Not ordinary girl 2.

Čauko, je tu druhá kapitolka, dúfam, že sa bude páčiť, objaví sa tam trošku minulosti a pár jej závislostí a inač, fakt, dúfam, že sa vám bude páčiť. =D 

Zanechajte komentár, za ktorý by som bola fakt vďačná a už sa nejdem ďalej rozkecávať. 

Alex Winslow. 

2.

V Aqua som sa s Tinou vybláznila ako sa dalo no dve hodinky boli niekedy hold málo. Tak sa jej z tade nechcelo ísť ale museli sme. Ja som tie pokuty za neskorý odchod nechcela platiť.

A tak sme sa pobrali domov, kde som Martine skontrolovala úlohy, ktoré si poctivo robila pod mojim drobnohľadom. Nechcela som, aby skončila na nejakej učňovke, aj keď to bolo času ešte dosť. No vedomosti sa získavajú vekom a tak treba začať čo najskôr.

keď mala hotové úlohy, uvarila som nám párky na večeru a spoločne sme sa napapali pri pozeraní nejakého seriálu.

Asi o deviatej som ju vyhnala spať, aby bola čerstvá do školy a ja som si zobrala gitaru, obliekla som sa do červených riflí, čierneho tielka, červenej baseballovej mikiny a na nohy som si dala jedny z mojich conversiek.

Vyšla som potichu z bytu a pobrala som sa preč.

Išla som na svoje zvyčajné miesto na konci mesta, čo nebolo tak ďaleko. Sadla som si na opustenú lavičku pod lampou, okolo ktorej bola len tráva a nič viac a vybrala som si gitaru z obalu.

Milovala som hranie na gitare a spev, to bolo moje, no moja mama o tom nechcela ani počuť a tak som hrala väčšinou v noci a potajme na tejto lavičke, ktorú som raz objavila.

Brnkala som si melódie, ktoré ma napadli a ktoré som poznala buď z televízie alebo z internetu. Spievať som radšej v noci nespievala a radšej som si len pobrukovala text, ktorý som poznala.

Neviem prečo to mamke tak vadí. Ja viem, nevyžila by som z toho, a som si vedomá aj toho, že sa tomu venovať nebudem, ale pomaly mať prísny zákaz hrať a dobre, že mi aj gitaru nezhabala. To bolo na mňa trochu veľa. Ale nehádala som sa s ňou, nemala som na to dušu, veď mala toho veľa robila pre nás vždy to najlepšie. A tak som vždy keď som mala chuť, povedala mamke, keď bola doma, že idem vonku s chalanmi a proste som odišla sama s gitarou a užívala som si aspoň na hodinku pokoja.

Zaslúžila som si ho aj ja. Veď v 18 sa starať o 10 ročné dieťa, stíhať školu a všetko, dá zabrať a niekedy pri Tininých náladách by som si zaslúžila aj medailu.

Domov som prišla o jedenástej, lebo som ešte stretla chalanov a tak sme sa chvíľu zabávali. Do postele som sa dostala po polnoci, pretože som išla ešte do sprchy a tam mi to vždy trvám, a to môžem byť viac ako unavená, proste sprcha, alebo vaňa to je moje a som tam niekedy aj hodinu.

„Sarah, Sarah, vstávaj, musím ísť do školy,“ budil ma ten čertík a ja som niečo zabrblala.

„prosím, budem meškať,“ začala mnou triasť a ja som otvorila oči aby som dala na vedomie, že som hore.

„už si nachystaná?“ opýtala som sa jej.

„áno, už aj napapaná,“ široko sa usmiala.

„tak dve minútky počkaj, len sa oblečiem,“ zamumlala som a postavila sa z postele.

Strápene som ešte poslepiačky došla ku skrini, kde som si vytiahla veľké tepláky sivej farby, čierne tielko a bielo čiernu baseballovú bundu. Všetko som na seba obliekla aj so spodným prádlom samozrejme, a v kúpeľni som si len rozčesala vlasy a umyla si zuby.

Ešte som si do izby zbehla po peňaženku mobil a okuliare a mohli sme vyraziť.

Rýchlo som si vo výťahu ešte zaviazala conversky. Do auta sme bežali, pretože sa nám rozpršalo, čo ma neprekvapovalo. Pod Tatrami sa diali niekedy veľmi zaujímavé veci.

Sadli sme si ešte celkom suché, keďže som auto zaparkovala blízko vchodu, no do školy to bude horšie.

Zaparkovala som 10 minút pred zvonením na hodinu a tak sme vyskočili z auta a ja som s ňou ako každý deň išla až ku vchodu. No tentoraz sme skôr utekali.

Pod strieškou som jej dala ešte dve eurá na desiatu a s objatím som ju nechala ísť do školy.

Ja som sa už vychádzajúcim krokom vybrala k autu, pretože mne nevadil dážď a už vôbec nie to, že som bola mokrá.

Pomaly som si doťapkala k autu a nastúpila som, aby som mohla vyraziť domov.

Pred domom som zaskočila chlapíka, ktorý nosí veľké balíčky a opýtala som sa či ten veľký balíček nenesie mne. Samozrejme, že som povedala meno.

„áno, práve som zvonil, no asi nikto nie je doma,“ povedal chlapík. Stáli sme tam v daždi, ja som mala mokré vlasy, úplne mokré.

„to bude tým, že som bola odviesť sestru a nikto iný doma nie je,“ podvihla som obočie.

„okej, takže toto tu podpíšte,“ podal mi nejaké papiere a ja som ich rýchlo podpísala, aby sa zamočili čo najmenej a on ich mohol zase otočiť.

Zobrala som si od neho balík a prebehla som ku vchodu, ktorý som si odomkla a zavolala som si výťah.

Pozrela som si krabicu a hneď mi bolo jasné, že ocko posielal. Pred štyrmi rokmi to začalo, keď som k nemu prišla prvý krát sama. Bola som za ním raz ešte keď žil mamkin druhý manžel a mohol sa na 2 týždne postarať o sestričku. No vydržala som tam len týždeň, pretože mamka sa s otcom tak hádala, že som ho poprosila, nech nám zarezervuje letenky, že ja nemienim počúvať ich hádky. A tak sme odišli. Potom som tam bola druhý krát už sama a to bolo pred odchodom na strednú cez prázdniny.

Vtedy som sa s ním lepšie spoznala a zistila som, že je to fakt pohodový človek, ktorý vlastní šnúru prestížnych hotelov po svete. Začalo to tak, že zdedil asi tri hoteli, ktoré mali dobrú úroveň po svojom otcovi, teda mojom starom otcovi a on ich vytiahol na päť hviezdičkovú úroveň a rozšíril ich množstvo na viac ako 20 a tak si žije ako vo vatičke. V podstate.

No a bola som tam cez tie prázdniny aby som sa s ním lepšie spoznala a zabavila sa v úplne inom svete. Vtedy žil v San Francizsku. Potom keď som tam bola tretím a štvrtým ročníkom, to bol v New Yorku. Teraz sa sťahoval do Los Angeles. No a tak, keď videl v akom oblečení chodím, pre neho bolo hrozné, mne sa páčilo, nebol to presne môj štýl, keďže v mojom meste a v jeho okolí sa nič také, čo by nemali všetci, kúpiť nedalo. A tak povedal, že ideme na poriadne nákupy  a to vám poviem, že so mnou chodil po každom jednom obchode spolu s jeho veľmi dobrou kamarátkou, ktorá mu zároveň robí aj asistentku.

Ona mi pomáhala vyberať oblečenie ocko nás rozosmieval a platil a proste bola strašná sranda. Bola som tam mesiac a za ten čas mi otec kúpil v podstate celý šatník, ktorý som si doniesla v troch veľkých kufroch, fakt veľkých. V New Yorku som pochodila všetky pamiatky a porobila som si milión fotiek. Síce nie vždy som bola s otcom, keďže musel chodiť po hoteloch, no vždy sa mi venoval buď on, Annabell skrátene Ann alebo George, čo bol v podstate môj telesný strážca. Najprv som sa smiala, prečo mi ho dáva ocko na krk, veď mne sa nič nemôže stať, no po pár dňoch som bola za neho vďačná. Pretože mi zachránil krk. V podstate na začiatku som o ňom poriadne ani nevedela, lebo sa vždy pohyboval niekde okolo mňa, no po tom incidente som ho od seba už nepustila pomaly na krok a tak sme sa skamarátili a bavili sa ako starý známi. Brala som ho ako môjho strýka. Síce trochu tmavšieho, ale to je jedno. No a tak som pochodila celý New York. No a od vtedy mi tak húfne posiela balíčky s novým oblečením. Pred tretím ročníkom, mi posielal, väčšinou také blbosti a nie tak často, no teraz, už som v podstate nerástla a tak som mala rovnakú veľkosť a keď sa niečo zmenila, tak som mu to povedala, pretože som nechcela aby tie peniaze, čo na mňa minie vyšli len tak na zmar. Aj keď som mu veľa krát hovorila, že mám toho dosť, no on sa nedal odhovoriť.

Vystúpila som z výťahu a vošla som do nášho bytu, ktorý sa nachádzal na 5 poschodí, teda na tom najvyššom.

Vošla som s balíkom rovno do mojej izby, kde som ho položila na posteľ a dala som sa do prezliekania, vlasy som si presušila uterákom, ktorý som mala prehodený cez stoličku a dala si ich do drdolu na vrchu hlavy a prezliekla som sa do veľkého trička, ktoré mi raz daroval George a ja som mu ho nevrátila. Bolo to jednoduché khaky tričko, ktoré malo čiernym „na srdci“ napísané U.S. Army. Bol to vojak, no už doslúžil a tak sa pridružil k môjmu otcovi. Poznali sa už od strednej a tak s tým nebol problém. Môj otec neverí veľa ľuďom, pretože sa veľa krát sklamal a tak si pripúšťa k telu len to potrebné minimum. A na nohy som si dala čierne krátke kraťasy. V byte sme mali teplo a tak som sa nemusela nejak extra obliekať. Sadla som si na posteľ a pred seba posunula ten balík, ktorý som už so skúsenými ťahmi otvorila pomocou nožničiek a pomaly, no hlavne opatrne som vyberala veci, ktoré v ňom boli. Otec mi niekedy posielal aj krehkejšie veci, ktoré balil do oblečenia aby sa im nič nestalo.

Bolo tam pár kúskov oblečenia no mňa viac zaujalo 6 úzkych krabíc naskladaných na sebe, ktoré som objavila, keď som vytiahla Converse tašku. Moja mánia. Milujem Converse už od asi 14 rokov a kupovala som všetko na čo som mala peniaze, čiže skoro nič, lebo som mamku nechcela pýtať a s ockom som si kúpila pár kúskov v Amerike a proste keď mi niečo také pošle, tak som proste asi ten najšťastnejší človek na svete.

Vytiahla som tých 6 krabíc, na ktorých bol znak Converse. Ale musím povedať, že topánky sa mi páčia len All Star, One star, nie sú také och aj keď mám aj z tohto druhu jeden pár. Krabice som len položila pred seba a zobrala som zo spodku list, ktorý tam prihodil otec. Bol písaný rukou ako vždy, čo som na tom milovala. Žiadny počítač, žiadny e-mail, aj keď aj tie sa sem tam objavili, proste mi napísal ručne list, aby mi dokazoval, že mu na mne záleží.

Ahoj dcérenka,

dnes to bude kratšie ako obvykle. Som totiž na porade a vieš ako ich stále vnímam a tak aby som im tu nezaspal na stole, čo by sa od generálneho riaditeľa nepatrilo, píšem ti tento list. Napísal by som ti ho radšej doma, no zajtra ráno odlietam a musím ešte vybavovať papierovačky a samé také somariny, ktoré ťa trápiť nemusia a tak som na miesto nudy na pracovisku, radšej vybral svoju milovanú dcérku (nie je to tým, že si jediná, neboj sa) a začal som písať tento list.

Aby som to povedal pekne, predčasne ti posielam darčeky k narodeninám odo mňa, Georga a Ann, ktorý ti prajú všetko najlepšie. Poslal by som ho rád tak, aby ti došiel na narodeniny, ale hold to nevychádza z mojim harmonogramom. No ale aby som prešiel k veci, strašne nám chýbaš a proste sme sa rozhodli, že aj tento rok musíš prísť na prázdniny. Na celé prázdniny. Zabookoval som ti letenku na 01. 07. a nie neberiem ako odpoveď. Rozprával som sa už s tvojou matkou a dovolila ti to, no podmienka bola, aby to bolo až cez prázdniny, pretože musíš voziť sestru do školy, keďže ona je pracovne cez týždeň preč. Takže všetko je už vybavené, tebe stačí sa len zbaliť, ísť na letisko do Bratislavy a potom zakývať Slovensku na rozlúčku. keď mi do toho niečo nevojde tak ťa budem čakať na letisku ja a budem sa snažiť aby mi tam nič nevošlo no keby náhodou, tak vyhľadávaj  aj veľkého černocha alebo vysokú brunetku. (smejem sa a moji podriadený na mňa divne pozerajú, takže keď budem podivín, je to len kvôli tebe) Strašne sa na teba teším, neviem sa dočkať, kedy ťa budem mať znovu v náručí, no a strašne nám všetkým chýbaš (aj keď mne najviac, ale prosím ťa, nehovor im to).

Musím už končiť, niečo sa ma pýtajú a ja neviem ani len približne o čom je reč. Takže lúči sa s tebou tvoj milovaný otecko a pripájajú sa aj George a Ann.

Maj sa a veľká pusa....  =)

Naozaj bol kratší ako obvykle ale som rada, že sa vôbec ozval. Postupne som otvárala tie krabice. V troch boli len Converse a keď som otvorila ďalšiu, prvé čo som si všimla bol lístok a na ňom Annabell ♥. V krabici boli pribalené dve tenké čiapky, čierna a biela, ktoré som tak milovala a v jednej ešte priložené troje okuliare. Boli to Ray Bany, moje milované, boli slnečné a rámy mali jedny červené, druhé zelené a tretie žlté. Bola som z nich unesená.

Od Georga v krabici neboli topánky, z čoho som bola šokovaná, no vo vnútri boli vložené dve šiltovky, jedna Rex Sox (jeho milovaný tím, pochádza z Bostonu, takže je to oprávnené)  podpísaná všetkými hráčmi, to sme sa vsadili a ja som vyhrala, či že mi ju mal zohnať, a druhá bola čisto čierna, nebolo na nej nič, tá mala tiež svoje opodstatnenie, pretože ma nútil každé ráno s ním behať a sťažoval sa, že keď si nezoženiem niečo na hlavu tak dostanem úpal, ako v NY to nebol taký problém, no to už vtedy vedeli, že sa budú sťahovať do LA.

Potom v tej krabici boli ešte pravé vojenské známky s mojim menom, prečo viem, že sú pravé nefalšované a hlavne nekúpené v nejakom lacnom obchodíku neďaleko domu? Pretože to sú jeho známky. Ukazoval mi ich. V armáde dostal tri „páry“ týchto známok, dvoje boli s jeho menom a tie tretie sa mali darovať nejakej blízkej osobe. Na jednom pliešku bolo jeho meno a na tom druhom to moje. Nechal ho tam vyraziť. A do tretice som tam mala štos fotiek, ktoré som chcela, no nestihli mi ich dať. Totižto fotilo sa aj z iných zdrojov ako len môjho fotoaparátu a tak, som nemala všetky fotky. Pozrela som si ich s úsmevom a až po tej poslednej som sa nahla po krabicu, ktorá bola od ocka. keď som ju otvorila, najprv sa ako najväčšie objavili conversky, potom balíček brnkatiek na gitaru, paličky so znakom 30 seconds to mars, pri ktorých som zvýskla od radosti a potom ich väčšia fotka, ku ktorej bol prilepený malý papierik.

Zastihol som ich u nás v hotel a tak som ich poprosil autogram s paličkami pre moju dcéru. S radosťou mi vyhoveli a boli radi, že majú verných fanúšikov aj v takej krajine ako je Slovensko. Len pre teba, pochybujem, že vedia kde to je...

Prepáč oci ale určite vedia, keďže mali koncert v Čechách, čo je hneď vedľa Slovenska. Ale nemienila som mu týmto zistením kaziť náladu. Bola som nesmierne rada, že mi toto dal na narodeniny. Tak nesmierne vzácne veci, čo pre niekoho môžu znamenať len haraburdy, no pre mňa, to je poklad.

Nebola som ich šialený fanúšik, ktorý vrieska odušu a skáče po nich len čo ich uvidí. Ja milujem ich tvorbu, jeho hlas a ich v podstate umenie. A Jarredove úžasné modré oči. Ale to je aj tak jedno. Nebola som do neho zamilovaná, ako do osoby, bola som zamilovaná do ich hudby.

Nakoniec som s radosťou odfotila celú moju posteľ a otvorila som notebook aby som mohla čo najrýchlejšie poďakovať tak skvelým ľuďom. Nie, nešla som to hodiť na FB, tú stránku som používala len kvôli škole a priateľom, ja som sa prihlásila na Twitter a hodila tam tú fotku so slovami. Milujem vás a ďakujem veľmi pekne.

Jasné, že to bolo po anglicky, veď môj otec vie po Slovensky len pár slovíčok, ktoré som ho zo srandy naučila.