Dance is my life 18.

Ľudkovia,

nejdem sa tu vyhovárať na všetky možné dôvody, prečo som skoro 2 mesiace nič nepridala. Proste sme mali v práci frmol a každý voľný deň čo sa dalo tak som využívala na to aby som konečne mohla ísť aj na snowboard a nie len trčať doma a keď som bola doma, tak som ležala a od radosti čumela do blba. Proste na to nebola ani nálada, ani čas a ani chuť. A nepomohlo ani to, že túto kapitolu mám napísanú skoro tie dva mesiace.
A tiež nebudem hovoriť, že sa polepším. Nechcem porušovať sľuby, to robím veľmi nerada a tak nesľubujem nič a budem dúfať, že sa mi niečo podarí napísať skôr ako za dva mesiace.
No a do toho neviem ako budem písať, už teraz mi to robí trochu problém, pretože som si zlomila nehet na malíčku (tak asi v strede, tak fajne do živého) jediné čo mi ho zachránilo je lak a keďže je to čerstvé, celkom to bolí (alebo skôr páli).
Tak a to je môj životík...

Alex Winslow

18. Kapitola

Chcela som len utiecť preč, nebolo mi dobre a dala som to najavo hneď ako som zašla za plentu.

„Ronnie, bola si úžasná,“ pribehla ku mne Natt a ja som sa na ňu slabo usmiala.

„prosím, nemačkaj ma, nie je mi dobre,“ zamumlala som a chytila som si rukou ústa. Vytrhla som sa jej a utekala k najbližšiemu záchodu, kde mi všetky dievčatá radšej uhli a ja som zapadla do prvého otvoreného záchodu, ktorý som videla.

Stihla som len zavrieť dvere a už som bola nad misou a zvracala som.

„Ronnie, si tu?“ zrazu som začula známi hlas a ja som zastonala.

„hľadáš toho biedačika, ktorá je už 5 minút zavretá a zvracia?“ opýtalo sa ho nejaké dievča.

„áno, asi áno,“ povedal.

„tak tá je v piatej kabínke od dverí,“ odporučila mu ešte a potom sa asi ďalej venovala svojej frizúre.

„Ronnie?“ ozvalo sa zaklopkanie na dvere.

„čo tu robíš, toto je dievčenský záchod,“ zamumlala som. Nebolo mi vôbec dobre.

„to mi je teraz jedno,“ vošiel dnu a chytil moje vlasy, keďže ma znovu natiahlo a ja som vyvrátila zvyšky asi už aj z minulo týždňového obeda.

„čo si to zo sebou porobila zlatíčko?“ pohladil ma po chrbte a oprel ma o neho, aby sa mi sedelo trochu príjemnejšie.

„jedla som tesne pred odchodom na pódium. Vieš čo so mnou robí ten skok, či čo to je, keď ju robím na plný žalúdok,“ povzdychla som si.

„ty si taká trúbka,“ objal ma lepšie. „Ešte ti je na zvracanie, alebo ti pomôžem do šatne?“ hladil ma po vlasoch a ja som si vzdychla.

„myslím, že už je to v poriadku, ale musím vyzerať hrozne,“ zložila som si hlavu do dlaní.

„si nádherná ako vždy, aj keď si mala ten hysterický záchvat si bola nádherná, takže hlavu hore, trošku ťa umyjeme a budeš ako nová,“ zasmial sa potichu a pomohol mi postaviť sa na nohy, stále ma držiac okolo pása aby som znovu neskončila na zemi.

„tak poď, opatrne, nech sa mi ešte neudrieš,“ pomáhal mi z kabínky a pri zrkadlách sa postavil za mňa a objal ma jednou pažou, aby som udržala rovnováhu. Druhou rukou pustil z kohútika vodu a jemne s mokrou rukou prechádzal po mojej tvári a umýval mi ju. Ja som sa zvládla len držať jednou rukou umývadla a druhou jeho predlaktia, ktoré ma obopínalo.

„ták a už si zase taká ako vždy,“ dal mi pusu do vlasov a ja som sa o neho poriadne oprela.

„ďakujem, nemusel si to robiť,“ chabo som sa usmiala na jeho odraz v zrkadle.

„ale jasné, že som to chcel urobiť, čo nie je lepšie pre muža ako sa starať o nežné a najmä bezbranné pohlavie,“ zazubil sa a ja som ho slabo udrela do ruky, o ktorú som sa držala.

„teraz si až príliš namýšľaš,“ vyplazila som jazyk, „a teraz mi pomôžeš sa dostať do šatne, nech sa tam trošku natiahnem a trochu si zahrám,“ pootočila som sa k nemu a objala som ho okolo chrbta a spoločne sme sa pobrali ku východu.

„ste spolu strašne zlatí,“ zavolala za nami nejaká baba a ja som sa len zasmiala. Tá keby vedela.

Pomohol mi až do šatne, kde sa okolo mňa zhrnuli skoro všetci čo tam boli a ja som len mávla rukou.

„potom ma budete ľutovať, teraz sa musím pripraviť na súťaž, mali by sme byť na rade za nejakú hodinku, hodinku a pol,“ povzdychla som si, keď som si uvedomila, že sme vlastne uvádzali našu kategóriu. Našťastie duá a sóla idú ako posledné. Vďakabohu, aj keď neviem prečo je to tak.

„och, tak to ťa musíme prezliecť z týchto nešťastných šiat, ktoré potom budeš musieť vyprať ako pozerám,“ zamumlala nešťastne Elie a ja som si povzdychla.

„ospravedlňujem sa,“ prešla som si po teraz vlhkých prameňoch vlasov.

„hej hej, teraz na to kašli, dole zo šatami, musíme dať druhé, dať do kopy tvoju hlavu a spamätať ťa zo stretnutia so záchodom,“ mávla rukou.

„dobre,“ rozopla som si šaty, ktoré mi voľne padli k nohám a odhalili tak moju svetlunkú podprsenku. Keď som sa pozrela na šaty, ktoré na mňa čakali len som sa pozrela okolo seba.

„chalani, čelom vzad,“ prikázala som im a oni s naštvaným povzdychom sa do jedného otočili.

Ja som si len dala dole podprsenku, keďže som mala na šatách voľný chrbát a až tak som si navliekla tie šaty. Našťastie vpredu boli pevné a vystužené aby mi v nich prsia dobre sedeli.

„už sa môžete otočiť,“ povedala som len a zvalila som sa na jediné kreslo v miestnosti. Bolo mi na omdletie.

„tak fajn, tu sú tabletky,“ strčila mi do ruky nejaké prášky Natt, „a zapiť,“ do druhej mi strčil pohár čistej studenej vody.

Okamžite som tak urobila a zavrela som oči. Potrebovala som oddych, kým pôjdem na pódium.

„urobte jej tú tvár a vlasy, ja vám ju podržím,“ veľmi nadšene si Math sadol za mňa a uložil ma čo najpríjemnejšie aby som mohla čo najlepšie zaspať.

Potom už som nevnímala ako po mne jazdia štetcami a češú mi nejakým zázrakom vlasy. Bola som už hlboko ponorená v blahodarnom  spánku.

„Ronnie, miláčik, vstávaj, za 20 minút ideme na pódium,“ potichu ma niekto budil a popritom ma hladil po rukách, aby ma aspoň trochu prebral.

„uhm, koľko som spala?“ otvorila som oči len trochu, aby si zvykli na svetlo v miestnosti.

„necelú hodinku, pomôžem ti postaviť sa?“ opýtal sa Math, ktorý bol podo mnou rozvalený tak ako sa len dalo.

„daj mi ešte chvíľku,“ začala som klipkať očami a snažila som sa rozkukať po miestnosti. Boli sme tu sami.

„tu mám pre teba ešte tabletky proti nevoľnosti,“ zrazu sa vo dverách objavila Natt s ďalším pohárom vody a dvoma tabletkami v ruke.

„och ďakujem,“ trošku som sa na Mathovi narovnala a prevzala som od nej obidve veci.

„za lieky sa neďakuje a dúfam, že vieš čo s nimi,“ žmurkla na mňa a odplachtila zase z miestnosti.

„och ďakujem, že si sa o mňa postaral, aj keď si ma tu mohol nechať aj samú,“ natočila som k nemu hlavu a dala som mu pusu na líce. Potom som rýchlo strčila do úst tabletky a zapila ich vodou.

No môj prvý pokus na postavenie dopadol úboho, keďže sa mi zatočila hlava a na nohách ma udržal Math, ktorý ma zachytil v poslednej chvíli.

„len pomaly a opatrne,“ zasmial sa a jemne a opatrne ma znovu pustil a ja som chytala svoju vlastnú rovnováhu.

„jasné, jasné, ako keby na to bol čas,“ pretočila som očami a zrobila som pár krokov aby som vyskúšala, či viem chodiť rovno. Keď mi ani to nerobilo problém, začala som s miernym zahriatím svalov.

„si v poriadku?“ Opýtal sa, keď ma tak sledoval.

„hej, som v poriadku, len celkom slabá,“ usmiala som sa na neho a začala som si skúšať točky. „Mali by sme ísť,“ poznamenala som a opatrne som sa pohla ku dverám, točila sa mi hlava.

„takto sa tam nedostaneme, zasmial sa Math a ani neviem ako a visela som mu na ramene.

„hej, daj ma dolu,“ buchla som ho rukou do chrbta a keď sa len zasmial, tak som si o neho len oprela ruku a s povzdychom som si ňou zaprela hlavu, aby som aspoň videla čo sa deje za nami.

Ľudia okolo nás sa zabávali a tak som sa na nich len zaškerila a ako keby to Math vedel, len ma plesol po zadku.

„hej, láskavo si nedovoľuj, lebo keď ma pustíš, schytáš to,“ zavrčala som na neho.

„už ti verím,“ zasmial sa a pokračoval v ceste.

A ja, keďže som bola taká aká som bola, som sa do jeho rúk zaprela nohami a vzpriamila som sa do výšky. Dala som mu dobre mierený pohlavok a vrátila som sa na svoje miesto, ako keby sa nič nestalo.

„hej,“ zvolal a znovu ma buchol po zadku.

„mám to zopakovať?“ zavrčala som a ľudia okolo nás sa smiali.

Hold, asi sme boli zábavní.

„si pripravená?“ opýtala sa ma Carol, ktorá bola s nami v zákulisí, ostatní boli v hľadisku.

„ale áno, trošku slabá ale v poriadku,“ usmiala som sa na ňu a oprela som sa hlavou o Mathovu hruď aby som si ešte trochu oddýchla.

„to bude v poriadku,“ obmotal okolo mňa svoje paže a pritiahol si ma k sebe bližšie.

„ja viem, že bude, len nie som úplne v pohode, ale to je v poriadku, budeme úžasní, tak ako dokážeme byť len mi dvaja a svet bude krásny,“ zamumlala som mu do hrude a on sa zasmial.

„jasné, že to bude úžasné, veď mám úžasnú partnerku,“ sklonil hlavu a vtisol mi perami bozk do vlasov.

„to vážne máš,“ potľapkala som ho po chrbte, na ktorom som mala položené ruky a on ma stisol ešte silnejšie.

„fajn hrdličky, pustite sa, za chvíľku idete na javisko, táto choreografia už za pol minúty končí,“ skočila nám do reči Carol a ja som si povzdychla.

„nechceš tam ísť namiesto mňa?“ kukla som na ňu jedným očkom.

„ani na to nemysli,“ povedali naraz tí dvaja.

„dvojčatá,“ odfrkla som si a oni sa rozosmiali.

„my vieme,“ znovu sa dali do smiechu a ja som pretočila očami.

„fajn, teraz ticho a hlboký nádych,“ odtrhla som sa od Matha a pri chôdzi som si roztriasala svaly v rukách.

„budete úžasní, no už bežím, nech sa na vás pozriem spredu,“  objala nás ešte Carol a potom už len utekala dopredu.

Pár pred nami práve skončil a my sme začuli meno našej skupiny a tak sme obidvaja vyšli na javisko, všade bola tma a my sme mali necelú pol minútu aby sme prišli na javisko a pripravili sa.

 (choreografia je od 1:42 do 3:30 :) ) 

A keď som si ho na konci stiahla na seba. Malo to vyzerať ako bozk, no ja som ho chytila za tú jeho úchvatnú hlavu a stiahla som ju tak, aby som ho mohla pobozkať.

Bol prekvapený no nejak mu to nebránilo vrátiť mi ho.

Potom, bolo to len pár sekúnd, začali všetci tlieskať a tak mi Math pomohol na nohy, poklonili sme sa a držiac sa za ruky sme odišli z javiska.

„mali by sme ísť do šatne,“ povedal Math a ďalej ma tiahol preč od javiska.

„ja by som mala ešte jednu vec na prejednanie,“ strhla som ho za ruku naspäť ku mne a voľnou rukou som si znovu k sebe pritiahla jeho hlavu.

„niečo som si dlhšie odopierala, už to robiť nebudem, myslím,“ uškrnula som sa a ďalej kontrolu prebral on. S tým, žiaden problém nemal.

„ehm, ehm,“ ozvalo sa Mathovi za chrbtom, keďže ja som bola opretá o stenu  a my sme sebou trhli a odtrhli sme sa od seba.

„uhm, my,“ polkla som a pozrela som sa na Natt.

„áno vy, ste boli úžasní a teraz makáme do šatne, tam môžete pokračovať v tej vašej činnosti,“ mávla k nám rukou a ja udržujúc smiech som sa radšej rýchlo pobrala za ňou. No teda snažila som sa, ale keď sa mi zakrútila hlava a ja som stratila rovnováhu, Math ma zase vyhodil na svoje rameno a ja som sa mu tam pohodlne usalašila. Mala by som si na to už aj zvyknúť.

Spoločne sme vošli do šatne, kde už bola zoskupená celá naša skupina, keďže už mali všetci po svojich výstupoch. Veď pred nami bol už len dokončenie našej kategórie a potom už len Hip Hop. A tam sme nikoho nemali. No a vyhodnotenie.

„kde ste toľko? Už na vás čakáme,“ zavolal niekto z davu a ja som mala pocit, že som červená až na zadku. Ešte šťastie, že som bola stále na Mathovom ramene.

„ale ticho buďte, tuto dáme prišlo trochu nevoľno tak som ju ratoval,“ chvastal sa Math.

„áno, áno s jazykom v jej hrdle,“ začula som Natt ako si hundre popod nos a ja som vyprskla zadržovaný smiech.

„ale ako vidíte, už je jej dobre,“ pobúchal ma po zadku a ja som sa zase zaprela aby som mu mohla dať ďalší pohlavok. No on mi to nedovolil, pretože hneď ako som sa dostala do spriamenej polohy, on uvoľnil zovretie okolo mojich nôh a ja som s vypísknutím dopadla na nohy a tak som ho buchla do hrudi.

„toto si láskavo nedovoľuj,“ štuchla som mu prstom do hrude a otočila som sa aby som mohla odpochodovať ku svojim veciam.

„môžem sa prezliecť?“ otočila som sa na Natt, nechcelo sa mi byť v tých šatách.

„jasne, môžeš už je jedno ako budeš oblečená na odovzdávaní,“ usmiala sa na mňa a ja som sa s radosťou rozbehla k svojim veciam.

„ako, nemusíte na mňa pozerať,“ pozrela som sa okolo seba ako na mňa všetci pozerali, „Nejdem robiť ani striptíz a ani inú šou,“ sadla som si na lavičku a začala som sa prezliekať.

Obliekla som si naspäť svoje spodné prádlo a béžový korzet, tak aby nikto nič nevidel, dala som si svoje čierne úzke nohavice a na korzet som si obliekla béžovú priesvitnú halenku a na nohy som si obula čierne Lita od Jeffrey Campbella.

„Ronnie?“ ozvala sa Elie.

„no čo je?“ otočila som sa jej smerom a zapínala som si posledné gombíky.

„koncert,“ ozvalo sa asi 5 dievčat a ja som pretočila očami.

„a ja som dúfala, že si nespomeniete,“ povzdychla som si.

„si veríš,“ zasmial sa Math.

„uhm,“ mykla som plecami a vytiahla si gitaru. „ach, skôr som dúfala v ich zábudlivosť,“ usmiala som sa na neho a usadila som sa do kresla, v ktorom som už dnes spala. Spolu s Mathom, alebo aspoň na ňom. Netuším či aj on spal.

„Máte niečo, čo by som mala zaspievať a zahrať, alebo vám to je jedno?“ opýtala som sa ich a dúfala, že im to bude jedno.

„to je jedno, len spievaj,“ zasmial sa Tom a ja som pretočila očami.

It's a lonely road
For the tired man
And they can see it in your face
And you'll be home in spring
I can wait till then
I heard you're on the big train

Brnkala som si na gitare a užívala som si to ticho, čo vždy nastane.

And all this too shall pass
This loneliness won't last for long
I wasn't there to take his place
I was ten thousand miles away
So when you hear my voice
Will you say my name?
And never forget the pain

I don't want to go
But it's time to leave
And be on my mind and my destiny

And I won't fight it in vain
I love you just the same
I couldn't know what's in your mind
But I saw the pictures, you're looking fine

And there was a time
When I stood in line for love, for love, for love
But I let you go, oh, I let you go

And you cut apart
This broken heart
This blood this blood this blood
Oh it drains from my skin and dust

Dospievala som a usmiala sa na nich. Neviem čo to s nimi je. Vždy sa tvária tak fascinujúco a ja to vážne nechápem.

„fajn, fajn tak ešte jednu a potom si idem ešte trochu zdriemnuť, nejaká sa unavená,“ priznala som a pohodlnejšie som sa usadila.

 

Rebellion has a heart
Breaking as the dawn
Bursting into song
Bursting into song

Bird in the hand
Another role to play
Mocking as the jay
Mocking as the jay

She’s the silent one
In her soft boots
Racing through the flames
Racing through the flames

She’s the silent one
In her soft boots
Trawling her bow
And her only truth

Rebellion is an arrow
Wired to the sun
Igniting everyone
Igniting everyone

Bird in the hand
Another role to play
Mocking as the jay
Mocking as the jay

She’s the silent one
In her soft boots
Racing through the flames
Racing through the flames

She’s the silent one
In her soft boots
Mocking as the jay
And she’ll be mocking you

„tak fajn, môžete mi zatlieskať ak chcete a ja idem driemať,“ pretrela som si unavené oči a položila som gitaru vedľa seba. „Kde to mám ten svoj vankúš?“ rozhliadala som sa okolo seba a to už Math ma zdvíhal z kresla a usadzoval si ma na seba.

„ach, tak tu je,“ ľudia okolo nás sa zasmiali a začali sa baviť medzi sebou aby nás nechali na pokoji, aj keď Carol na nás nejak divne zazerala.

„čo je Carol?“ zamumlala som už v polospánku.

„Nedali ste si pusu ako sa ti bez nej bude dobre spať?“ nadvihla obočie.

„a prečo by sme si ju mali dať?“ nechápala som.

„videla som vás na tej chodbe a aj tak to dlho neutajíte,“ žmurkla a otočila sa k Elie a Ise a začala s nimi rozprávať.

„no vidíš, počula si moju sestru, chcem pusu aby sa mi snívali pekné sníčky,“ zasmial sa podo mnou Math a ja som sa na neho otočila.

„dobrú noc,“ dala som mu pusu na líce a otočila som sa naspäť, aby som sa čo najlepšie usalašila a znovu zavrela oči.

„Ronnie, vstávaj, už sme tu,“ budil ma Math slovami a sladkým bozkom a ja som niečo zamumlala, ani sama neviem čo a otvorila som nešťastne oči. Boli sme pred arénou.