vám tu svoje srdcovky... :D 

7. Kapitola

Boli to krásne tri týždne, no boli strašne krátke, najradšej by som ho držala okolo krku a nikam nepustila, no je to jeho práca a ja sa s tým musím zmieriť.

Je to náš posledný voľný večer, aj keď sme už v Portlande, v hotely a čakáme, na lúčenie s ťažkým srdcom a slzami v očiach.

„tak poďme si zahrať niečo, napríklad Monopoly,“ ozval sa keď bolo v miestnosti ticho a všetci smutne pozerali do podlahy.

„keď ti to urobí radosť,“ zdvihla som sa z môjho miesta na gauči a prešla som ku skrinke, kde boli uložené stolné hry. Po menšom pátraní som našla danú hru a vrátila som sa s ňou ku stolu.

„tak a ide sa na to,“ usmial sa na nás a my sme sa pokúsili usmiať na neho.

„poďme spať,“ povedala mamka, keď bolo po pol noci a všetci sme zívali, no nik nechcel odísť.

„ale chceme spať s vami,“ povedala Lu a ja som začala prikyvovať.

„tak poďte,“ povedala nám a tak sme išli za nimi do ich izby. Všetci sme sa uložili na posteľ a objímali sme sa navzájom.

Ako posledná som zaspala ja, aj keď v ockovom objatí bolo veľmi príjemne, nemohla som spať, prísť o chvíle, ktoré som ho mohla pozorovať. Ale nakoniec ma premohla únava a ja som sa ponorila do spánku.

„vstávajte, musíme ísť,“ budila nás mamka.

„už?“ ozvala som sa a posadila sa na ich posteli.

„áno, choď sa prezliecť, nech môžeme vyraziť,“ povedala mne, pretože Lu sa neprebudila. Silou vôle som sa postavila a prešla som do našej hotelovej izby, kde som došla ku kufru a vytiahla som z nich čierne legíny a tmavomodré dlhšie tričko, ktoré som si opásala opaskom a na nohy som si obula topánky na opätkoch.

„dobré ránko,“ povedala Lu, ktorá sa ku mne pridala a tiež sa obliekla do tmavých farieb.

„ja nechcem aby znovu odišiel, je to hrozné,“ povedala som zmorene a dala som si na nenamaľované oči okuliare. Aj tak budem plakať, tak načo sa maľovať.

„môžeme,“ povedala mi Lu, ktorá sa tiež nemaľovala a ani sa nejak nefintila.

Spoločne sme vyšli na chodbu, kde nás už čakali rodičia. Mamka len s kabelkou, no ocko prezlečený do uniformy a s vakom prehodeným cez rameno.

„tak poďme,“ povzdychla si mamka a sama vyrazila ako prvá. Ja som chytila ocka za ruku a Lu po mne zopakovala. Nechcem ho pustiť do poslednej chvíľky.

Začali mi tiecť slzy.

„Annie, srdiečko, neplač, veď ja sa vám vrátim, uvidíš,“ ocko mi zotrel slzy z tváre aj keď ich hneď nahradili iné.

„a kedy?“ nedalo mi to, musela som sa opýtať.

„malo by to byť len 6 mesiacov, no neviem to na isto,“ povzdychol si a ja s ním.

„ja ťa nepustím, oci,“ ozvala sa do ticha Lucie a ja som jej pritakala.

„ale budete musieť, lienočky, musím ísť do práce,“ objal nás okolo ramien, aj keď mu ten vak zavadzal.

„protest nám asi nepomôže, čo?“

„nie, to nie, ale sľubujem, že sa vrátim, to vám musí stačiť,“ povzdychol si a ja som si všimla padajúcu slzu z jeho oka.

„ja nechcem, ja ťa nepustím, neopúšťaj nás,“ plakala som mu do pleca, keď sa s nami lúčil.

„prepáč Annie, ja musím,“ povedal smutne a pustil ma na zem, kde sa so mnou vystriedala Lu a nakoniec mamka.

Nevydržala som to a znovu som mu skočila do náruče aj s Lucie a tak nás objal všetky aj s mamkou.

Všetky nás pustil a odišiel preč s ostatnými vojakmi.

Všetci sme sledovali rolovanie a nakoniec aj odlet lietadla.

„mali by sme ísť,“ povedala mamka, s ktorou sme sa objímali a všetko sledovali.

„dobre, poďme,“ povzdychla som si a spoločne sme sa pobrali, stopnúť si taxík do hotela.

***

„bože, tak veľmi mi chýba,“ vzlykla som Ellie do ramena. Zase sme boli na hojdačke na streche. Situácia sa opakuje.

„ja viem, Annie, ja viem, ale skús na to nemyslieť, aj keď viem, že je to ťažké, aspoň to skús a uvidíš, možno to bude o trošičku lepšie ako to bolo,“ snažila sa mi poradiť, no ľahšie sa hovorí ako koná.

„ste tu?“ ozval sa hlas mojej sestričky, ktorá asi pred dvoma dňami prišla na to, čo tu tak často robím.

„hej sme,“ odvetila jej Ellie.

„ale no tak, sestrička, neplač, prosím, trhá mi to srdce,“ zvolala a prevzala si ma do svojej náruče.

„ja za to nemôžem,“ štikútla som.

„ja ti verím, dobre, tak sa pekne na mňa usmej a pôjdeme napríklad niekde vonku, aby si na ocka aspoň chvíľu nemyslela,“ utrela mi slzy a ja som sa pokúsila na ňu usmiať.

„no vidíš, že to ide,“ pomohla mi postaviť sa a spolu s Ellie mi pomohli sa aspoň trošku spamätať.

***

Rýchlo som sa obliekla do uniformy a vbehla som do kúpeľne. Tam som sa nejak učesala a namaľovala.

Prešla som do kuchyne, kde som mala prichystané raňajky a čakala ma tam Lu, aj s našimi vecami.

„konečne ste aj prišli,“ ozvali sa chalani, hneď ako sme vystúpili z auta.

„tuto slečna dokonalá, nechcela vystrčiť zadok z postele, takže to tak aj dopadlo,“ odvetila za mňa.

„ja za to nemôžem, je veľký a ťažký,“ rozhodila som rukami a so smiechom som sa rozbehla za Caroline, ktorá práve prichádzala ku škole.

„dobré ránko,“ skočila som jej na chrbát a smiala som sa.

„prestaň, ešte mi privodíš nejaké poškodenie chrbtice,“ zasmiala sa .

„neboj sa zas až taký ťažký zadok nemá,“ ozval sa za nami Michael a ja som na neho vyplazila jazyk.

„odkedy sa ty tak rada bavíš o tvojom obrovskom zadku?“ opýtala sa ma ironicky a ja som pretočila oči.

„dneska sa mi fakt že nechcelo ísť do školy,“ posťažovala som sa jej a spoločne sme odišli na svoju hodinu.

„vidím, že dievčatá dneska budú behať,“ ozval sa pri našej trénerke, futbalový tréner a ja keďže som bola pri nich najbližšie, bola som zvedavá, čo tým chce zrobiť.

„áno, dneska behajú 12 minút,“ povedala mu trénerka a prezrela si skepticky svoje žiačky.

„myslíš, že to dneska niektorá normálne odbehne?“ zasmial sa tréner a ja som sa skoro urazila.

„jedna určite a zvyšok, možno že, keby mal nejakú motiváciu, išlo by mu to lepšie,“  pozrela sa na neho, čo som videla, len preto, že som bola na nich natočená a naťahovala som si pravú nohu.

„čo tým chceš povedať?“ opýtal sa jej tréner.

„že by si mohol nechať chalanov behať s nimi, tak či tak vždy na začiatok behajú,“ povedala pokrčiac ramenami a viac nevidela, pretože som prešla na ľavú nohu.

„to sa mi páči, idem im to oznámiť,“ povedal a už som nič viac nepočula, pretože odišiel.

„tak dievčatá, dneska sa k vám pridajú aj chalani, pretože si potrebujú tiež poriadne zabehať,“ povedala trénerka a ja som sa uchechtla. Také klamstvo.

Postavili sme sa na improvizovaný začiatok a o minútku sa k nám pridali chalani.

„čauko Annie,“ ozval sa pri mne Michael, „ideme si zabehať, čo?“ zasmial sa a chytil ma okolo ramien.

„čo nám iné zostáva, keď trénerku to ešte neprešlo,“ pokrčila som ramenami a rozbehla som sa keď nám trénerka naznačila gestom, že máme začať.

Bežali sme vedľa seba v čele skupinky, za nami boli len futbalisti a až za nimi pobehávali dievčatá, ktorých snaha potom prešla a tak ich chalani začali povzbudzovať. Vzdialili sme sa od nich.

„už je ti lepšie?“ opýtal sa ma po chvíli ticha a ja som si povzdychla.

„snažím sa na neho nemyslieť, celkom sa mi to darí, neviem, proste si vravím, že je na dlhšej dovolenke a potom sa vráti, vieš,“ usmiala som sa na neho a zavrela na chvíľu oči.

„to je dobre, snaha sa cení, a keď chceš, ja ti v tom, s radosťou pomôžem,“ zazubil sa a postrapatil mi vlasy.

„ešte 5 minút,“ povedala nám trénerka, okolo ktorej sme prebehávali.

„chyť si ma,“ zasmial sa Michael a predbehol ma, čo ma zburcovalo, pretože som nerada prehrávala a tak som zrýchlila aj ja a asi o pol minúty som zistila, že sa proste naháňame, keď beháme 12 minútovku a ostatný sa snažia popohnať dievčatá, takže sme ich už aspoň dva krát predbehli.

„ty by si nechal prehrať dievča, Michael,“ zakričala som za ním, „taká hanba,“ dokončila som to a pomaly ale isto som ho dobiehala.

„ale pravdaže, už nie sme v minulom storočí, aby som mohol byť gentleman.“ povedal mi naspäť a ani sa neotočil, čo mi nahralo do karát a keď som ho konečne dobehla skočila som mu na chrbát, čo ho trošku vyviedlo z koncentrácie ale ustál to a bežal ďalej.

„hijó, koník, hijó,“ smiala som sa a pobúchavala som ho po hlave.

„ja ti dám taký koník, aby som ťa nezhodil,“ zavrčal Michael a ja som sa smiala.

„takže to tu máme neskroteného žrebca, čo?“ ďalej som sa smiala a držala som sa ho ako kliešť, aby ho ani nenapadlo, že by ma chcel zhodiť.

„KONIEC,“ zakričala na nás trénerka a Michael zastal a zvalil sa na zem. Skončila som pod ním, no nejak mi to nevadilo a zostala som tak ležať.

„máme ísť za vašou trénerkou,“ povedal Michael a ja som zamručala na súhlas, no ani som sa nepohla.

„tak vstávaj,“ povedal a sám ma vytiahol na nohy a za ruku, ktorú mi držal ma tiahol ku trénerke, ktorá nám len oznámila, že mám jednotku a Michaelovi len poďakovala. Poslala nás sa prezliecť, za čo som bola vďačná a prezmenu som tiahla do školy Michaela ja.

„ďakujem za dnešnú spoločnosť, uvidíme sa,“ povedala som mu s úsmevom a zmizla som v dievčenskej šatni.

Rýchlo som sa prezliekla a aj keď som musela čakať na sestričku, pobrala som sa k nášmu autu.  

Asi o 5 minút som si všimla, že sa ku mne blíži aj s Noemom a tak som ich sledovala so zdvihnutým obočím, ktoré sa mi zdvihlo ešte vyššie, keď ju na rozlúčku pobozkal a odišiel preč.

„odkedy sú hrdličky, hrdličkami?“ opýtala som sa Lucie, ktorá bola mierne červená a bez odpovede sadla do auta.

Sadla som si tiež a s naštartovaním som vyrazila domov.

„ide zamilovaná, ktorá neodpovedá na otázky,“ zavolala som do bytu so smiechom a strčila som do vnútra Lucie, ktorá niečo brblala popod nos.

„ty si sa zamilovala?“ ozvala sa mamka, ktorá vošla do chodby.

„na mňa sa nepozeraj, to tá vedľa,“ zhodila som topánky z nôh a nechala som tam Lucie s mamkou, ktorá sa pýtala otázku za otázkou a nenechala sa zastaviť.

***

„dneska neplačeš?“ ozvala sa pri mne Ellie a ja som sa na ňu usmiala.

„nie, dnes nie, len rozmýšľam,“ posunula som sa aby som mohla uvoľniť miesto Ellie, ktorá sa dneska vrátila z natáčania. Nebola tu dva týždne.

„a nad čím tak tuho rozmýšľaš?“ opýtala sa ma s úsmevom na tvári.

„vieš o tom, že Lu chodí s Noemom, že?“ opýtala som sa a keď El prikývla pokračovala som. „tak som sa len zamyslela, že či to stretne aj mňa, alebo budem sama ako prst navždy,“ pokrčila som plecami a ona sa zasmiala.

„láska je niekedy bližšie ako si myslíš, ale to by si mala vedieť sama,“ objala ma a ja som len pokrčila plecami.

„niekedy mám pocit, že ma obchádza, veď mám všetko a v podstate nič,“ pozrela som sa do neba a potom som sa postavila.

„chcelo by to babskú jazdu, a keďže je sestra s Noem, tak si ju zrobíme samé, čo ty na to?“ opýtala som sa jej.

„to beriem všetkými desiatimi najmenej dva krát,“ zasmiala sa a ja som prikývla.

„tak poďme na to, za 5 minút na chodbe pri výťahu,“ povedala som jej a zbehla som do nášho bytu.

„ešte ideme pozrieť topánky a máme to všetko,“ povedala som a nahrnula som sa do obchodu v závese s Ellie.

„pozri, tie sú úžasné, možno by si na ne mohla nalákať nejakého chalana,“ zasmiala sa a ukázala mi nádherné topánočky na opätku s hrubšími stuhami ako šnurovaním okolo lýtok.

„tie musím mať,“ povedala som a mala som obrovské šťastie, pretože mali jediné číslo a aj to bolo to moje.

„sú úchvatné,“ povedala El, ktorá si ma obzerala.

„beriem ich, čo ty?“ opýtala som sa jej a znovu som sa nazula do svojich topánok.

„neviem, nič nevidím,“ povedala mi.

„a čo tie?“ ukázala som na obyčajné čierne semišové lodičky na asi dvanásť centimetrovom opätku.

„hm, neviem ,chcela by som niečo výrazné,“ povedala mi s pokrčením ramien.

„a čo tieto?“ ukázala som jej na tie iste lodičky no boli v krvavo červenej farbe.

„tie sú vynikajúce,“ povedala a hneď si ich išla vyskúšať.

­***

„hej Annie,“ ozvalo sa od okienka, keď som si sadala ku stolu s mojou partiou.

„čo je?“ zakričala som naspäť.

„dneska ideme k vám,“ povedala Lucie a ja som len pokrčila ramenami a pozrela sa na zvyšok stola, či im to nevadí, no tí len pokrútili hlavou a usmiali sa.

O dve minútky si k nám sadla Lucie, Noe a Michael. Lu a Noe boli senzáciou školy. No alebo skôr Lucie zabíjali dievčatá pohľadom, pretože im ukradla jedného z najkrajších chalanov na škole.

„no čo hrdličky, ako sa dneska máte?? a aké je skóre?“ opýtala som sa ich so smiechom, ku ktorému sa pridal aj Michael, ktorý sedel hneď vedľa mňa.

„máme sa vynikajúco a skóre je stále vyššie a vyššie,“ povedala nám Lucie a pobozkala Noeho.

Skóre. Tak sme nazvali pokusy rozdeliť ich. Či pokusy dievčat, lepiť sa na neho ako kliešte a snažiť sa ho pobozkať, alebo chalanov, ktorý sa snažili dostať Lucie, podobným spôsobom. Všetci sme sa na tom smiali a nechali ich nech sa snažia.

„ale ten posledný nebol na zahodenie,“ ozvala sa Lucie s anjelským výrazom a zamrkala smer Noe.

„ktorý? Vysoký, čiernovlasý s kohútom, ktorý hrá futbal a sedí pri tebe? Tiež si myslím,“ povedal jej pohotovo Noe a pobozkal ju trošku vášnivejšie než by sa patrilo.

„no tak holubičky, toto si nechajte na súkromie,“ povedala som im a otočila som sa na decká pri stole.

„dneska ideme behať, čo?“ opýtala som sa.

„hej, asi posledný krát, potom by sme mali ísť na volejbal,“ povedala mi Alice, držiac za ruku Justina.

„konečne, bože začínalo mi to liezť na nervy,“ posťažovala som sa.

„hej? Nevyzeralo to tak, keď si vždy behala v čele a vlastne behávaš ešte každý deň po škole,“ bonzol ma Michael a ja som mu dala dobre mierený pohlavok.

„čo že?“ opýtali sa pri stole všetci okrem Lu a Noa, ktorí to vedia.

„čo je na tom, že rada behám, proste prídem zo školy, prezlečiem sa zoberiem ipod vyjdem z domu a rozbehnem sa po ulici,“ povedala som im.

„a sem tam niekoho zneškodní, nie?“ ozval sa Noe a ja som na neho hodila vražedný pohľad.

„hej Annie, prestaň,“ povedala so smiechom Lu a objala svojho priateľa.

„ako myslel zneškodniť?“ opýtala sa ma Momo a ja som si povzdychla.

„no bože, tak na mňa raz jeden chlapík zaútočil a ja som ho zneškodnila, čo videli tí dvaja a odniesli ma domov, ako keby sa mi niečo stalo. keď to zistil otec, len sa usmial a pokrútil nad nimi hlavou a bolo,“ povedala som im a pokrčila som plecami.

„ona je ale skromná,“ povedal Michael, no nepovedal nič viac, pretože keď uvidel môj pohľad a ruky, na ktorých som si pukala kĺby, radšej prestal.

„a ďalej?“ opýtala sa Caroline a Steve sa nahol viac dopredu aby mohol lepšie počuť.

„ďalej nebolo nič,“ povedala Lucie, pretože vedela, že nechcem aby to niekto vedel a tak to odpinkla do autu.

„keď myslíte,“ povedal Tray, ktorý bol doteraz ticho a len sa hojdal na stoličke.

„myslíme, a mali by sme pomaly ísť, pretože za 5 minút začína hodina a mne sa pri trénerke meškať nechce,“ povedala som ja, keď som sa pozrela na hodinky.

„dnes budeme behať štafety,“ povedala trénerka, keď sme sa rozcvičili.

„super,“ povzdychla som si potichu no mala som pocit, že ma začula. Nechala to tak.

„rozdeľte sa do tímov po 4,“ dala rozkaz a ja som prišla ku Alice, Caroline a Momo, moja sestrička dneska necvičí, nie je jej dobre. AJ keď ja si myslím svoje.

Znudene som sa postavila ako posledná, ktorá má dobehnúť do cieľa a začala som si obzerať nechty, pretože toto bude na dlho.

keď ku mne konečne dobehla ta predposledná zobrala som od nej kolík a dobehla som v pohodičke do cieľa, kde som sa otočila a bežala naspäť. Mali sme to tak vymyslené, že bežíme 4 krát za sebou, posledná dobehne hneď sa otočí a vracia sa na svoje bývalé stanovisko, kde ju čaká tá, ktorá jej predávala kolík a tak ďalej.  Ten kto dobehne prvý vyhráva jednotku a moje družstvo naradostnené, že ma má v tíme, pretože si myslí, že sa kvôli jednej jednotke pretrhnem, keď ich tam už pár mám. Houby, keby sa snažili aj ony, tak nič nepoviem, no im sa nechce tak len pobežkávajú aby sa nepovedalo. A tak som si povedala, že aj ja si pobežkám a bude kľud. Aj keď to sú moje kamarátky, známky si treba zaslúžiť a nie ich získať len kvôli niekomu inému.

Trénerka sa na mňa len škerila, keď videla ako si tam pomaly chodím hore dolu. Asi ma chápala. Veď kto by sa snažil ako jediný v tíme? No?... Pravdaže nikto a tak nebudem predsa trčať z radu a budem ako ostatné.

„ale vám to trvalo,“ povedala trénerka keď dobehla posledná a všetky sa zvalili na trávu ako keby ubehli maratón.

„tak, vidím, že vám nič nie je a tak si môžete ešte zabehať dva kolečká, teda musíte,“ milo sa usmiala a tak som si povedala nech si berú príklad a rozbehla som sa.

„bežíme, bežíme,“ ozval sa Michaelov hlas, keď som bežala okolo ich týmu, ktorý sa rozvaľoval na tráve po 5 minútovom šprinte.

„nie, nie, to je prechádzka, len dúfam, že ma nik neprepadne, pretože už doma nemám ocka, aby ste ma mohli za ním zaviesť,“ vyplazila som na neho jazyk a bežala som ďalej, aj keď som za sebou počula smiech.

Dobehla som ku trénerke a postavila som sa vedľa nej, aby som videla na celé ihrisko.

„môžeš už ísť,“ povedala mi, keď sme už stáli asi dve minúty v tichu.

„dobre, ďakujem,“ usmiala som sa na ňu a otočila som sa chrbtom aby som mohla odísť, no kým som stihla čo i len zdvihnúť nohu zo zeme zastavil ma krik, ktorý bol mierený na mňa.

„hej Annie, nejdeš s nami do kina?“ kričal na mňa Michael cez celé ihrisko.

„keď to nie je rande, tak prijímam,“ zamávala som mu a odbehla som do školy.

Pomaly som sa prezliekala a balila som si veci do tašky aby som si ich mohla vyprať. Lepšie povedané, aby mi ich mohla mamka vyprať.

„takže dneska kino, dobre vedieť,“ povedala Lucie, len čo vošla do šatne.

„no veď jasné, užijeme si to,“ povedala som  a hodila jej kľúče od auta, pretože dneska šoféruje ona.

***

Vychádzali sme s kina. Boli sme na nejakej dosť nevydarenej komédie a museli sme si ju trošku prerobiť rôznymi paródiami, aby sme sa aspoň trochu zasmiali, no bolo super. Aj keď sa tie dve hrdličky stále bozkávali až sme ich museli rozdeliť, pretože by to bolo nakoniec 18+ a boli v tom kine aj mladšie decká.

„bože, nechápem, ako takú blbosť mohol niekto vymyslieť,“ povedala som keď sme mierili k autu a ostatný len prikyvovali.

„ale bola sranda, musíme si to niekedy zopakovať,“ povedal Noe a ja som pretočila očami.

„hej, najmä tá ocucávacia časť s Lu, nie?“ zasmiala som sa a vyplazila na neho jazyk.

„Ani to nebolo zlé, aj keď ste nás rozsadili ako malé deti, ktoré v škole vyrušujú,“ odsekla Lulu, ktorej to vadilo len trošičku.

„nabudúce keď pôjdeme do kina vyberám film ja a bude to nejaký poriadny horor alebo niečo psycho, pretože tie komédie stoja za jedno veľké hovno,“ oznámila som im a sadla som si na zadné sedadlo spolu s Lucie a chalani sa vybrali smer náš domov, pretože nás museli odviesť domov. Ako sa dohodli s našou mamkou.