Dance is my life 17.

Toto ste nečakali čo??? Ani ja už poriadne nie, no od kedy už netancujem, strašne mi to chýba. Musím si to kompenzovať aspoň takto a aj keď mi to trvalo napísať asi týždeň, dúfam, že sa zase do toho dostanete a ja dúfam, že mi zase nebude trvať rok, kým k tomu napíšem ďalšiu kapitolu... :)

p.s.: dúfam, že necháte komentár či sa vám to bude páčiť alebo nie :)
Alex Winslow

17. Kapitola

Bolo toho strašne veľa tento mesiac. Otec bol ešte stále niekde v Európe a Kellan už sa vrátil domov.

V piatok sme mali odchod na súťaž a ja som sa zamýšľala kde zanechám Blackie. Nakoniec som vytiahla mobil.

„Prosím, prosím,“ ozvalo sa v slúchadle.

„čauko Em, mám na teba prosbu,“ usmiala som a nahodila psie oči, aj keď ma nemohla vidieť.

„no čo si prosíš,“ zasmiala sa.

„nevadilo by tvojim rodičom a tebe, keby si mi postrážila Blackie v piatok a sobotu a ja by som si po ňu prišla v nedeľu ráno?“ vybalila som to na ňu.

„no neviem, keď dostanem nejakú tu čokoládu, tak s tým myslím, že nikto problém mať nebude,“ zasmiala sa.

„aj dve, zlatíčko, aj dve,“ zasmiala som sa.

„takže už sa pripravuješ na tú súťaž?“ opýtala sa.

„najmä psychicky, keďže som sa včera dozvedela, že jednu chorošku s Mathom, ktorú sme vôbec nemali ukazovať. Až na tom benefičnom vystúpení,“ zamumlala som.

„takže s ňou idete súťažiť?“ bola nadšená.

„nie nie. Vždy pred nejakou kategóriou niekto má len vystúpenie, také vyťahovanie svojho klubu a tak. Veď vieš čo myslím,“ zamumlala som.

„och, veď to je úžasné, nie?“ aspoň niekto bol nadšený.

„ale čo keď to poserem? Veď to bude môj koniec,“  bolo mi do plaču.

„no, keď si to budeš stále hovoriť, tak sa ani potom nečuduj. Predstav si, že si len v sále, že je okolo teba len pár ľudí a nesleduje ťa nikto cudzí a všetko bude v poriadku,“ dohovárala mi.

„och, bodaj by to bolo také jednoduché, ale ďakujem za radu,“ pousmiala som sa.

„stále rada pomôžem, no musím už ísť, volajú ma rodičia, nejaká rodinná sešlosť, no s Blackie rátam,“ povedala ešte a zložila.

„och prosím nech to dobre dopadne,“ zamumlala som si a zavrela som sa vo svojej sále.

„No poď Blackie, ideme k tete Em, ktorá sa o teba nachvíľu bude starať, kým tvoja mamička bude súťažiť,“ zamumlala som môjmu milovanému chlpáčikovi, ktorého som nakladala do autíčka aj so všetkými jej potrebnými vecami. Bol už večer a my o pár hodín odchádzame na výlet. Berme to ako výlet.

S poslednými minimálne 4 objatiami som ju nechala u Em a išla som naspäť domov, aby som dobalila a mohla sa pobrať na miesto určenia.

„hej Ronnie,“ ozval sa v telefóne, ktorý som zdvihla Mathov hlas.

„čo sa deje, ešte nemeškám, ešte máme tri hodiny,“ zvolala som hneď.

„hej hej, len mi volala Natt, že náš autobusár to odriekol asi teraz pred pol hodinou a už sa im nepodarilo zohnať ďalší,“ povedal.

„takže nikam nejdeme?“ zamračila som sa.

„tak to zas neber, len vyvolávam ostatným, že či majú voľné autá, že sa pôjde nimi,“ hovoril.

„jasné, ja mám auto, len do môjho sa zmestí tak okrem mňa jeden človek,“ povedala som mu. Sám to už vedel.

„ja viem, no a keďže sestra si berie naše auto a vezie v ňom baby, ja by som sa rád nasáčkoval k tebe, ak by to nevadilo,“ vedela som, že sa tak chutne usmieva.

„no neviem či to prežijem,“ zasmiala som sa.

„prosím, prosím,“ mumlal.

„tak fajn, kde sa stretávame? Tam ako sme mali?“ opýtala som sa a vykukla z okna na môjho tátoša, ktorého som nechala pred domom.

„hej, hej, tam, dostaneme tam inštrukcie a také veci a potom pôjdeme,“ povedal mi.

„okej, tak sa tam vidíme, ja si musím ešte dobaliť nejaké veci,“ pekne som ho poslala na teraz do prdele a so zložením telefónu som rýchlo začala behať po dome a baliť posledné veci do tašky a do obalu na kostýmy a posledné veci ako nejaké sladké a vodu a také blbosti.

Keď som mala poslednú hodinu a pol do stretávky tak som nasadla do auta a vyrazila som na miesto stretnutia aby som tam bola načas.

„už som tu,“ pribehla som k Natt, ktorá znovu s papiermi stála pri jednom menšom autobuse, kde sa vošli práve dve skupiny a tá naša skupina sa tam už nevošla.

„okej, takže máš auto ty, alebo ideš s niekým?“ opýtala sa.

„mám auto a veziem Mathewa,“ usmiala som sa na ňu.

„okej, ešte raz sa ospravedlňujem za to, že musíte ísť autom, ale ten šofér, hold,“ pokrčila plecami.

„to je v poriadku,“ usmiala som sa na ňu a išla som naspäť k autu, o ktoré som sa oprela.

Ako som tam tak stála, len som sledovala ako prichádzajú zvyšní ľudia a prichádzajú k Natt, aby nahlásili, že sú tam a buď sa dali do skupinky k autu, alebo si sadli do autobusu.

„čau princezná,“ objavil sa pri mne zrazu Math a ja som skoro nadskočila ako som sa zľakla. „Nemáš čisté svedomie?“ zasmial sa a hodil si tašku k autu.

„jasné, jasné, len jedna otázka,“ usmiala som sa na neho, „má tvoja sestra miesto v aute pre naše veci? Pretože moc nechcem aby sa nám všetko dokrkvalo,“ cmukla som.

„naše veci môžeme ešte strčiť do autobusu,“ pokrčil ramenami.

„to radšej do auta,“ hodila som nevinný výraz a on sa zasmial.

„tak poď hodíme veci ku Carol,“ zobral moje veci  z predného sedadla a tiež zobral tie svoje zo zeme a prešiel ku Carol.

„čauko,“ usmiala som sa na ňu a objala sa s ňou.

„a my nič?“ ozvalo sa za mnou a ja som skončila v dvojitom objatí od mojich kamarátok, ako keby sme sa mesiac nevideli.

„hej hej, čaute, my sme vám len prišli ukradnúť nejaké miesto v aute na naše veci, v mojom by sa to dokrčilo,“ zazubila som sa.

„to je v poriadku, jedno miesto máme v aute určené na zavesenie kostýmov,“ povedala mi Carol.

„jasné, tak to si tam hodíme veci a pomaly aj vyrazíme ako tak pozerám.,“ povedal Math a sledoval Natt ako sa k nám blíži.

„takže detská, pôjdeme a nebudete asi jazdiť za autobusom, takže stretneme sa tam ráno o 8 pred halou a tu máte papierik so súradnicami a presným názvom miesta, kde sa stretneme, takže žiadne meškanie,“ dala nám dva papieriky a my sme sa pobrali do áut, aby sme vyrazili.

„pôjdeme spolu?“ zakričala som ešte na Carol.

„keď nám to pôjde tak áno, keby sa niečo dialo tak si voláme, veď uvidíme,“ usmiala sa ešte a tiež nasadla do auta.

Ja som skočila do toho svojho a s Mathom vedľa seba som sa dala na dlhú cestu nocou.

„budeme musieť ešte natankovať, to som nejak nestihla, ale to ešte nejakú dobu vydrží,“ usmiala som sa na neho a vyrazila som za pár autami, ktoré išli pred nami a autobus sa zaradil za mňa, keďže ja som išla z áut ako posledná.

„to je v pohode, aj Carol bude musieť natankovať a tak to môžeme zrobiť ako nejakú spoločnú menšiu prestávku,“ žmurkol na mňa a pohodlnejšie sa usadil vedľa mňa.

„to bude fajn,“ povzdychla som si a pustila som si hudbu, aby som si mohla pospevovať.

„Math?“ zamumlala som a trošku do neho drgla, keďže zaspal.

„čo sa deje?“ hneď sa prebral a šmudlal si oči, aby sa prebral.

„zavolal by si Carol, alebo niekomu v aute, či potrebujú zastaviť? Lebo ja potrebujem už celkom súrne natankovať,“ povedala som mu a on začal šmátrať po svojom telefóne aby mohol zavolať.

„budeme stáť na najbližšej pumpe,“ oznámil mi keď zložil a znovu si pretrel oči. Bol tak zlatý, keď bol ospalí.

„dobre, moje zlatíčko už je hladné,“ zasmiala som sa a vyhodila smerovku, keďže k pumpe sme už boli blízko.

„tak a sme tu, miláčik, dáme papať a pôjdeme ďalej,“ pohladila som volant a zastavila pri stojane, aby som mohla natankovať.

„ostávaš v aute?“ opýtala som sa ho, keď som brala peňaženku z priehradky a v spätnom som sledovala ako na pumpu prišla aj Carol.

„idem, idem, len si vytiahnem mikinu a trošku sa preberiem,“ tak milo sa usmial.

„okej, idem tankovať,“ vystúpila som z auta.

„čauko Car,“ usmiala som sa na dievčinu, ktorá vystúpila z auta, vedľa mňa.

„ahoj, ako zatiaľ cesta?“

„ale v pohode, tvoj braček si vedľa mňa vyspáva, takže môžem spievať bez toho aby ma niekto kritizoval, za to ako falošne spievam,“ zasmiala som sa.

„náhodou, spievaš úplne úžasne. Celý čas som ťa počúval ako vždy keď spievaš,“ zrazu sa okolo mňa objavili ruky, ktoré ma objali.

„samozrejme,“ zasmiala som sa.

„samozrejme,“ povedal vážnym hlasom a s hlavou na mojom ramene sledoval ako na stojane preskakovali čísla, kým sa nám plnila nádrž.

„to tvoje autíčko ale pekne papá,“ zasmial sa keď sa čísla nechceli spomaliť a ja som s tým zatiaľ nič nerobila.

„veď aj je veľmi hladné,“ žmurkala som na neho.

„a ty nie si hladná?“ zamumlal mi do ucha a zívol.

„ale celkom aj hej a dala by som si RedBull na prebratie,“ dala som mu pusu na líce.

„tak to aby som išiel niečo kúpiť,“ zasmial sa a odpojil sa odo mňa a išiel do vnútra. Začala mi byť zima a tak som sa objala rukami a ďalej sledovala tie čísla.

„je ti zima, dievčatko?“ znovu ma objali ruky a ja som vytiahla pištoľ z auta a vrátila ho do stojanu.

„dosť veľká,“ zívla som si. Zrazu som mala na ramenách jeho bundu. „ďakujem macko,“ usmiala som sa na neho a išla dovnútra zaplatiť benzín.

Keď som vyšla vonku, oni sedeli na piknikovom stole, obidve auta preparkované na parkovisku a čakali na mňa s jedlom.

„och, na mňa ste čakať nemuseli,“ usmiala som sa na tú mini skupinku kamarátov.

„nekecaj a sadaj,“ zatiahol ma Math k nemu a tak som sa usadila a zobrala do ruky bagetu, ktorú mi dala do ruky Carol.

„ďakujem a dobrú chuť,“ usmiala som sa aj na Isu a Elie, ktoré sa už napchávali. Tie len pokývali hlavou, našťastie, a jedli ďalej.

„tak poďme, čaká nás ešte pár hodinová cesta, takže by sme mali vyraziť, aby nás ešte aj ten autobus nepredbehol,“ zasmiala som sa a s ešte zatvorenými dvoma plechovkami redbullu som sadla za volant.

„potom v polke ťa vymením,“ usmial sa na mňa Math a znovu sa pohodlne usadil a zatvoril oči.

„nemusíš, to v pohode zvládnem,“ usmiala som sa na neho.

„A potom na javisku sa mi zložíš, nie?“ pokrútil hlavou a znovu zatvoril oči, čím mi dal na vedomie, že rozhovor skončil.

„tak fajn,“ zamumlala som si ešte a potom som vyrazila ako prvá znovu na diaľnicu a a pohrúžila som sa do hudby, ktorá mi hrala.

„už pomaly zaspávaš, takže zastavuj tu na pumpe,“ ukázal pred nás a ja som len zamumlala. Naozaj už mi došiel redbull a tak dom pomaly ale isto zatvárala oči čoraz na dlhšiu dobu.

„okej,“ vyhodila som smerovku a odbočila som na pumpu a keď som zastavila, Math okamžite vyskočil z auta a keď prešiel na moju stranu, pomáhal mi postaviť sa a prejsť na druhú stranu, pretože keď som zastavila a už sa nemusela sústrediť na cestu, môj mozog vypol úplne.

„ešte nespi princezná, bodaj by som sa zobudil skôr, už by si spinkala,“ objal ma okolo pása a pomohol mi usadiť sa na sedadle spolujazdca a pripútal ma.

Sám sa usadil na mieste za volantom a znovu naštartoval, aby sme mohli pokračovať v ceste.

Len čo znovu naštartoval, ja som už upadla do spánku. Nechápala som, z čoho som tak unavená.

„miláčik, sme na mieste, vstávame,“ hladil ma po vlasoch Math a ja som zamručala.

„koľko je hodín?“ nechcelo sa mi ani oči otvoriť.

„šesť. Ideme na raňajky a potom sa musíme dostaviť na miesto určenia, máme to tak akurát, maličká,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa po ňom ohnala ako po otravnej muche.

„ale ale, niekomu sa nechce,“ zasmial sa a už som len počula ako buchli dvere a tak som sa znovu zamuchlala do mikiny, ktorá ani neviem ako sa na mne objavila a znovu som poriadne zatvorila oči.

„princezná, vstávame,“ ozvalo sa z druhej strany a ja som sa ešte viac schovala pod mikinu. „nespíme,“ zasmial sa a vytiahol ma z auta na vzduch, zabuchol dvere a zamkol auto. Všetko som to vnímala len okrajovo a ďalej oddychovala v jeho objatí.

„ale no ták, mám ťa zobudiť?“ zasmial sa, keď som nejak nechcela otvoriť oči.

„uhm,“ zahmkala som a kým som stihla zrobiť aj niečo iné, začal ma bozkávať. Musím povedať, že hore som bola ihneď.

„hej,“ odtrhla som sa od neho a keďže ma stále držal, skončila som na zadku na chodníku.

„ja som vedel, že ťa prebudím,“ zasmial sa aj keď mal taký ublížený výraz v očiach.

„ty si tak hrozný,“ snažila som sa postaviť a oprašovala som si zadok.

„sme tu všetci?“ opýtala sa Natt, keď sme okolo nej stáli o 8 ráno pred budovou, v ktorej sa malo všetko odohrávať.

„vyzerá to tak, že áno,“ zamumlala som a ani raz som sa nepozrela na Matha. Vlastne už od toho incidentu pred raňajkami.

„Ronnie, čo sa to s tebou deje,“ zasyčala Carol, ktorá sa prešuchla až ku mne.

„nič, čo by sa dialo?“ zamumlala som.

„čo sa stalo pred tými raňajkami a láskavo mi odpovedz normálne a nie slovkom nič,“ povedala tak potichu, aby ju nikto v našom okolí nepočul.

„pobozkal ma, jasné?“ povzdychla som si, „neviem čo mám teraz robiť,“ zvesila som plecia, hlavu a radšej som od nej odišla preč.

V tichosti a nepozorovaná som si zobrala veci s auta a tiež som si skočila po gitaru a moju kabelu do svojho auta. Zamkla som ho a ďalej som postávala na kraji skupiny a počúvala som čo sa bude diať.

A keďže som mala mať pokoj až do poobedia, tak som, keď sme prišli do telocvični, kde sme mali akože šatňu, sa obliekla a dala sa trochu do pucu, aby som bola pripravená na moje vystúpenie. Obula som si svoje topánky na opätkoch, v ktorých som prišla, zobrala som si gitaru, do ktorej obalu som si dala svoju peňaženku s mobilom, a odišla som preč z miestnosti. Sama a nepozorovaná.

Sama so svojou gitarou som sa posadila do opusteného parku vedľa budovy. Sadla som si do trávy a vytiahla gitaru, aby som sa mohla stratiť vo svojich myšlienkach a pocitoch a stave v akom som. Potrebovala som sa dostať do pokoja ešte pred súťažou aby som niečo nepokazila. To by som si neodpustila.

he world was on fire 
No one could save me, but you
Strange what desire will make foolish people do 
I never dreamed that I'd need somebody like you 
I never dreamed that I'd miss somebody like you 

And I don't wanna fall in love 
And I don't wanna fall in love 
With you 
With you

What a wicked game you play 
Make me feel this way 
What a wicked thing to do 
Make me dream of you 
What a wicked thing to say 
You never felt that way 
What a wicked thing to do 
Make me dream of you 
And I don't wanna fall in love 
And I don't wanna fall in love 
With you
With you

Niekto vošiel do miestnosti, no tým, že som sedela k dverám chrbtom, nevedela som kto to bol a bolo mi to teraz aj úplne jedno.

Bola som zažraná do, v podstate, našej piesne. Pri nej sme sa poriadne spoznali a začali sme si úplne dôverovať a veľa vecí sme aj zažili.

World was on fire 
No one could save me, but you 
Strange what desire will make foolish people do 
I never dreamed that I'd need somebody like you 
I never dreamed that I'd miss somebody like you 

And I don't wanna fall in love 
And I don't wanna fall in love 
And I don't wanna fall in love
With you
With you 

Nobody loves no one

Sedela som tam už asi hodinu a pol a spievala som piesne dokola. Chcela som aj začať ďalšiu na spomenula som si, že ten človek, ktorý vošiel neodišiel a tak som sa chcela otočiť aby som mu povedala, že už z tade idem. Veď, byť som tu ani nemala.

„Prečo si odišla?“ ozvalo sa, kým som sa stihla otočiť.

„a prečo nie?“ povzdychla som si.

„a prečo áno?“ zopakoval.

„si trápny,“ odfrkla som si a začala baliť gitaru.

„ja nie som ten čo odišiel,“ poznamenal len.

„fajn, tak prečo sa so mnou teraz bavíš, keď som taká trápna?“ otočila som sa na neho a podvihla obočie.

„nechcem sa hádať,“ povzdychol si.

„a myslíš, že ja áno?“

„vyzeráš tak,“ zasmial sa.

„Tak fajn, tak keď sa nechceš hádať a ja sa ,že vraj chcem, tak idem preč,“ zazipsovala som obal od gitary a postavila sa na nohy.

„počkaj,“ chytil ma za ruku, keď som išla okolo neho, ale len jemne.

„áno?“ otočila som sa na neho.

„nechaj to tak, dobre? Nič sa nestalo, len sa prosím ťa, nedištancuj,“ mal mierne zmučený výraz.

„tak fajn,“ povzdychla som a usmiala sa na neho.

„tak poď, ideme k ostatným, niektorí pôjdu za chvíľku vystupovať, takže pôjdeme povzbudzovať a tak,“ pousmial sa a chytil moju dlaň aby ma mohol viesť do veľkej miestnosti, ktorá bola ako veľká divadelná sála.

„sedíme niekde pospolu, alebo si môžeme sadnúť kde chceme?“ pootočila som sa na Matha.

„kde chceme ale poväčšine si sadáme tesne pod porotu, kvôli najlepšiemu výhľadu,“ vysvetlil a ja som len pokývala hlavou. Bolo to logické a miesto fakt jedno z najlepších.

Usadili sme sa úplne do stredu radu, keďže z našich tam ešte nikto nebol a ja som si nohy zložila pod seba, keďže tak som sa vedela usadiť najpohodlnejšie.

„kto vie, čo budeme mať za konkurenciu,“ zasmial sa Math.

„kto vie. A kedy to vlastne máme ten ukážkový tanec?“ opýtala som sa Matha a uložila som sa na neho.

„pred našou súťažnou kategóriou,“ chytil moju ruku, ktorú som mala položenú na jeho kolene a znovu sa zapozeral na skupinu, ktorá bola teraz na pódiu.

„kto vie, čo z toho bude,“ povzdychla som si.

„neboj sa, zvládneme to a budeme úžasní,“ zasmial sa.

„to už sme teraz,“ žmurkla som na neho a aj ja som sa znovu otočila k pódiu.

„vy už ste tu?“ prisadla si k nám Natt a ja som len prikývla.

„nie sú moc dobrý,“ zamumlala som.

„a to prečo si myslíš?“ opýtal sa Math.

„no, keď si to zoberieš komplexne, tak technika je dobrá aj keď nie dotiahnutá do konca a nie sú vôbec zohratí, nejdú rovnako a tiež je to nudné,“ poznamenala som celkom ticho.

„čistá pravda,“ ozvalo sa od Natt a ja som začervenala. Nečakala som, že by to mohla počuť.

„pripravená?“ opýtal sa ma Math, keď sme stáli v zákulisí a čakali sme, kým skončí číslo, ktoré bolo pred tým našim.

„nie, ale záleží na tom?“ zasmiala som sa a objala ho, aby som sa trochu zohriala.

„to bude fajn, neboj sa, si úžasná, takže nádych a výdych a pôjdeme, okej?“ trel mi ramená a ja som sa podľa jeho inštrukcií zhlboka nadýchla, vydýchla a usmiala som sa na neho.

„som v poriadku, priprav sa,“ povedala som len a sama som sa postavila ku vstupu na javisko a Math sa ku mne hneď pridal a spoločne sme vyšli na pódiu.

(ich choreografia je v čase od 0:29 do 2:14  a potom ten úplný ale úplný koniec máte trochu pozmenený v riadku pod týmto) 

To, čo mi povedal úplne na konci našej choreografie ma úplne dostalo. Nevedela som čo v tej chvíli mám robiť a bola som rada, že choreografia končí jeho odchodom.

Ja som sa tiež len pomaličky postavila a s posledným otočením sa na neho som z javiska odišla tiež.