Zlatíčka moje

Prepáčte, som na pokraji síl, išla som dneska darovať krv s pocitom, že urobím niečo prospešné.... Odišla som s tým, že mám zvýšený počet bielych krviniek a to značí že mám v tele nejaký zápal.... Cítila som sa skvele, nebolela ma ani len hlava, čo je u mňa pravidelné (a skončilo to vyšetreniami, ktoré mi potvrdili prítomnosť migrén) .... Išla som pozrieť ocka (ktorý pracuje v nemocnici) a ešte som si so skvelým pocitom išla kúpiť Convesky ( také úžasné tmavomodré až do čierna a sú dvojité a to vnútro má bodky a guličky, proste sú nádherné) a kúpila som si aj úžasnú knihu, ktorú vrelo odporúčam, aj keď som ju nestihla ešte dočítať ( je to Pasca od Lauren DeStrefano).... prišla som normálne domov, začítala sa do knihy a potom to prišlo.... Najprv len prudká bolesť hlavy, pod kŕče v žalúdku a teraz sa tu objímam s vedrom, ktoré už prijíma len moje žalúdočné šťavy, no vyzerá to tak že ich prijíma s velikánskou radosťou....
A tak si plačem od zúfalstva (nenávidím ten pocit keď zvraciam) a snažím sa napísať tento text, keďže asi za chvíľku znovu pôjdem pozrieť svojho kamaráta vedro....

Pokúsim sa niečo napísať, ale mám toho ešte v pondelok veľa a neviem ako sa v tomto stave budem schopná čo i len učiť, nie to ešte rozmýšľať nad tým čo píšem....
Fakt sa ospravedlňujem a už sa ani nečudujem tej nízkej návštevnosti, kto by to so mnou vydržal??? Ja nie...

Alex Winslow

P.S.: toto je jediná vec, ktorá ma teraz dokáže aspoň ako tak upokojiť... Ten úžasný hlas...