utorok 19. marca 2013

Life 34.

Tak deti moje... :) Pomedzi záchvaty kašľu a skoro nebytia som dopísala túto úžasnú kapitolku.... Vôbec sa mi nepáči, najmä ten začiatok... No ale čo už. ..
Užite si ju poriadne!!! A radšej sa nepýtajte prečo, dozviete sa.. :)
A prosím, všetci čo si to prečítate, zanechajte komentár....prosím prosím... :)
Vaša mŕtva
Alex Winslow



(milujem ich) 


34. Kapitola

Ležala som v tej posteli, prikrytá perinou a čakala som na doktorku, ktorá mi mala prísť oznámiť výsledky.
Neviem čo budem robiť ak to bude niečo vážne, čo dúfam, že nebude. Rodičom by som to povedať nemohla. Nedokázala by som im pridávať ďalšie problémy na plecia.
A tak som s povzdychom pozerala do blba a čakala som kedy mi tu nabehne doktorka a povie mi čo mi je.  Aj tak by som najradšej utiekla.
Povzdychla som si a na mojej izbe sa otvorili dvere. Dnu vošla doktorka a zavrela za sebou dvere.
„ako sa cítiš?“ opýtala sa ma .
„v rámci možností,“ pokrčila som plecami a posadila sa na posteli aby som na ňu lepšie videla.
„tak mám tie výsledky,“ usmiala sa a posadila sa na posteľ.
„je to zlé?“ opýtala som sa jej s malou dušičkou.
„podľa toho z akého uhlu sa na to pozrieš. Väčšina ľudí by sa tešila, ale niektorí sú skôr zhrození,“ hovorila a ja som sa zamračila. Nenávidela som, keď niekto chodil okolo horúcej kaše.
„ale no tak, veď už to povedz,“ zavrčala som a prekrížila som ruky na hrudi.
„si tehotná,“ vyhŕklo to z nej a ja som na ňu vyvalila oči.
„čo-čože?“ to nemohla byť pravda.
„si tehotná, v druhom mesiaci,“ povedala ešte raz a ja som sebou hodila naspäť do postele.
„to nie je pravda,“ krútila som hlavou. TO nemôže byť pravda. Proste nie.
Po prvé aj keď chcem deti, nie som na to príliš pripravená a po druhé, Nick si ho alebo ju určite ani nevšime. „Nechaj ma samú, prosím,“ stočila som sa do klbka, chrbtom k nej a rukami som si prikryla hlavu.
Až keď som počula buchnutie dverí, dovolila som si rozplakať. Čo len budem robiť. Sama s dieťaťom na krku. On ho bude nenávidieť a opustí ma. Viem to. Proste to všetko nedopadne dobre a ja sa k rodičom naspäť sťahovať nechcem.
Čo budem len robiť.

­­­­­***

Neviem čo to do nás vošlo. Samozrejme, že som musel ísť do práce skontrolovať tých paholkov, ktorí sú neznesiteľní a najmä nezvládnuteľní pre môjho šéfa. Chcel som sa vrátiť do práce, pretože som potreboval zarábať peniaze kvôli nej, kvôli našej budúcej rodine kvôli tomu, aby nemusela toľko pracovať, aby som ju mohol rozmaznávať a neviem čo všetko ešte.
Chcel som, aby si mohla život užívať a nie celé dni len pracovať. Chcel som len aby mala radosť a ona na mňa len vrieskala. Neviem čo som urobil zle.
Povzdychol som si.
Zaspala na gauči aj s Dory, no keď som ju chcel preniesť do postele, nedala sa a radšej zmizla v hosťovskej kde sa zavrela. Nechápal som ju.
Radšej som sa zavrel v spálni a do rána z tade nevyšiel, aj keď som poriadne nespal.
Počul som, ako dvakrát bežala do kúpeľne, no kým som sa tam stihol dostať, zamkla sa a tak som sa vrátil do spálne.
Ráno som v stal z postele už o 6 a tak som sa najedol a zobral Dory na prechádzku, trošku sa vyšantiť.
Keď som sa vrátil, byt bol už prázdny a ja som mohol s povzdychom konštatovať, že aj napriek tomu, že jej je zle, odišla na celý deň do práce.
Bál som sa o ňu. Strašne sa o ňu bojím. Nikto nevie, kedy to na ňu môže prísť a čo keď sa to stane, keď bude niekoho zachraňovať?

Bol som pozrieť na chvíľu svojich chlapcov a potom som doma horko-ťažko popratal keďže s jednou rukou to ide dosť ťažko, no popasoval som sa s tým.
Cath by mala prísť tak do dvoch hodín, predpokladám. O hodinu končí a keď si nezoberie taxík a nepôjde autobusom, tak jej bude necelú hodinku trvať cesta domov.
Večera už bola nachystaná, popýtal som o ňu Carrie, keďže ja by som nič neuvaril, a budeme ju potom musieť už len zohriať.
Chcel som dnes navodiť romantiku a opýtať sa jej na jednu dôležitú vec, ktorú som už nemienil odkladať. Odkladal som to už dlho, aj keď viem, že ešte nie sme spolu dlho. Mne to pripadá ako roky.
Práve som sa obliekol do čistých riflí, keď mi zazvonil telefón.
Zohol som sa po neho a zdvihol netušiac prečo mi vola Dom, keďže dobre od Carrie vedel, že budeme mať večer len my dvaja.
„čo sa deje?“ opýtal som sa ho.
„mám zlú správu,“ povedal okamžite.
„čo sa stalo?“ nechápal som.
„Cath je v nemocnici,“ vypadlo z neho hneď a ja som sa zarazil.
„čože?“ nechápal som.
„Joshua mi volal, že Cathie zobrali do nemocnice aj so ženskou, ktorú zachránila,“  vysvetľoval a ja som si pomedzi to rýchlo navliekal prvé tričko, ktoré som našiel a potom okamžite, po obutí samozrejme, som vybehol z bytu, aby som si privolal taxík.
Keď som na jeden práve mávol zazvonil mi znovu mobil.
„prosím,“ ani som sa nepozrel kto volá.
„dobrý, doktorka Petrel, ja som ti len chcela povedať, že máš v nemocnici priateľku,“ ozval sa známi hlas.
„ďakujem, už som na ceste,“ povedal som a nadiktoval názov nemocnice taxikárovi, ktorý mi zastavil.
„budem čakať,“ povedala a chcela zložiť, no ja som musel vedieť čo jej je.
„čo sa jej stalo?“ opýtal som sa to skôr ako zložila.
„to ti bude musieť povedať sama, veď vieš, lekárske tajomstvo,“ povedala a zložila.
Ona mi to nechcela povedať. Nie nemohla. Len nechcela.

Cez nemocnicu som prefrčal a kašlal som aj na výťah a rovno to zobral schodmi na tretie poschodie.
„kde je?“ opýtal som sa doktorky a hneď ako ukázala dvere, utekal som k nim.
Potichu som ich otvoril a vošiel som dnu.
„choďte preč,“ ozvalo sa z postele. Nemohol som. Chvíľu som počúval jej vzlyky a nakoniec som prešiel k posteli, sadol som si na ňu a vtiahol si ju do náručia.
Najprv sa bránila, no potom ochabla a pritiahla sa ku mne.
„prečo si tu?“ opýtala sa ma potichučky.
„bál som sa o teba,“ viac som si ju pritiahol k sebe a hladil ju upokojujúco po chrbte.
„prečo? veď pre teba je dôležitá len práca,“ zamumlala a mne tá veta dala facku.
„prestaň hlupáčik, pre mňa si najdôležitejšia ty a do práce chodím preto, aby sme sa mali dobre a aby sme mohli žiť tak ako budeme chcieť,“ privinul som si ju tuhšie k sebe.
„ľúbiš ma?“ vykukla na mňa jej uplakaná tvár a ja som sa musel zapozerať do tých jej krásnych úprimných očiek.
„ani nevieš ako veľmi,“ pohladil som ju po líci.
„a ľúbil by si aj naše dieťatko, kebyže ho máme?“
„čo to je za otázka, samozrejme, že áno, miloval by som ho, hral sa s ním, rozmaznával ho a nedal ti ho do ruky,“ zasmial som sa a jej som na perách úsmev vykúzlil tiež.
„tak budeš mať možnosť,“ nervózne sa zamrvila a ja som vyvalil oči. Neveril som.
„to vážne? Budeme mať bábo?“ zasmial som sa.

***

Neveril tomu a ja som dúfala, že zostal v nemom úžase, pretože by som to sama asi nezvládla. Verila som, keď hovoril, že ma miluje a verila som tiež, keď hovoril, ako by ho rozmaznával.
Dúfam, že to tak aj naozaj bude.
„áno, my budeme mať bábo,“ odvetila som mu a nemotorne som si začala zotierať slzy, no on mi to nedovolil a sám mi ich pomaličky a jemne pozotieral.
„a vieš čo to bude? Budeme mať futbalistu alebo baletku?“ na tvári mal úsmev od ucha k uchu.
„na to je ešte skoro, ale naše bábo bude určite plavec,“ neodpustila som si.
„pri takej šikovnej mamine? To je samozrejme,“ znovu si ma pritlačil na jeho hruď a ja som ho pevne objala.
V tom objatí nás našla doktorka, ktorá vošla do vnútra.
„všetko v poriadku?“ opýtala sa s úsmevom na tvári a my sme prikývli. „Ja som ti len prišla povedať, že ťa zajtra pustíme, a že y si nemala pracovať,“ oznámila mi.
„ale v obchode nerobím nič ťažké,“ chcela som mať aspoň jednu prácu, veď by som sa asi zbláznila, kebyže mám sedieť doma.
„žiadne dvíhanie krabíc a ani nič podobné a do 6 mesiaca tam môžeš zostaň a ani o deň viac,“ prižmúrila oči a ja som nadšene prikývla.
„ďakujem,“ cítila som ako sa mi na tvári vytvára široký úsmev.
„a ty poď so mnou,“ ukázala na Nicka, „pozrieme sa na tú tvoju ruku a predpokladám, že dlahu dáme dole.“ oznámila mu.
Už boli skoro pri dverách, keď som si spomenula na tréningy.
„a trénovať môžem? Tam len kričím a behám, nerobím nič ťažké,“ zavolala som ešte.
„bez behu a môžeš, no vyber si či obchod, alebo tréningy, dve práce by boli pre teba už psychicky náročnejšie a to dieťatku nepomáha,“ ani sa na mňa neotočila a odišla z miestnosti preč aj s Nickom.
A ja som hneď vedela, čo budem robiť.
Škoda, že som nemala pri sebe mobil. Zostal v práci.
Po chvíli sa Nick vrátil už bez dlahy a so širokým úsmevom na tvári.
„idem ti po veci domov, vyvenčím Dory a skočím ti po veci, čo si nechala v práci a môžem tu s tebou zostať na noc,“ usmial sa na mňa a ja som sa postavila a pevne ho objala.
„necháš mi tu tvoj mobil, že zavolám šéfom ohľadom práce?“ opýtala som sa v objatí a užívala som si jeho ruky položené na mojom tele.
„ako si moja pani praje,“ usmial sa na mňa a vytiahol si ho zo zadného vrecka nohavíc.
„ďakujem,“ chytila som ho do ruky a nie veľmi nadšene som ho pustila.
„idem po tie veci maličká, hneď sa vrátim,“ jemne sa prisal na moje pery a po chvíľke odišiel.
Ja som zobrala ten mobil a zavolala som najprv šéfke do obchodu, že som tehotná, nemôžem tam ďalej pracovať a dávam výpoveď, pretože sa tam už nevrátim. Uvedomila som si, že by som tam pracovať nemohla.
Potom som zavolala Pethemu, že na určitý čas musím prestať s plavčíctvom, keďže som tehotná a nemôžem sa namáhať. Hold, moje bábo nemalo rado, keď sa namáham, čo iným väčšinou nevadilo, veď moja mamka so mnou ťažko pracovala do 7 mesiaca a som zdravá, no moje ma chce šetriť. No povedala som mu, že s deckami budem normálne pokračovať, že v tom ich nenechám, keď som si ich začala pomaly vycvičovať.

♥♥♥

Cathie, miláčik, pozri aké je toto zlatučké, také maličké, však ho kúpime?“ zavolal na mňa Nick cez polku obchodu a predavačka, pri ktorej som stála sa len milo usmievala. Ja som pretočila očami a otočila som sa na neho.
„Miláčik, týchto vecí už máme dosť, teraz vyberáme kočík,“ musela som sa smiať. Bol taký zlatý s tým malým pásikavým tričkom v jeho veľkej ruke.
„ale no ták, Cathie, aspoň toto jedno,“ nahodil psí pohľad a ja som si povzdychla.
„tak dobre, aj tak to bude mať oblečené tak tri krát a vyrastie z toho,“ odobrila som mu to nakoniec a naspäť som sa otočila k predavačke, ktorá sa mi snažila pomôcť vybrať ten najvhodnejší kočík.

♥♥♥

„šéfova, vy ste nám ho normálne vymenili,“ smial sa Paul, jeden s Nickových ľudí. „Veď on nič iné nehovorí, len čo kúpil malému Michaelovi a ako ho bude rozmaznávať a hrať sa s ním, veď jeho už práca vôbec nezaujíma,“ sťažoval sa mi a ja som sa smiala.
„a to nevieš čo to je, s ním ísť niečo nakupovať, veď on by mu nakúpil celý obchod, najradšej by som chodila sama, no on ma už samú skoro nikde nepustí, jedine tak na tréning,“ pretočila som oči a sledovala som urazeného Nicka, ako sedí vedľa mňa a durdí sa na celý svet, „že chrústik,“ pritúlila som sa mu k boku a on sa s povzdychom podvolil.

♥♥♥

„Nick,“ kričala som z obývačky, „máme problém,“ dokončila som, keď som sa namáhavo postavila.
„čo sa stalo?“ opýtal sa a okamžite bol pri mne.
„odtiekla mi plodová voda,“ oznámila som mu.


THE END 
a nezabite ma za to!!!

10 komentárov:

  1. ČOOOO???!!!!! to nemyslíš vážne!!! ako koniec???!!!! :-( no čo už poviem ti že táto poviedka bola DOKONALÁ škoda že skončila

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Koniec. Definitívny. Naozaj? Vážne. Ja nechápem ako to tak rýchlo mohlo prejsť. Pamätám sa keď si napísala prvú časť. Tak vtedy som sa tešila. Prečítala som prvú časť a zamilovala sa do tejto poviedky. Je mi ľúto že to je koniec. Páčila sa mi Cath, Nick, všetko. Úplne do detailu. Moje pocity sú proste... Neviem ti ich ani napísať. Pri tomto príbehu som sa nadurdila nech sa konečne uvedomia že sa ľúbia, nervovala sa pri ich prvej hádke, strachovala pri Nickovej nehode. Bolo mi do plaču keď som si prečítala že sa dali do kopy. Že sa ľúbia. Tešila som sa s nimi a tiež aj plakala. Do tejto poviedky som sa vžila ako nikdy. Tešila som sa na ďalšiu časť ako na večeru. Naozaj sa mi toto páčilo. Žiadnu inú poviedku som si neprečítala tri krát stále dookola a to bolo ešte vo "výrobe". Obľúbila som si toto a myslím že až moc. Toto bolo ako moja poviedka na dobrú noc. Vždy som si ju prečítala a mohla som ísť pokojne spať. Ak si tam napísala niečo kde sa hádali, plakali tak proste sa nad tým nedalo nepremýšľať! Nedalo! Musela si to rozoberať ako by to mohlo byť. Niektorí hovoria že dokonalosť neexistuje ale tu je dôkaz že hej. Naozaj toto klobúk dolu že si to napísala do 34. časti, pokojne by si mohla pokračovať aj do milióntej časti. Mohla by si pokračovať, stále a stále. Nikdy by ma táto poviedka neprestala baviť. Nikdy! Tento príbeh si určite ešte raz prečítam pekne celý, ako knihu. Naozaj sa mi to páči! Bála som sa že ich rozdelíš. Bála. Tá úžasná myšlienka ktorú si sem napísala! Ja Ďakujem Alex za užasnú poviedku ktorú som prežívala niekedy až moc. Naozaj sa mi to páčilo. :) Píšeš dokonale :) A Life mi bude neskutočne chýbať :) Celý deň som sa tešila len na to kedy si sadnem za book a prečítam si novú kapitolu. Tak isto to bolo aj pri ostatných poviedkach ;) Dúfam že ďalšia, teda nemusím dúfať, ISTO bude aspoň taká dokonalá ako táto :P 8-O Prosím len mi povedz že neprestaneš písať a že budeš písať ďalej :) Mne je jedno s kým bude príbeh , pre mňa za mňa nech aj s bezdomovcom len prosím píš tieto tvoje príbehy :) Je to úžasné, niekedy mám z tvojich príbehov lepší pocit ako z nejakej knižky :D Som na týchto príbehoch jednoducho závislá :D Takže len toľko :D Veľký obdiv a chvála ;) Pretože nie hockto dokáže písať aj celé noci ako píšeš ty :) Vážne z teba dievča niečo bude a ja aj viem čo! Slovenská SPISOVATEĽKA !! Možno sa vyprdneš na slovensko a niekam zdrhneš :D ale to je jedno dievča je to dokonalé ;) len tak ďalej a už teraz sa neviem dočkať novej :) :D Som neskutočne šťastná že som našla tvoje príbehy :) Takže ĎAKUJEM ti :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To je jako fakt konec ??? Jinak úžasný jako vždycky :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No páni :) poviem ti, že som fakt ešte nečakala koniec ale lepšie si to zakončiť ani nemohla. Bol to krásny príbeh, ktorý som si hned od začiatku zamilova. Som spokojná a usmievam sa ako pričapená od uch k uchu :)) Nick bol asi ten najúžasnejší chlap na svete, do ktorého som sa zamilovala :D......( a dúfam, že ked sa ti naskytne čas a vela a vela fantázie tak dokončíš DIML pretože tú poviedku milujem a dúfam, že sa k nej opäť vrátiš). Tvoja milovaná, šibnutá, závislá na tvojom blogu, stále usmievavá, a takisto chorá a ležiaca vo svojej posteli tak povediac "fanúšička" Majušen :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. LEYA CASLIN - vystihla si to do bodky! úžasný úžasný príbeh, poviedka, milujem ju. Neverím že je koniec ale verím že vymyslíš niečo rovnako úžasné ako toto. :) wuá som dojatá!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Wau zhodnetie celej poviedky bola úžasná perfektná fantasticka realistická a proste úžasná všetkými slovami :) tato časť prekvapila a ked som citala ako nick nakupuje tak ma hneď napadlo ze je to zlaté roztomile :) pises uzasne a keby si chcela tak určite by ti vydali nejednu knihu ja by som ich určite ked nie kúpila tak prečítala ze by som vedela aj recitovat :D máš obrovský talent a určite ta kope dosť silno muza :D tvoje príbehy vypadaju byt rovnaké ale pri tom su odlišné a výnimočné :) nad epilogom si nerozmyslala ? Nejakých 10rokov neskor ? :D inac prezývka deti moje nie je najlepšia lebo niektore by si čakala v 3rokoch alebo iba ked si mala pár mesiacov :D zakaždým sa rozosmejem ked to čítam :) ale nevadí mi

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. TO je taký sentimenet... :D JA vždy keď niečo dopíšem cítim sa tak staro ako keby som starla spolu s príbehom... takže dnes ste pre mňa deti... :D :D a ďakujem aj keď si myslím, že tieto blbosti by veľa ľudí nečítalo... a keď mám pravdu povedať tak múza ma veľmi nekope... niektoré diely píšem aj týždeň a proste mám niekedy chuť sa na to vykašľať... ale som rada, že sa vám to všetkým páčilo.. :)

      Odstrániť
  7. the end? to vážně? :O ale udělala si mi radost :) hned jak jsem si na začátku přečetla že je těhotná začla sem tancovat nějakej oslavnej tanec :D :D ted když si na sebe vzpomenu.. stydím se :D :D oni dva jsou spolu naprosto boží :3 Nick takovej ňuňatej když nakupoval :D tenhle příběh mi hned od první kapitoly strašně přirostl k srdci :) všechny části jsem úplně hltala a vždycky jsem si řikala kéž by to mohlo být nekonečné .. ale nic není :) ale musím uznat... jsi úžasná! :) naprosto úžasně píšeš :) a obdivuju tě že i když ted maturuješ tak píšeš :) za to ti samozřejmě děkuji :) každý den sem chodím a dívám se jestli nepřibyla nějaká část :) a když jo jsem maximálně happy :) jsem nehorázně ráda že jsem nějak narazila na tvůj blog :) každou povídku mám přečtenou snad i dvakrát :D a myslím že mě to nikdy neomrzí :)) jen ted doufám že budeš psát dál :) vážně v to doufám :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. koniec? naozaj? nechce sa mi veriť, lebo to bol úžasný príbeh a vždy som tu chodila kvôli tomuto príbehu, čakala som naňho ako na poslednú večeru a vždy sa oplatilo počkať, vždy som plakala s nimi a vždy sa smiala, dokázala som sa do toho vcítiť ako do nijakého iného príbehu a vždy, keď si pridala časť tak aj keby bol koniec sveta a padali by meteority z neba aj tak by som ju dočítala, lebo by to bol hriech neprečítať, priala som si, že sa to nikdy neskončí a že časti budú pokračovať donekonečna, píšem to už asi stý krát, ale fakt máš talent na písanie a si úžasná, vždy si mi spriemnila deň aj keď som ho mala najhorší s touto poviedkou a je mi ľúto, že končí, ale dúfam, že bude ďalšia zase aká úžasná ako táto a som rada že som našla tento blog vždy sa naň vrátim a vždy ma poteší :) :) takže ďakujem za úžasnú story a škoda že končí :)) *M

    OdpovedaťOdstrániť
  9. a ja si čítam normálne kľudne, občas no dobre väčšinu času mi šli oči vypadnúť, už som chcela napísať že sa teším na pokračovanie :D a ty ma takto zchladíš že THE END fúúú....nádherná poviedka, a ten koniec jednoducho úžasný :) teším sa na tvoje ďalšie poviedky a na všetko čo vymyslíš...vždy sa rada vraciam k tvojmu blogu :)-N

    OdpovedaťOdstrániť