Dance is my life 16.

Och, prekvapko??? Tiež si myslím.... Túto kapitolu, keď sa to dá nazvať kapitola, som písala týždeň a je dosť krátka, no ale....
Doma sa to trošku pohlo, hlavné veci sú už oficiálne a teraz sa môžem len zamýšľať, kto sa prvý rozhodne zrobiť krok a prekonať túto akože rodinnú situáciu, alebo ako to mám nazvať....
Ľuďom, o ktorých som myslela, že ich poznám som na smiech, ale život ide ďalej....
Otec do mňa každý deň husti, nech si hľadám minuloročné TŠP (testy študijných predpokladov) z vysokých škôl, na ktoré sa chystám prihlásiť, no a ja sa stále rozhodujem či ísť skúsiť VŠMU.... hold... neviem, ale myslím, že keď to neskúsim tak budem ľutovať, ale aj tak....
Inač, ako škola??? U nás to je hrozné... stužkovú mám cez prax, aj keď to je aj v niečom dobré, no a všetci nám hovoria len o mature, mature a mature....
Ale nejdem vás už ďalej zdržovať.... :) Dúfam, že o týždeň pribudne aspoň jedna kapitola, ale vážne, ľudia, ja nemám čas.... môj čas sa teraz krúti len okolo školy a tréningoch a spánku, ktorý si zatiaľ môžem dovoliť, ale za chvíľu už ani ten nebude....
Alex Winslow

16. Kapitola

Jazda to bola úžasná, užívala som si každú sekundu, ktorú som bola na motorke a najradšej by som kričala od radosti, ale radšej som sa udržala, pretože by sa Math asi nepotešil. Aj keď...

Rýchlo som vpadla do budovy a do šatne, kde som sa začala prezliekať.

Math za mnou prišiel asi o dve minútky, a keď videl čo robím, len pokrútil hlavou a v kľude a pomaly sa prezliekal.

„Ronnie, už si?“ objavila sa pri mne Tess a ja som si teda zobrala prázdnu fľašu, ktorú som mala hodenú v tej veľkej taške a vybrala som sa za ňou.

„kde si môžem ísť nabrať vodu?“ opýtala som sa a Tess ma bez slova zobrala za ruku a vtiahla ma do miestnosti, ktorá bola hneď vedľa sály.

„tadá,“ zasmiala sa a ja po miernom preskúmaní som zistila, že sme na záchodoch. Len som mykla plecami a napustila som si do fľaše vodu.

keď sme znovu vošli do sály, boli tam už skoro všetci a tak sme sa posadili k nim na zem a sledovali Natt, ktorá sedela pred nami.

keď už do miestnosti vošiel aj David s rýchlim ospravedlnením a so slovami, že v tento deň bude vždy trochu meškať sme sa všetci znovu otočili na Natt.

„tak znovu vás tu vítam, najmä vás, Adrienne a Zachariah, a prvý krát som rada, že sme na chate nemuseli riešiť vyhadzov.“ usmiala sa na nás.

„no a teraz,“ na všetkých sa pozrela, „bavili sme sa s Yvanne, Samanthou a Tanyou a dohodli sme sa, že tento raz pôjdu všetky tri skupiny na prvú tohtoročnú súťaž.  Vy po nej budete už len makať pre hviezdy a zvyšné skupiny budú chodiť buď na súťaže, alebo na koncerty, ktoré sa budú konať v okolí,“ vysvetlila nám a my sme všetci svorne prikývli.

Cítila som sa trochu nesvoja z toho, že som v „lepšej“ skupine ako Alex a Lin. No zmierila som sa s tým, pretože som tu mala skvelých ľudí, ktorých síce ešte tak dobre nepoznám, no sadli sme si.

Ešte chvíľu sme počúvali slová od Natt a potom nám dala voľno na 10 minút, počas ktorých sme sa mali rozcvičiť.

Najprv som stála ako soľný stĺp, keďže baby sa dali do jednej kopy a začali kecať.

„hej, Ronnie, čo tam stojíš?“ zavolala na mňa Ellie a tak som sa opatrne priblížila k nim a potom, po chvíľke som sa k nim pripojila.

Mali spoločnú rozcvičku a tak som po nich opakovala. Po čase som prišla na ich princíp a uvedomovala som si, že to je v podstate skoro rovnaká rozcvička ako tá moja a preto to išlo aj celkom ľahko.

Bavili sme sa o všetkom možnom a nakoniec sme zablúdili aj k téme mužského pokolenia. Všetky sa pozreli na mňa a ja som sa zamračila.

„čo je?“ zvolala som a cítila sa celkom nepohodlne s červeňou v lícach.

„no ako to je medzi vami?“ opýtala sa Carol.

„nijako. Prečo sa pýtaš?“ obzrela som sa na chalanov usadená na zemi v roštepe.

„nezahováraj, vidím ako sa na teba pozerá a ako sa ty pozeráš na neho,“ žmurkla na mňa Elie a ja som pretočila očami.

„nejak si namýšľaš,“ spojila som za sebou nohy a normálne sa posadila.

„ani nie,“ zasmiala sa prezmenu Carol a otočila sa smer jej brat.

„hej, Math, čo je medzi vami?“ zavolala na neho.

„nič, prečo?“ nadvihol obočie a chalani okolo sa začali smiať.

„mňa by zaujímalo čo preberali,“ poznamenala potichu Isa a ja som len pokrútila hlavou.

„no tak, ideme na to,“  zatlieskala Natt a my sme sa všetci postavili pred ňu a čakali.

„na čo čakáte?“ zvolala, „do rohu a začíname,“ ukázala na miesto a tak sme sa tam všetci hromadne premiestnili a nejak ľubovoľne sme utvorili dvojice. Ja som skončila s Thomom hneď ako prvý a tak som len pokrčila plecami a pripravila sa na pokyn.

„ideme, diaľkové  na osem,“ zavolala z druhej strany sály.

„5, 6, 7, 8,“ začali sme.

Prvú polhodinu sme počúvali dokola len: „raz a dva a tri a štyri a ...“ stále dokola a keď nám dala Natt konečne voľno, všetci ľahli k vodám a hltavo pili.

„neleňošiť, ideme ďalej,“ zasmiala sa a čakala kedy sa postavíme. Nikomu sa nechcelo.

„no tak, šup šup, inač preradím vašu prácu nejakej inej skupine,“ zakričala od prehrávača a nato sme boli hore všetci.

„no vidíte,“ pretočila oči a pustila hudbu.

„teraz si zopakujte to, čo sme sa naučili ešte na chate a potom začneme tvoriť, mám nejaký nápad,“ usmiala sa na nás a tak som sa postavila oproti Mathovi a čakala.

keď sa dostal na miesto, z ktorého chcel začať, tak sa na mňa rozbehol a my sme mohli zopakovať zdvíhačku.

„vyšlo to skoro dokonale, keď mám pravdu povedať, trochu som sa bála, že ste niečo zabudli, alebo tak, ale našťastie...“ pokrčila plecami Natt, ktorá všetkých sledovala.

„Takže môžeme začať od začiatku.“ prezerala si nás asi dve minúty a potom sa rozhodla.

Všetci okrem Thomasa do stredu do kruhu. Thomas, so mnou,“ pokynula mu a on sa za ňou hneď pobral do inej miestnosti.

„kde šli?“ opýtala som sa Matha, ktorý ma ťahal do stredu sály.

„to je skladisko s návrhmi kostýmov. Vždy sa tam nachádza z každej choreografie jeden kostým. Ten, ktorý sa urobil ako prvý, aby sa na ňom mohli porobiť ešte nejaké zmeny.“ odvetil mi a keď sme boli všetci v strede, len sme sa na seba pozerali.

„som zvedavá,“ zasmiala som sa .

„to vždy a všetci,  pretože Natt si vždy všetko necháva pre seba do poslednej chvíľky.“ priznala mi Carol, ktorá stála vedľa mňa a objala ma okolo ramien. „Nestoj tu pri tom nemehlu a pripoj sa k nám,“ dodala a už ma ťahala k dievčenskej polke.

„hej, ja nie som nemehlo,“ začuli sme za nami a len sa zasmiali.

„tomu by som až tak neverila,“ povedala som Carol šeptom, ale tak, aby ma počuli všetci.

„halo.“ zavolal rozladene Math a všetci sa rozosmiali.

„nechaj ich tak, ženským nikto nerozumie,“ povedal mu Zach a potľapkal ho po chrbte.

keď tí dvaja konečne vyšli zo skladu, Thom mal v ruke niečo čierne. Kus látky, možno plášť, neviem presne, pretože to bolo zložené.

„Takže ľudkovia, dostala som nápad, a dúfam, že sa vám bude páčiť, tak, ako sa zapáčil mne,“ povedala nám Natt a znovu nahnala všetkých do kruhu v strede miestnosti.

„teraz ty Thom, stoj tam kde si, s tebou si to vybavím neskôr a vy, budete improvizovať na prvé dve osmičky. Nesmiete rozbiť kruh, no môžete sa pohybovať ku každému z neho, máte voľnú ruku, no nech to vyzerá trochu ako rituál, alebo niečo také,“ otočila sa k veži a chalani hneď začali poskakovať ako opice a robiť blbosti. Len som nad nimi krútila s dievčatami hlavou. „A nech to má v sebe tanec a nie bezduché poskakovanie opíc,“ dodala a ja som mala pocit, že vedela, čo robia, alebo čo budú robiť, asi už ich poznala.

Pustila hudbu a všetci sme sa do nej započúvali. Bola jednoduchá a melodická.

Začala som si ju hmkať a pomaly sa pohybovať. keď to spozorovali ostatní, tiež sa pridali a spoločne sme sa snažili vytvoriť pocit mystična.

Na konci prvej osmičky sme sa nejakým zázrakom všetky dva krát otočili a pokračovali sme.

„dobre, ako vidím, tu vám nechám zatiaľ improvizáciu a keď tak sa na niečom dohodnete.“  Prerušila nás Natt a my sme sa na ňu zapozerali, „teraz, v druhej osmičke sa začne potichu ozývať toto,“ pustila niečo iné a my sme začuli zvuky hlasov, ani neviem ako to mám nazvať ale pripomínalo mi to okultné zariekavanie, ktoré som videla pár krát v televízii.

„vtedy prichádza na radu Thom, no a ďalej to necháme rozviť tak, ako mi duša povie,“ usmiala sa na nás.

Trénovali sme dlhšie, ako sme mali, no nám to ani tak nevadilo. Veď polhodina hore dolu. Ja som sa len zamýšľala ako sa to dostanem domov.

Práve som sa prezliekala do vecí, keď som začula krik. „Ronnie, pohni tým tvojim tučným zadkom, nemám na teba celý večer,“ bol to Math.

„budem ešte pomalšia, keď sa neospravedlníš,“ zakričala som mu naspäť a obliekala si koženú bundu.

„hahaha,“ ozvalo sa, keď som otvorila dvere šatne.

„ideme, či?“ podvihla som obočie a on ma ťahal za ruku k motorke, ako keby som nevedela sama chodiť.

„kam to bude?“ opýtal sa podávajúc mi helmu.

Nadiktovala som mu adresu a on so zahvízdaním naskočil na motorku, aby som si mohla sadnúť za neho.