Doma sa to trošku pohlo, hlavné veci sú už oficiálne a teraz sa môžem len zamýšľať, kto sa prvý rozhodne zrobiť krok a prekonať túto akože rodinnú situáciu, alebo ako to mám nazvať....
Ľuďom, o ktorých som myslela, že ich poznám som na smiech, ale život ide ďalej....
Otec do mňa každý deň husti, nech si hľadám minuloročné TŠP (testy študijných predpokladov) z vysokých škôl, na ktoré sa chystám prihlásiť, no a ja sa stále rozhodujem či ísť skúsiť VŠMU.... hold... neviem, ale myslím, že keď to neskúsim tak budem ľutovať, ale aj tak....
Inač, ako škola??? U nás to je hrozné... stužkovú mám cez prax, aj keď to je aj v niečom dobré, no a všetci nám hovoria len o mature, mature a mature....
Ale nejdem vás už ďalej zdržovať.... :) Dúfam, že o týždeň pribudne aspoň jedna kapitola, ale vážne, ľudia, ja nemám čas.... môj čas sa teraz krúti len okolo školy a tréningoch a spánku, ktorý si zatiaľ môžem dovoliť, ale za chvíľu už ani ten nebude....
Alex Winslow
16. Kapitola
Jazda to
bola úžasná, užívala som si každú sekundu, ktorú som bola na motorke
a najradšej by som kričala od radosti, ale radšej som sa udržala, pretože
by sa Math asi nepotešil. Aj keď...
Rýchlo
som vpadla do budovy a do šatne, kde som sa začala prezliekať.
Math za
mnou prišiel asi o dve minútky, a keď videl čo robím, len pokrútil
hlavou a v kľude a pomaly sa prezliekal.
„Ronnie,
už si?“ objavila sa pri mne Tess a ja som si teda zobrala prázdnu fľašu,
ktorú som mala hodenú v tej veľkej taške a vybrala som sa za ňou.
„kde si
môžem ísť nabrať vodu?“ opýtala som sa a Tess ma bez slova zobrala za ruku
a vtiahla ma do miestnosti, ktorá bola hneď vedľa sály.
„tadá,“
zasmiala sa a ja po miernom preskúmaní som zistila, že sme na záchodoch.
Len som mykla plecami a napustila som si do fľaše vodu.
keď sme
znovu vošli do sály, boli tam už skoro všetci a tak sme sa posadili
k nim na zem a sledovali Natt, ktorá sedela pred nami.
keď už do
miestnosti vošiel aj David s rýchlim ospravedlnením a so slovami, že
v tento deň bude vždy trochu meškať sme sa všetci znovu otočili na Natt.
„tak
znovu vás tu vítam, najmä vás, Adrienne a Zachariah, a prvý krát som
rada, že sme na chate nemuseli riešiť vyhadzov.“ usmiala sa na nás.
„no
a teraz,“ na všetkých sa pozrela, „bavili sme sa s Yvanne, Samanthou
a Tanyou a dohodli sme sa, že tento raz pôjdu všetky tri skupiny na
prvú tohtoročnú súťaž. Vy po nej budete
už len makať pre hviezdy a zvyšné skupiny budú chodiť buď na súťaže, alebo
na koncerty, ktoré sa budú konať v okolí,“ vysvetlila nám a my sme
všetci svorne prikývli.
Cítila
som sa trochu nesvoja z toho, že som v „lepšej“ skupine ako Alex
a Lin. No zmierila som sa s tým, pretože som tu mala skvelých ľudí,
ktorých síce ešte tak dobre nepoznám, no sadli sme si.
Ešte
chvíľu sme počúvali slová od Natt a potom nám dala voľno na 10 minút,
počas ktorých sme sa mali rozcvičiť.
Najprv
som stála ako soľný stĺp, keďže baby sa dali do jednej kopy a začali kecať.
„hej,
Ronnie, čo tam stojíš?“ zavolala na mňa Ellie a tak som sa opatrne
priblížila k nim a potom, po chvíľke som sa k nim pripojila.
Mali
spoločnú rozcvičku a tak som po nich opakovala. Po čase som prišla na ich
princíp a uvedomovala som si, že to je v podstate skoro rovnaká
rozcvička ako tá moja a preto to išlo aj celkom ľahko.
Bavili
sme sa o všetkom možnom a nakoniec sme zablúdili aj k téme mužského
pokolenia. Všetky sa pozreli na mňa a ja som sa zamračila.
„čo je?“
zvolala som a cítila sa celkom nepohodlne s červeňou v lícach.
„no ako
to je medzi vami?“ opýtala sa Carol.
„nijako.
Prečo sa pýtaš?“ obzrela som sa na chalanov usadená na zemi v roštepe.
„nezahováraj,
vidím ako sa na teba pozerá a ako sa ty pozeráš na neho,“ žmurkla na mňa
Elie a ja som pretočila očami.
„nejak
si namýšľaš,“ spojila som za sebou nohy a normálne sa posadila.
„ani
nie,“ zasmiala sa prezmenu Carol a otočila sa smer jej brat.
„hej,
Math, čo je medzi vami?“ zavolala na neho.
„nič,
prečo?“ nadvihol obočie a chalani okolo sa začali smiať.
„mňa by
zaujímalo čo preberali,“ poznamenala potichu Isa a ja som len pokrútila
hlavou.
„no tak,
ideme na to,“ zatlieskala Natt a my
sme sa všetci postavili pred ňu a čakali.
„na čo
čakáte?“ zvolala, „do rohu a začíname,“ ukázala na miesto a tak sme
sa tam všetci hromadne premiestnili a nejak ľubovoľne sme utvorili
dvojice. Ja som skončila s Thomom hneď ako prvý a tak som len
pokrčila plecami a pripravila sa na pokyn.
„ideme,
diaľkové na osem,“ zavolala
z druhej strany sály.
„5, 6,
7, 8,“ začali sme.
Prvú
polhodinu sme počúvali dokola len: „raz a dva a tri a štyri a
...“ stále dokola a keď nám dala Natt konečne voľno, všetci ľahli k vodám
a hltavo pili.
„neleňošiť,
ideme ďalej,“ zasmiala sa a čakala kedy sa postavíme. Nikomu sa nechcelo.
„no tak,
šup šup, inač preradím vašu prácu nejakej inej skupine,“ zakričala od
prehrávača a nato sme boli hore všetci.
„no
vidíte,“ pretočila oči a pustila hudbu.
„teraz
si zopakujte to, čo sme sa naučili ešte na chate a potom začneme tvoriť,
mám nejaký nápad,“ usmiala sa na nás a tak som sa postavila oproti Mathovi
a čakala.
keď sa
dostal na miesto, z ktorého chcel začať, tak sa na mňa rozbehol a my sme
mohli zopakovať zdvíhačku.
„vyšlo
to skoro dokonale, keď mám pravdu povedať, trochu som sa bála, že ste niečo zabudli,
alebo tak, ale našťastie...“ pokrčila plecami Natt, ktorá všetkých sledovala.
„Takže
môžeme začať od začiatku.“ prezerala si nás asi dve minúty a potom sa
rozhodla.
Všetci
okrem Thomasa do stredu do kruhu. Thomas, so mnou,“ pokynula mu a on sa za
ňou hneď pobral do inej miestnosti.
„kde
šli?“ opýtala som sa Matha, ktorý ma ťahal do stredu sály.
„to je
skladisko s návrhmi kostýmov. Vždy sa tam nachádza z každej choreografie
jeden kostým. Ten, ktorý sa urobil ako prvý, aby sa na ňom mohli porobiť ešte
nejaké zmeny.“ odvetil mi a keď sme boli všetci v strede, len sme sa
na seba pozerali.
„som
zvedavá,“ zasmiala som sa .
„to vždy
a všetci, pretože Natt si vždy
všetko necháva pre seba do poslednej chvíľky.“ priznala mi Carol, ktorá stála
vedľa mňa a objala ma okolo ramien. „Nestoj tu pri tom nemehlu a pripoj
sa k nám,“ dodala a už ma ťahala k dievčenskej polke.
„hej, ja
nie som nemehlo,“ začuli sme za nami a len sa zasmiali.
„tomu by
som až tak neverila,“ povedala som Carol šeptom, ale tak, aby ma počuli všetci.
„halo.“
zavolal rozladene Math a všetci sa rozosmiali.
„nechaj
ich tak, ženským nikto nerozumie,“ povedal mu Zach a potľapkal ho po
chrbte.
keď tí
dvaja konečne vyšli zo skladu, Thom mal v ruke niečo čierne. Kus látky,
možno plášť, neviem presne, pretože to bolo zložené.
„Takže
ľudkovia, dostala som nápad, a dúfam, že sa vám bude páčiť, tak, ako sa
zapáčil mne,“ povedala nám Natt a znovu nahnala všetkých do kruhu v strede
miestnosti.
„teraz
ty Thom, stoj tam kde si, s tebou si to vybavím neskôr a vy, budete
improvizovať na prvé dve osmičky. Nesmiete rozbiť kruh, no môžete sa pohybovať
ku každému z neho, máte voľnú ruku, no nech to vyzerá trochu ako rituál,
alebo niečo také,“ otočila sa k veži a chalani hneď začali poskakovať
ako opice a robiť blbosti. Len som nad nimi krútila s dievčatami hlavou.
„A nech to má v sebe tanec a nie bezduché poskakovanie opíc,“ dodala
a ja som mala pocit, že vedela, čo robia, alebo čo budú robiť, asi už ich
poznala.
Pustila
hudbu a všetci sme sa do nej započúvali. Bola jednoduchá a melodická.
Začala
som si ju hmkať a pomaly sa pohybovať. keď to spozorovali ostatní, tiež sa
pridali a spoločne sme sa snažili vytvoriť pocit mystična.
Na konci
prvej osmičky sme sa nejakým zázrakom všetky dva krát otočili a pokračovali
sme.
„dobre,
ako vidím, tu vám nechám zatiaľ improvizáciu a keď tak sa na niečom
dohodnete.“ Prerušila nás Natt a my
sme sa na ňu zapozerali, „teraz, v druhej osmičke sa začne potichu ozývať
toto,“ pustila niečo iné a my sme začuli zvuky hlasov, ani neviem ako to
mám nazvať ale pripomínalo mi to okultné zariekavanie, ktoré som videla pár
krát v televízii.
„vtedy
prichádza na radu Thom, no a ďalej to necháme rozviť tak, ako mi duša
povie,“ usmiala sa na nás.
Trénovali
sme dlhšie, ako sme mali, no nám to ani tak nevadilo. Veď polhodina hore dolu.
Ja som sa len zamýšľala ako sa to dostanem domov.
Práve
som sa prezliekala do vecí, keď som začula krik. „Ronnie, pohni tým tvojim
tučným zadkom, nemám na teba celý večer,“ bol to Math.
„budem
ešte pomalšia, keď sa neospravedlníš,“ zakričala som mu naspäť a obliekala
si koženú bundu.
„hahaha,“
ozvalo sa, keď som otvorila dvere šatne.
„ideme,
či?“ podvihla som obočie a on ma ťahal za ruku k motorke, ako keby
som nevedela sama chodiť.
„kam to
bude?“ opýtal sa podávajúc mi helmu.
Nadiktovala
som mu adresu a on so zahvízdaním naskočil na motorku, aby som si mohla
sadnúť za neho.
jéé som rada že si ju pridala :) nevadi že je krátka aspoň viem že si nezabudla...uf a škola...zatial chodim na zakladku a tak to mám ešte dobre :D
OdpovedaťOdstrániťAni si nevieš predstaviť, ako ti závidím, mne len všetci hovoria, že ako to rýchlo ubehne a je tu matura, ako sa máme snažiť od prvého dňa a všetci dúfajú, že to dopadne aspoň tak ako na maturách minulý rok... :D :D
OdstrániťA nie, nezabudla som, len vždy keď som si sadla za pc a pustila Word, napísala som dve vety a viac zo mňa nevyšlo... :(
prijemne mile prekvapenie :D cast je uzasna :) viac z seba asi nedostanem :D ... zakladka nie je noic moc nas uz v tride otravuju kam si ideme dat prihlasky na strednu... mna uz to aj unudilo :D stale pocuvat toto musite mat prebrate ale nemate ucebnice tak si budeme pomahat starymi..tesiiiiiiiiiim sa na dalse casti
OdpovedaťOdstrániťmischel
ach, ako rada by som také reči počúvala.... :D No ale čo už, ja som si to užila, teraz si užívam zas iné... :)
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že som ťa milo prekvapila a len sa snaž, aby si sa dostala tam kam chceš... mne to nevyšlo a doteraz to ľutujem... :)
neskutočne super to je :)) a veľmi prijemne prekvapenie :)) :D
OdpovedaťOdstrániťProsím prečítajte si tento článok, prípadne nechajte komentár :) Ďakujem!
OdpovedaťOdstrániťhttp://best-story-1d-jb.blog.cz/1209/kto-vlastne-som-a-moj-pohlad-na-zivot
Daleej;!! :3;)
OdpovedaťOdstrániť