Not ordinary girl 24.

Ahojte.

Túto kapitolku som mala dopísanú presne o 23:50, ale povedala som si, že aby ste si nezvykali na také kvantum kapitoliek, tak vám ju tu dám až zajtra, teda teraz. (Presne tak, prednastavila som ho... pre mňa je to lepšie pretože na to aspoň nebudem musieť myslieť)

Chcem vám všetkým poďakovať, pretože dneska ste dosiahli môj nový rekord v návštevnosti stránky za deň, síce ešte neskončil, ale nepredpokladám, že by sa to o tejto hodine nejak zmenilo. Dnes ste prekročili hranicu 222 zobrazení stránky. Som na vás hrdá a veľmi pekne vám za to ďakujem... =)

Zajtra bude toto asi jediná kapitolka, pretože sa musím pustiť do ŽP a stále sa nejak neviem dostať cez tú prvú kapitolu... Neviem prečo, ale pre mňa sú vždy najhoršie prvé kapitolky v písaní, potom keď sa mi dej už rozbehne, tak sa to dá, ale dovtedy. No proste hrôza...

Idem už spať, no vám prajem príjemné a dúfam, že aj slnečné ráno... =)

Vaša
Alex Winslow

24.

Už bol december, no sneh stále nikde nebol a tak mi to pripadalo ako začiatok novembra len s poriadnymi mrazmi.

Ako vždy som išla do práce, kde som pobudla do štvrtej a pokecala som si najmä s Anthonym, ako som zistila až neskôr, že sa volá, a s jeho manželkou Eliškou, ktorú všetci poznajú pod menom Elizabeth, ako sa dala aj v Amerike premenovať, pretože sa na to meno všetci divne pozerali a jej sa nechcelo nič vysvetľovať.

Poobsluhovala som pár úchylných a aj už opitých zákazníkov a bola som rada, keď už bola záverečná.

Mali sme tu aj rôzne akcie, ale asi najviac sa preslávil striptíz. V jeden deň dámsky, o týždeň bol pánsky. Vtedy bol bar napchatý do posledného miesta a my sme mali dvakrát také veľké držby ako zvyčajne.

Šéf si sľúbil, že to zopakuje, pretože sa mu páčil lesk toľkých peňazí.

No mne to bolo jedno. Deň ako každý iný, len tu bolo viac ľudí a neobjavili sa moji stáli a obľúbený zákazníci.

V jeden fakt nudný pracovný deň som si vypočula ako sa tí dvaja spoznali a mňa poprosili aby som im porozprávala ako som sa dala dokopy s Damienom, ktorého som im už pár krát spomínala.

Hovorila som im o mojom starostlivom oteckovi o Georgovi, ktorý ma zobral do klubu, aby som sa mohla trochu uvoľniť a potancovať si. O kapele, ktorá tam každý víkend a piatok hrala a o tom ako si Jack zlomil ruku a ja som sa im tam priplietla, pretože som bola zvedavá.

Rozprávala som im ako sme sa najprv nemali radi a ako som si ja nechcela pripustiť vzťah keďže som tam mala byť len na dva mesiace a porozprávala som im o párty, na ktorej sme sa dali dokopy a po ktorej som ja odlietala domov.

Vypočuli ma, Elizabeth si trochu poplakala a ja som ju utešovala, že trocha odlúčenia nám nezaškodí, aj keď som sa o tom presviedčala aj ja sama a rozmýšľala som, či si nenašiel bokovku, zatiaľ čo ja som na Slovensku a on v Amerike. Viem, že si voláme skoro každý deň a stále mi opakuje ako ma miluje a počká na mňa aj keby to malo trvať roky, ale bojím sa, že to nevydrží, či nevydržal a v podstate by som mu to nemala za zlé. Možno už mu chýbalo poriadne si zašukať (prepáčte za výraz, ale hodil sa mi tu najviac) a tak si našiel náhradu. V podstate to náhrada ani byť nemohla, pretože so mnou sa ešte nemiloval, ale bolo to jedno.

„takže ty hovoríš, že sú dobrí?“ opýtal sa ma, „ako hudobne myslím,“ usmial sa.

„sú vynikajúci, zahrajú všetko čo im povieš a majú aj skvelé vlastné piesne, no tie veľmi v klube nehrajú, pretože sa boja, že by sa to nechytilo,“ vysvetlila som mu.

„tak to aby som zavolal môjmu známemu v LA, aby sa na nich skočil pozrieť,“ žmurkol na mňa Anthony a ja som sa usmiala.

„och, ale ja neviem, ako by to zobrali a netuším, či chcú hrať profesionálne, alebo to majú len ako bokovku,“ zamračila som sa. Nechcela som, aby sa ten jeho známi preháňal po LA a nakoniec zbytočne.

„veď aj keby nechceli, tak si aspoň vyjde von a zabaví sa, nemusí stále len doma alebo v nahrávacom štúdiu sedieť, no nie drahá?“ otočil sa na svoju druhú polovičku a pobozkal ju na líce.

„Ale samozrejme miláčik,“ usmiala sa na neho. Milovali sa aj po neviem koľkých rokoch manželstva a ani raz im to poriadne nezaškrípalo, ako som sa dozvedela, aj keď hádky tam boli, aj keď len mierne.

„ale to uzmierovanie stojí za to, zlatíčko,“ šibalsky sa na mňa usmial Anthony a ja som sa zasmiala. Boli podarený. Mali okolo 50, nikdy som sa na vek nepýtala a bolo mi to jedno. Bol to energický a stále dobre naladený pár, ktorý sa vedel zabávať.

keď som prišla po práci domov, myslím, že bol piatok, ale dni som nejak nevnímala, keď som to potrebovala vedieť, tak som si to zistila, až keď som vstala, zakopla som o kufre, ktoré boli na chodbe a tak som zistila, že mama už je doma.

Bolo mi to jedno, pretože som sa po ceste do izby v kúpeľni odlíčila a v izbe som sa prezliekla do pyžama a ešte zapla notebook, aby som sa pozrela, či náhodou niekto z mojich milovaných nie je na internete.

Našťastie bol a tak som dala hovor. A čakala som kým ho Damien prijme, keď bol ovšem pri počítači, pretože sa mi už stalo, že mal počítač zapnutý a on lietal po dome.

Na hlave som mala slúchadlá a pohodlne som sa uložila do postele, aby som nikoho doma nerušila.

„ahoj princezná,“ prijal hovor a ja som najprv zbadala jeho holú hruď a až potom jeho tvár.

„ahoj macko, ako sa máš, neruším?“ opýtala som sa ho ihneď, pretože som nechcela narúšať jeho program.

„ty nerušíš nikdy, práve sme prišli domov z mesta, vieš, nikomu sa nechcelo navariť a tak som sa obetoval a odviezol nás do mesta do mekáča.“ pokrčil plecami. „A nie je tam u vás nejak skoro?“ opýtal sa keď sa pozrel na hodiny.

„uhm,“ pokývala som hlavou a stále ho hltala pohľadom, málo kedy sa nám podarilo nerušene spolu telefonovať. „je tu presne päť hodín ráno, zlatko a ja som práve prišla z roboty,“ usmiala som sa na neho.

„och, mala by si ísť spať, princezná, vidím ako zívaš a ja ťa nechcem zdržovať od spánku,“ bol zlatý keď sa tak o mňa staral.

„ešte nie, chcem si ťa užiť a chcela by som vidieť chalanov, tých som tiež dlho nevidela,“ chcela som sa usmiať, no prerušilo to moje zívanie.

„tak to nie, ja ti ich ukážem hneď a ty si pôjdeš ľahnúť, veď ešte mi tu odpadneš od únavy, srdiečko,“ postavil sa aj s notebookom a tak aby som ho stále videla kráčal s ním cez ich dom.

„tak tu ich máš,“ usmial sa na mňa a otočil notebook tak aby som videla všetkých chalanov vtrepaných na jednom gauči ako pozerajú film a pohadzujú po televízii pukance.

„no že sa nehanbíte chalani, ja to za vami pratať nebudem,“ zavolala som hlasnejšie, aby ma počuli aj oni a potom sa smiala na tých ich pohľadoch, keď sa otočili aby zistili, kto to na nich kričí.

„Sarah, si to ty?“ opýtal sa ma Oliver a ja som sa uškrnula.

„kto iný by to bol,“ znovu som si zívla a prižmúrila oči.

„nejaká si zaspatá počúvaj,“ zasmial sa Michael a ja som pretočila očami.

„skôr som ešte nešla spať chalani,“ pousmiala som sa.

„a čo si robila prosím ťa a koľko máte hodín?“ zvolal Jack.

„plus 8 ty idiot,“ plesol ho po hlave Oliver a ospravedlňujúco sa na mňa usmial.

„robím barmanku v jednom bare v Tatrách a teraz je niečo po 5 ráno,“ odpovedala som na obidve otázky a ľahla som si pohodlnejšie položiac notebook vedľa seba, aby som ho nemusela držať.

„už končíme miláčik, potrebuješ spať,“ ozval sa Damien, ktorý položil notebook na stolík pred nimi a sám sa ku chalanom zvalil na gauč, aj keď nechápem ako sa mu to podarilo.

„ešte nie, konečne si vás chcem užiť aspoň na chvíľku,“ povzdychla som si.

„už spíš Sarah a my ťa potrebujeme živú,“ zasmial sa Michael a zamával mi na rozlúčku.

„tak sa majte krásne a prajem vám príjemné sny,“ zamávala som im aj ja, „chýbate mi,“ dodala som a vypla hovor, aby som to už nepreťahovala.
Notebook som len zatvorila a položila ho na zem vedľa postele aby som sa mohla v posteli rozvaliť a okamžite zaspať.

„no, že si aj vstala,“ ozvala sa matka hneď ako som sa o druhej poobede dotrepala do kuchyne a vybrala som si z chladničky obed zo včera. Okamžite som si ho dala zohriať.

„prišla som okolo piatej ráno, takže som si ten spánok zaslúžila tak ako aj tie iné pred týmto,“ odvetila som zatiaľ kľudne a pozorovala som jedlo v mikrovlnnej trúbe ako sa točí dokola. Pripadala som si trošku divne, no stále lepšie ako sa pozerať na mamu.

„a čo ja s tým, nemala si sa flákať, toto sa ti tolerovať nebude.“ zakričala.

„ja pracujem, keď si si to doteraz nevšimla a zarábam si, takže mi nehovor, do kedy budem spať, pretože aj tak ti to nepomôže,“ vytiahla som si misku zohriateho jedla a chcela som odkráčať do mojej izby.

„okamžite sa vráť a jedz ako človek za stolom,“ ozvala sa matka naštvane a ja som jej zasalutovala.

„rozkaz šéfe,“ odfrkla som si a zabuchla som za sebou v izbe dvere. Bolo mi jedno čo si myslí, ja som si žila tak ako som chcela a ona mi už do toho nemala čo skákať.

Naštvane som sa rýpala v mojich osmažených kuracích prsičkách s ryžou a popritom som sa prihlasovala na internet.

U nich bolo ešte len 5 hodín takže som tam nikoho amerického pôvodu nečakala, no skúšala som, či tam nebude niekto z chalanov.

Bol tam Maťo a tak som sa od neho povyzvedala, či nebudú náhodou dneska vonku, a keď som zistila, že majú o piatej zraz na rampách neváhala som a oznámila mu, že sa tam vidíme. Viac nám povedať netrebalo a tak som sa odhlásila a znovu som si pustila prehrávanie fotiek, ktoré mi dali chalani.

keď už som sa blížila ku koncu, do izby mi vtrhla mama a zlobne na mňa pozerala.

„musíme sa porozprávať,“ povedala mi a založila si ruky na hrudi.

„teba neučili klopať?“ podvihla som obočie a ďalej som pozerala na tie fotky.

„som tvoja matka, takže si tu môžem vkročiť kedykoľvek,“ odfrkla si.

„a ja som dospelá osoba, ktorá si zaslúži aspoň trochu rešpektu a súkromia,“ odvetila som jej stále kľudná a po poslednej fotke som notebook zaklapla a zapozerala som sa na ňu. „Môžeš hovoriť,“ zaškľabila som sa a čakala čo z nej vyjde.

„za týždeň sa sťahujeme do Nitry,“ oznámila mi to, čo som už čakala, no aj tak ma to zaskočilo.

„a prečo by som sa tam mala akože sťahovať?“ podvihla som obočie. „Môj život je sústredený tu a tam nikoho nemám a ani to tam nepoznám,“ hovorila som vety, nad ktorými som už uvažovala dopredu, pretože môj plán bol už jasný.

„to mňa netrápi, proste si tam nájdeš nových kamarátov a bude,“ pokrčila ramenami a ja som sa zasmiala.

„Ty si to predstavuješ až príliš jednoducho, nemyslíš?“ pokrútila som hlavou.

„nie nepredstavujem a keďže si stále pod mojou strechou nemusím ti nič vysvetľovať a proste sa pobalíš a odídeme stade.“ zodvihla vzdorovito hlavu ako nejaké malé urazené decko a ja som sa zasmiala.

„a kedy to presne odchádzame?“ musela som vedieť, na kedy to mám presne naplánovať.

„v sobotu na obed chcem vyraziť aby sme tam ku večeru už boli,“ odpovedala mi a vypochodovala z izby.

„a čo tak dvere? Tam u vás máte závesy? Alebo len oblúky?“ zakričala som za ňou a zabuchla som dvere sama.

Nemala som na ňu náladu, potrebovala som si vybaviť ešte pár vecí a mám na to týždeň. Super a to som čakala, že mi to oznámi asi mesiac dopredu, ale asi sa bála, že by som si kúpila letenku a okamžite sa spakovala, čo urobím aj tak, ale to máš jedno. Asi nečakala, že by som bola schopná odísť z tade tak tesne pred sviatkami.

„tak chalani a máme to tu,“ usmiala som sa na nich smutne a vyšvihla sa hore na jednu stranu rampy, aby som bola pri nich.

„čo tu máme?“ nechápal Johnny.

„no môj odchod predsa,“ povzdychla som si. Bude mi za nimi smutno, aj keď mám na rozlúčenie ešte týždeň.

„kedy odchádzaš?“ opýtal sa ma Michal a na tvári mal hrozne zronený výraz.

„v sobotu,“ objala som ho okolo pásu. „Neboj sa, kedykoľvek môžeš aj s Klaudiou za mnou prísť, ja vám tam prácu zoženiem ľahko,“ usmiala som sa na neho.

„beriem ťa za slovo,“ zasmial sa.

„budete mi chýbať,“ povzdychla som si a ani nevediac ako som sa ocitla v skupinovom objatí.