Wanderer 12.

Tak je tu prednastavený článoček.... keďže celý týždeň som v práci a minulý týždeň som stihla napísať dve kapitolky... Rozmýšľala som, že by som vám ju dala už minulý týždeň, no tiež mi zaplo, že asi nestihnem písať cez Vianoce, keďže idem do tej Prahy a berem tam len Ipad a na ňom nejak nie som zvyknutá písať, keďže to mení slová ako sa mu zachce a tak... Môj noťas je inak úplne dead. ZLomený pánt, takže ho ani zavrieť neviem a keď mi ho jeden nemenovaný člen rodiny nasilu zavrel, tak som myslela, že ma jebne. Od vtedy sa nesmiem ani rukami pomaly dotknúť obrazovky, pretože sú asi poškodené káble a keď sa ich dotknem tak mi prestáva ísť obrazovka... Neviem čo s tým budem robiť.... ale zatiaľ ide... takže asi nič...
No takže tak....
Teraz je to v práci na zabitie.... Tým ľuďom totálne jebe, keď mám pravdu povedať, takže sme všetky úplne nadšené... Ako keby bolo pred Vianocami... :D :D

Tak bežím aspoň začať písať, ďalšiu časť, možno ju do Vianoc stihnem a budete ju mať aj ob týždeň... :)

Alex Winslow
(15. 12. 2013)

p.s.: Ak by som sa už neozvala a videli by ste v novinách správy o obesenej predavačke, tak to som potom ja... :D

12. Kapitola

Toto ráno sa už vstávalo lepšie, keďže som spala nejakých desať hodín, ale z postele sa mi vstať vážne nechcelo.

No vyterigala som sa z postele o nejakej deviatej ráno, obliekla som sa len do dlhého svetru, legín a nazula som si topánky.

Po základnej hygiene a úprave som zbehla dole na raňajky, kde ma za mojim stolom čakal už Johnny, s ktorým som sa na dnešok dohodla už včera. Sama by som na nákupy nešla.

A tak sme si spolu dali raňajky a pobrali sme sa na nákupy autom, ktoré som tu mala k dispozícií. Teda hostia si ich môžu požičať a ja si jedno z nich môžem požičať tiež, no zadarmo.

Prebehli sme si všetky nákupné ulice a všetky iné obchodné centrá a s autom plným tašiek a darčekov sme sa pobrali domov, do hotela.

„poďme zdobiť,“ zbehla som dole. Musela som niečo robiť. Netuším čo si mám myslieť o Theovi.

Bolo 18. decembra a hotel ešte nebol vyzdobený. Milujem zdobenie.

„nechám ti tu svoj Ipad,“ položila som ho na recepciu, „keby vydal nejaký zvuk alebo zavibroval, hneď mi  povedz, okej?“ skôr som oznamovala, no koniec vety som radšej zatiahla do otázky. Bola som nervózna a do toho som čakala ešte nejaké maily, takže ak by neprišli, bola by som ešte viac nervózna a musela by som ešte dnes v noci sadnúť na lietadlo a ísť naspäť, kvôli nejakým dôležitým blbostiam.

Keď som sa otočila od pultu pribehol ku mne Tom.

„stromčeky, ktoré ste mi dali kúpiť sú tu. Jeden, ten najväčší, som nechal tu, jeden je v jedálni, jeden v herni a posledný v knižnici,“ oznámil s úsmevom.

„och ďakujem Tom, si šikulka,“ usmiala som sa na neho, „ozdoby ste tiež vytiahli?“ vybrala som sa k tomu obrovskému stromčeku, aby som si ho poriadne obzrela.

„áno, sú v tých veľkých krabiciach za stromčekom,“ zavolal ešte za mnou a išiel sa venovať prichodiacim hosťom. Ja som si povyťahovala všetky krabice, ktoré boli za stromčekom a pustila som sa do ich skúmania.

Postupne som začala zdobiť ten obrovský stromček a na vrchné vetvy som si musela zobrať rebrík, pretože s mojou úžasnou výškou som tam nedotiahla a ani keby som bola o pol metra vyššia tak by som tam nedotiahla.

„asi ti prišiel mail,“ ozvalo sa od recepcie a ja, balansujúc na rebríku s hviezdou v ruke som sa prudko otočila, čo som samozrejme nemala robiť a zletela som dole na zem.

„Au, kurnik,“ zvreskla som a okamžite som sa začala štverať na nohy a ku recepcii.

„slečna Rea, ste v poriadku,“ náhlil sa ku mne Tom.

„hej, hej, hviezda to zdá sa neprežila, ale ja áno, teraz potrebujem svoj Ipad,“ pomohol mi postaviť sa a ja som rýchlo dokrivkala k recepcii a s Ipadom v ruke som zase odkrivkala na sedačku, ktorú sme mali v hale.

Od: Theodore Mooner

Dátum: 18. Decembra 2013, 18:50

Komu: R. Davinas

Predmet: Ospravedlnenie

Ospravedlňujem sa, že som sa dlhšie neozval, no nejak nešťastnou náhodou som nejak skončil na ošetrovni a tam nejak nebol signál a tak.

Aké máš zatiaľ prípravy na Vianoce?

Theo.

Od: R. Davinas

Dátum: 18. Decembra 2013, 18:59

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Ospravedlnenie sa prijíma

Už som myslela, že si potreboval len pretrpieť nejak čas a neozvať sa. A keďže som práve zdobila stromček v hale, čakala som na mail a poprosila som aby mi dali vedieť keby sa ozval môj Ipad, tak som zletela z rebríka asi z dvoch či troch metrov. Ale žijem... ;)

Rea

Postavila som sa zo sedačky a chcela ísť naspäť k stromčeku, no nestihla som to.

„slečna, ideme na pohotovosť,“ otočil ma Tom a viedol ma ku vchodu, aj keď som mala na sebe len kraťasy a len tenkú maskáčovú, niečo ako, košeľu.

„dúfam, že aspoň auto je pripravené, nechcem zmrznúť,“ zamumlala som.

„samozrejme, že je slečna,“ odvetil.

„tak fajn,“ povzdychla som.

Od: Theodore Mooner

Dátum: 18. Decembra 2013, 19:10

Komu: R. Davinas

Predmet: Čože?

Čože sa ti to stalo? Nie je ti nič? Si v poriadku? Dúfam, že ťa niekto hodí do nemocnice.

Dúfam, že ťa niekedy aj stretnem.

Theo.

Od: R. Davinas

Dátum: 18. December 2013, 20:18

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Nič J

Spadla som z rebríka, keď som zdobila veľký stromček v hoteli. V poriadku ešte neviem, čakám na röntgeny a na záverečné vyšetrenie. Takže, aby som ťa upokojila, tak Tom ma hodil do nemocnice.

Neviem či by si ma chcel stretnúť. Som škaredá a hanbil by si sa za mňa. :P

Rea

Práve keď som to odoslala tak otvoril dvere doktor, alebo čo to bolo a podal mi röntgeny aby som ich mohla odniesť na pohotovosť.

Zaklopali sme na dvere, kde ma ošetrovali.

„už ste tu?“ opýtala sa sestra a nechala nás vstúpiť dnu.

„áno,“ usmiala som sa na ňu.

„tak ukážte tie snímky, slečna,“ doktor mal na perách unavený úsmev.

„nech sa páči,“ podal mu ich Tom a ja som sa usadila na stoličku pre pacientov.

Od: Theodore Mooner

Dátum:18. Decembra 2013, 20:25

Komu: R. Davinas

Predmet: Hrôza

To by si mi mala poslať nejakú tvoju fotku, aby som sa na teba pripravil, pretože stretnúť ťa chcem tak či tak, a okamžite ako budeš vedieť čo ti je, tak mi napíš, jasné? A kto je vlastne Tom?

Theo

Od: R. Davinas

Dátum: 18. Decembra 2013, 20:50

Komu: Theodore Mooner.

Predmet: Hrôza

Práve sedím v aute a Tom ma vezie naspäť do hotela. Keď ťa to tak vážne zaujíma, tak Tom je vrátnik. A ty si mi ešte stále zabudol odpovedať na moju otázku čo to vlastne robíš a kde si. A tú fotku ti pošlem až keď ty pošleš tvoju fotku mne. No a som v poriadku mierne vyvrtnutý členok a nalomené zápästie, ale to mi dali len do obväzu.

Rea

Auto zastalo rovno pred vchodom a ja som rýchlo prebehla dnu, aby som nenachladla. To potrebujem najmenej teraz.

Od: Theodore Mooner

Dátum: 18. Decembra 2013, 20:55

Komu: R. Davinas

Predmet: Hrôza

Som rád, že to dopadlo našťastie len takto, už som sa bál, že máš minimálne niečo zlomené. No a ospravedlňujem sa, že som ti neodpísal, ale ty ma vždy vieš niečím šokovať a to mi úplne vypadlo z hlavy. Som vojak a teraz akurát som v Afgáne. A neviem či by ťa potešila moja fotka, ale možno nejakú v telefóne. Uvidím, ale akú mám istotu, že keď sa odhalím ja, odhalíš sa aj ty?

Theo.

Od: R. Davinas

Dátum: 18. Decembra 2013, 21:01

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Hrôza

Našťastie mám tvrdé kosti, kebyže na tú ruku nepadnem celou váhou, tak s ňou nič nemám, len sa teraz bojím, že nebudem môcť efektívne robiť. To by bol riadny prúser. Len písať takto ma celkom bolí.

To je zaujímavé. Vždy som chcela spoznať nejakého vojaka. Nikdy sa v mojom okolí žiadny neobjavil.

A bude ti stačiť moje čestné slovo?

Rea.  

  

Hviezda z tohto stromčeka padla pri mojom páde a tak som si požičala hviezdu zo stromčeku, ktorý bude v knižnici a zajtra budem musieť ísť kúpiť novú .

Našťastie to dopadlo ako to dopadlo.

„dozdobím to zajtra, idem si radšej ľahnúť. Nie je mi nejak dobre,“ povedala som Clair, ktorá bola teraz na recepcii a radšej som sa pobrala na svoje poschodie.

Od: Theodore Mooner

Dátum: 18. Decembra 2013, 21:09

Komu: R. Davinas

Predmet: Hrôza

Nemala by si tú ruku zaťažovať kým nemusíš. A čo to vlastne robíš ty? No a je to v niečom iné, ako poznať niekoho normálneho?

Mala by si ísť spinkať. Keď budem mať čas tak pohľadám nejakú fotku.

Dobrú nocku.

Theo.

Od: R. Davinas

Dátum: 18. decembra 2013, 21:20

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Hrôza

Jasné, jasné, už sa teším na časy, kedy ju nebudem musieť zaťažovať. Ja som v podstate hlavná manažérka dvoch hotelov. Hovorme tomu tak.

Už som uložená v postieľke.

Raz si musím kúpiť aspoň jedného psa. Som nejaká smutná. Sama vo veľkom meste, bez rodiny a tak.

Rea.

Od: Theodore Mooner

Dátum: 18. Decembra 2013, 21:28

Komu: R. Davinas

Predmet: Dobrú noc

V podstate? Takže ich vlastníš, alebo čo?

Sama v meste? V akom meste? A mala by si si zobrať nejakú ochranku. A toho psa alebo dvoch ti s radosťou kúpim. Aspoň sa ma nebudú báť, keď ich vyberiem ja.

Dobrú noc, Rea.

Theo.

Od: R. Davinas

Dátum: 18. Decembra 2013, 21:35

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Dobrú noc

Dobrú noc aj tebe, aj keď neviem kedy chodíš spať ty. J

Rea.