Life 25.

Tak miláčikovia moji, dočkali ste sa kapitolky a strašne sa ospravedlňujem za to viac ako týždňové meškanie... No škola je škola a teraz v nej budem mať ešte väčšie peklo, ako doteraz....
Máme za sebou 93 strán tohto príbehu a 18500 návštev tohto blogu, za čo som vám neuveriteľne vďačná a doteraz, keď mám pravdu povedať, netuším, čo sa vám na ňom toľko páči....
No končím už a vy si užite kapitolu, aj keď je divná a nudná... :)

Vaša Alex Winslow

25. Kapitola

Bolo to pár príjemných a pokojných mesiacov, ktoré som už strávila s Nickom ako pár, a cez ktoré sme stihli opraviť a skultúrniť moje dve kúpeľne. Bola to hrozná práca ale s pomocou a našou náladou išlo všetko skvele. Dlho ale skvele. V posledných dňoch mám na pláne prebudovať horné poschodie na tri izby aby tu mohlo spať aj viac ľudí, ak by sa tu konala nejaká párty alebo len babská jazda.

Po dlhšej dobe som sama spala vo vlastnej posteli a cítila som sa hrozne. Nevyspaná, unavená, rozlámaná a smutná. To všetko dokopy, len kvôli tomu, že pri mne nespal môj ochranca, môj maco. Neviem prečo to tak skončilo. Teda viem, on ma odviezol domov s tým, že uvarím večeru a dnes prespíme u mňa, no po večeri ho odvolali do práce a ja som mu zakázala sa potom nad ránom ešte terigať ku mne. Nechcela som, aby sa mu cestou niečo stalo.

A preto som bola v takom stave. No v LA už bolo teplo a tak som po hrnčeku kávy vybehla vonku si zabehať a potom sa pobrať prechádzkou do práce. Bol koniec marca a tak sa mi začínala práca na pláži. Voda už bola dostatočne teplá, aby to ľudí neodradilo a mne to nevadilo, veď sedieť si veži a sledovať ľudí a potom ich keď tak zachraňovať, veď to je viac oddych ako niečo iné.

Sedieť na tej veži a pozerať sa po tých bláznoch čo plávali. Proste blázni. No musím povedať, že na pláži bolo viac matiek s ich deťmi, ktoré sa len hrali v piesku a k vode sa nemohli ani priblížiť.

Bola som rada, že tieto prvé dni sú tak pokojné a že sa veľa ľudí nepokúša pokoriť rekordy.

Bol nezvyk tak tu sedieť, po mesiacoch na slnku, sledovať ľudí a nudiť sa. Slnko mi pieklo na hlavu a trošku mi to liezlo aj na mozog, no nebolo to až tak hrozné. No myslím, že mierny úpal budem mať večer tak či tak.

„zlatíčko, obed,“ ozvalo sa pod mojou vežou a ja som sa pozrela pod seba.

„čau maco, nečakala som ťa tu,“ usmiala som sa na neho. „Poď ku mne, teda podo mňa, musím strážiť,“ usmiala som sa a ďalej som skenovala okolie. „doniesol som ti šalát s kuracími nugetkami,“ podal mi misku a ja som sa na ňu vrhla.

„vieš o tom, že si proste úžasný?“ dala som mu rýchlu pusu na líce a naznačila mu, aby si sadol kvôli môjmu výhľadu.

Popri papaní šalátu som sledovala tých 3 plavcov, ktorých som mala v mojej časti, no niečo sa mi na jednom z nich nepáčilo. Začal nepredvídateľne spomaľovať, potom zase pridal a potom zase zastal. Začal sa točiť okolo svojej osi a potom sa znovu akože normálne pohol. Chvíľku plával a potom sa sekol. A keď som zbadala, že sa začal pomaly ale isto topiť, schmatla som píšťalu, ktorou som pískla dva krát na vedľajšiu vežu a raz na neho mávla. Odložila som misku a schmatla som veci.

Bez vysvetlenia som skočila z veže a rozbehla som sa do vody. Chvíľku som bežala proti vlnám a keď som konečne bola v hlbšej vode, skočila som šípku a začala som plávať k topiacemu sa.

Nahodila som moje rýchlejšie tempo a netrvalo dlho a bola som pri ňom.

„tu, držte sa,“ dala som mu pod ruky plavák, ktorý som ťahala celý čas za sebou. „Ste v poriadku? Nič vás nebolí alebo niečo také?“ Musela som to najprv zistiť, kým ho začnem ťahať na breh.

„Niečo mi drží nohu, preto som bol tak zmetený, no snažil som sa z toho dostať,“ hovoril ako keby hovoril len pre seba.

„tak fajn, držte sa a ja sa vám pozriem na tú nohu,“ usmiala som sa na neho a rýchlo sa ponorila a doplávala som k jeho nohe, ktorú mal obmotanú nejakou vodnou riasou. Tie sú dosť často zradné, pretože sa dokážu správať ako živé organizmy. Nejak sa mi za  dlhšiu chvíľu podarilo ho oslobodiť, aj keď to bolo ťažké.

Vynorila som sa vedľa neho a zhlboka sa nadýchla.

„je to dobré?“ opýtala som sa ho a on prikývol, „dobre, no aj tak Vás musím odniesť na breh a skontrolovať,“ oznámila som mu a spoločne sme doplávali na breh. Ja stále sa ho pýtajúc na zdravie a ťahajúc ho za plavák, o ktorý bol podopretý a on kopajúc jednou nohou a ubezpečujúc ma, že je v poriadku.

Na brehu nás už čakala sanitka, ktorú musela zavolať Dom, ktorú je na druhej veži.

Pomohla som tomu chlapovi  dostať sa na pevninu a prenechala som ho kompetentným osobám, čiže záchranárom.

Ja som sa pobrala ku svojej veži, na ktorej ma čakal Nick.

„kým ty si si plávala, ja som musel zachraňovať jedno rozbité kolienko, ktoré som prelepil rýchloobväzom.“ oznámil mi hrdo a ja som sa zasmiala.

„ty si ale šikulka,“ objala som ho a potom som zase vybehla na vežu, kde som ďalej strážila vodu.

Našťastie zvyšok šichty bol už pokojný a tak som sa o nič nemusela starať.

Nick tam so mnou zostal až do konca a keď mám pravdu povedať, zachránil ma pred nudou. Za hodinu po mojej záchrannej akcii mi na hlavu nastokol šiltovku s FBI nad šiltom, pretože sa o mňa nebude starať, keď budem mať úpal. Smiala som sa, pretože by to robil určite a s radosťou, akú môže mať chlap, keď sa stará o nežné a najmä slabšie pohlavie.

Boli tri hodiny poobede, keď som končila šichtu a tak sme išli ešte na olovrant do mekáču, kde sme sa s chuťou obidvaja zahryzli do Chickenburgeru a poriadne sa napapali.

No keď si začal čítať s úsmevom sms, ktorá mu prišla, s nadvihnutým obočím som ho pozorovala.

„ktorá ti to píše?“ opýtala som sa ho s úsmevom.

„je to taká úžasná baba s menom Dominick, určite nepoznáš,“ zazubil sa.

„och, tak to nie,  to musí byť nejaká nová,“ robila som, že som sa zamyslela a popritom som dojedala môj burger.

„tak to ti ju budem musieť predstaviť, je teraz u teba doma,“ on už dojedol a tak už len dopíjal svoju kolu.

„a čo tam robí?“

„ale čo by, išiel skontrolovať chalanov, ktorí mali vysťahovať tvoju izbu a pripravujú základy na to, aby sme mohli poschodie rozdeliť do troch izieb ako si chcela,“ povedal jednoducho a pokrčil pri tom ramenami.

„ach a prečo tam nie sme my?“ naklonila som hlavu na bok.

„aby si nebola hladná, keďže ti tam určite už všetko vyjedli,“ zasmial sa.

„no veľmi tam toho nemali čo vyjesť,“ mykla som plecami a uhla som pred jeho vyčítavým pohľadom. „No čo, aj tak som väčšinu času u teba, načo tam mám skladovať potraviny, ktoré ani nestihnem zjesť a vždy sa tam nájde niečo trvanlivé,“ snažila som sa hneď obhájiť. Nechcela som pred ním vyzerať ako nejaká nezodpovedná osoba, ktorá trpí seba poškodzovacími manévrami.

„veď dobre, ja ťa za to nebijem,“ chytil ma za ruku, ktorú som mala na stole pri tácke a jemne ma hladkal po dlani palcom.

„ale vždy sa tváriš tak, tak, odsudzujúco a nahnevane a ja za to proste nemôžem,“ povedala som so sklopenými očami a pozerala som sa na ryhy v stole, ktoré musel niekto urobiť, keď sa nudil.

„ale no ták, slniečko, len sa o teba bojím,“ sadol si vedľa mňa a stiahol ma do svojej pevnej náruče.  

„ja viem, ale vždy sa tak cítim hrozne, aj keď sa snažím a proste,“ pokrčila som plecami a ešte viac sa k nemu pritiahla.

„pšt maličká, to je dobré, milujem ťa, vieš to, že? A nikomu nedovolím aby ti ublížil a budem si ťa stále strážiť ako oko v hlave,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa v tej chvíli rozplývala niekde na oblakoch v 11 kilometrovej výške.

„aj ja ťa milujem, no uvedom si, že zabijem každú, ktorá sa okolo teba mihne,“ zdvihla som na neho zrak a on mi s iskričkami v očiach a úžasným úsmevom zotrel slzy, ktoré som mala na lícach.

„nežiarli miláčik, ja mám oči len pre teba,“ jemne ma pobozkal na pery.

„ja nežiarlim,“ zavrčala som na neho a buchla ho do ramena.

„samozrejme,“ zasmial sa, „no, Cathie, mali by sme im ísť pomôcť, no počkaj tu, aspoň im zoberieme niečo na jedlo a ja to idem objednať,“ zložil ma z jeho kolien zase na sedačku a odišiel ku pokladni aby objednal kopu jedla pre hladošov u mňa doma.

„sme tu a vezieme jedlo,“ zakričala som do domu a zapozerala som sa do obývačky, kde bol znesený všetok môj nábytok.

„jedlo? Počul som slovo jedlo?“ zakričal z hora niekto a už bol počuť len dupot po schodoch a vidieť supov, ktorí sa vrhli na to jedlo a zmizli slušne do kuchyne, kde sa išli na jesť.

Ja som ich nenasledovala, ale išla som do obývačky, kde som si sadla na gauč a pozerala som sa po každom kusu nábytku a aj po mojej zloženej postieľke.

„čo ti je?“ prisadol si ku mne môj maco a ja som sa na neho zapozerala.

„len nedokážem uveriť tomu, že mi jeden človek, môže dať toľko ako si mi toho dal ty,“ usmiala som sa na neho. „Samozrejme, rodina ti toho dá vždy veľa, ale v podstate to je ich povinnosť, ale že by to urobil človek, ktorý ma pozná tak pol roka, proste tomu niekedy neviem uveriť,“ zasmiala som sa a pokrčila plecami.

„Ty si mi toho tiež dala strašne veľa zlatíčko a ja som rád, že môžem byť s tebou, a že ťa môžem robiť šťastnou a pomáhať ti a zaspávať pri tebe, dýchať tvoju vôňu a ja neviem čo všetko,“ zasmial sa a ja som sa na neho usmiala.

„inač, si si vedomí toho, že dneska spím u teba, že?“ zazubila som sa na neho a oprela sa mu o rameno.

„no nie, nechám ťa spať na ulici alebo tu na gauči,“ pretočil očami.

„teším sa na Dory,“ zavrela som oči. To slnko ma nejak zmohlo.

„si unavená?“ opýtal sa hneď. „Nie je ti zle, alebo niečo také?“ začal ma kontrolovať. No ja som len pokrútila hlavou.

„som unavená, toto slnko dneska,“ usmiala som sa, „trochu mi pripieklo na hlavu.“ zamumlala som a viac sa zaryla do jeho boku.

„tak spi, donesiem ti tu čajík, dobre?“ opýtal sa, no nečakal na odpoveď. Zdvihol sa zo sedačky a mňa na ňu položil do ležiacej polohy a prikryl ma jeho mikinou, ktorú ani neviem, kde zobral. Ešte mi stihol z niekade strčiť pod hlavu vankúš a ja som sa zachumlala a pomaličky strácala pojem o čase.

***

Keď som sa vrátil do obývačky aj s čajom, Cathie už spinkala krásne zababušená v mojej mikine a objímajúc so svojimi rúčkami vankúš. Bola taká zlatá.

Chvíľku som tam len tak stál opretý o jej skriňu, no potom som jej na stolík položil pohár s čajom a odišiel pomôcť hore chalanom, ktorý už zase pracovali a ja som sa nechcel ulievať a keďže sa mi chcelo niečo robiť. Nebolo nič iné na výber, len vybehnúť hore schodmi a poriadne si ponaťahovať svaly.

Práve keď sme si povedali, že stačí, začalo sa vonku zvečerievať a tak sme zišli dole. Upotení, špinaví a smradľaví, no aj tak sme zažili kopu srandy.

Aj keď som chodil Cathie kontrolovať pomaly každých 5 minút, na čom sa chalani dosť smiali, no ona mi tak trošku naháňala strach, keďže odkedy zaspala, ani o milimeter sa nepohla.

Chalani išli pozrieť, či ešte niečo nezostalo na jedenie a ja som išiel do obývačky.

„Cathie, miláčik, vstávaj, je večer a za chvíľku pôjdeme spinkať ku mne,“ pohladil som ju po vlasoch a ona sa len zamrvila a ani oko nepootvorila. Asi bola riadne unavená z toho slniečka.

„zlatíčko vstávaj,“ skúsil som to ešte raz no bezvýsledne a tak som ju zobral na ruky a prešiel som s ňou do kuchyne, aby som sa rozlúčil s chalanmi.

„ideme domov, chalani, majte sa,“ povedal som potichu, „potom zamknite, kľúče má Dominick.

Oni nám len odkývali a tak som sa pobral pred dom. Opatrne som ju položil na zadné sedadlá a ja som prešiel za volant, aby som nás dostal konečne domov.

Jazdil som opatrne, keďže Cath nebola ani pripútaná, no aj tak nám cesta na pomery nášho mesta netrvala až tak dlho.

Znovu som si ju zobral na ruky a úsmevom som poďakoval susede, ktorá mi podržala dvere, keď ma videla prechádzať s Cath v náručí.

Výťahom som nás vyviezol až na moje poschodie a doma som ju položil na posteľ.

Opatrne som jej vyzliekol tričko a nohavice, ktoré mala na sebe a navliekol som ju do môjho staršieho trička, v ktorom bežne spávala a už na ňom bola cítiť jej vôňa.

Ja som bol ešte vyvenčiť rýchlo Dory, ktorá sa takticky začala okolo mňa, s vodítkom v ústach, obšmietať až keď som uložil Cath do postele. Nemal som hold na výber a tak som jej ho zapol a vybehol som von.

Keď som sa o pár minút na to vrátil domov a išiel rovno skočiť do postele, Cathie sa na nej rozvaľovala aj za troch. Potichu som sa rozosmial a prezliekol som sa do môjho nočného úboru.

Konečne som vhupol do postele, aj keď bolo len deväť hodín, no po pritiahnutí si môjho anjela do náruče som okamžite zaspal.