Wanderer 11.

Tento týždeň mám len krátky týždeň, takže som stihla niečo stvoriť a možno niečo ďalšie stihnem na budúci týždeň. Neviem ako to bude okolo vianoc, lebo pracujem, mám dlhý týždeň, ten týždeň čo sú vianoce asi budeme vypomáhať a do toho 25 v noci alebo 26 cestujem do Prahy, tak neviem čo a ako.... :) Tak teda nič nesľubujem dopredu, mienim si Vianoce užiť.
 Alex W.

11. Kapitola

Keď som sa dostala konečne taxíkom do hotela bola už neskorá noc, alebo skôr skoré ráno. Ťahala som svoje tašky až kým si ma nevšimol Tom, ktorý mal dnes službu pri dverách.

„dobrý večer, alebo skôr ráno, šéfka,“ usmial sa na mňa a prebral odo mňa väčšinu tašiek, ktorými som bola obkolesená.

„dobré, dobré, aj keď to počasie by sa mohlo umúdriť,“ pokrčila som ramenami a cítila som, ako sa mi dnu topí sneh, ktorý mi stihol napadať na hlavu.

„teraz je to najkrajšie obdobie, len nech sneží,“ zasmial sa. „Aká bola cesta?“ pýtal sa, keď ma odprevádzal k výťahu.

„pokojná, skoro prázdne lietadlo a tak ticho, trošku divné, ale pokojné,“ usmiala som sa, „a tu sa ako darí, je veľa ľudí?“ stlačila som tlačidlo môjho poschodia a výťah sa za nami zavrel.

„máme asi posledné dva apartmány voľné a dnes sa zaplnia nejaké rezervácie a na Vianoce sme plný úplne,“ dával mi pre mňa dôležité informácie.

„A Silvester?“ už sme boli skoro hore.

„tam sme plný až na pár izieb, kde ešte nie sú potvrdené rezervácie, ale niektorí tu už sú a odchádzajú až na nový rok,“ cinkol výťah.

„ďakujem za tašky, idem spať, v lietadle som moc nenaspala. Potom sa vidíme ráno,“ usmiala som sa na neho, on mi zasalutoval a odišiel sa venovať svojim povinnostiam. Ja som zakódovala výťah, aby sa mi tu nikto nedostal, zobrala som si všetky tašky a prešla som cez chodbu do spálne, kde som zhodila pred posteľ všetky tašky, vytiahla som si svoje pyžamo ala veľké tričko po niekom a nohavičky a s notebookom som sa hodila pod periny a ešte ho nachvíľu zapla pred tým, ako zavriem oči.

  

Od: Theodore Mooner

Dátum: 12. Decembra 2013, 20:38

Komu: R. Davinas

Predmet: Zvedavosť

Dúfam, že let ste mala príjemný, prajem pekný zvyšok dňa.

Theo.

Od: R. Davinas

Dátum: 13. Decembra 2013, 04:13

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Let

Let bol pokojný, dúfam, že aj Váš deň je alebo bol tak pokojný ako môj let. Ja idem konečne do postele. Dobrú noc.

Rea.

Zaklapla som notebook, zhasla som svetlo a konečne som zavrela oči.

Ráno bolo ťažké, najmä keď mi budík zvonil len po troch či štyroch hodinách spania. Našťastie som mala ešte tak hodinu a pol, kým som sa musela objaviť medzi ľuďmi a tak som najprv vybalila svoje tašky a potom som ešte vbehla do sprchy aby som sa prebrala.

Keď už som bola aj oblečená a aj skrášlená a s taškou na notebook na ramene som sa aj s papiermi pobrala dole do spoločnosti.

„dobré ránko,“ popriala som na recepcii.

„ránko, slečna Rea,“ usmiala sa na mňa pani Collinsová.

„je niečo čo treba extra rýchlo vybaviť?“ opýtala som sa jej, keďže ona vždy vedela všetko potrebné.

„všetky dôležité aj menej dôležité papiere máte na stole v kancelárii,“ usmiala sa na mňa a predala nejakému páru kľúč od izby, či apartmánu.

„ďakujem veľmi pekne pani Collinsová, idem ešte do kuchyne urobiť si čaj a idem pracovať,“ zívla som si a s úsmevom som sa odštopla od pultu.

„veď viete, že Vám ho donesú  keď si popýtate, a mali by ste ísť ešte spať, mali ste ťažkú noc,“ usmiala sa na mňa matkovsky a mne skoro vyhŕkli slzy do očí.

„nemám čas, spať budem až potom a mám ručičky a nožičky aby som si urobila kanvicu čaju,“ zamávala som svojimi rukami a s úsmevom na perách som sa pobrala do kuchyne, kde sa ponevierala dosť ľudí, keďže sa v plnom prúde pripravovali raňajky.

„bré ránko, mňa si nevšímajte na kontrolu prídem neskôr, len si idem urobiť čaj,“ zvolala som, keďže sa na mňa každý pozrel.

„ja vám pomôžem,“ pribehla ku mne dievčina a jala sa do varenia vody.

„ja by som to zvládla, ale asi ma z tade chcete dostať čo najskôr, čo?“ zasmiala som sa a vytiahla som svoj najobľúbenejší zelený čaj na svete, majú ho tu odkedy som sa raz prekecla, že ho milujem.

„ale to nie je pravda šéfka,“ zazubil sa na mňa Johnny.

„no samozrejme, už len tebe budem veriť,“ vyplazila som na neho jazyk. Bol to môj prvý zamestnanec gay, ktorého som zamestnala. Bol to vynikajúci kuchár a ešte lepší spoločník na nákupoch.

„ale veď to je pravda, čestné skautské,“ zasmial sa a vrátil sa k vareniu.

„hej hej, radšej sa staraj o hostí a nechcem počuť žiadne sťažnosti,“ otočila som sa k tácke, na ktorej sa zrazu objavili celé raňajky aj s kanvicou čaju.

„ďakujem za čaj, idem pracovať,“ zamávala som im, zobrala si tácku a odišla som do svojej pracovne, kde ma ako vždy bude čakať veľa papierov.

Tými papiermi som bola zahltená až po hlavu a mala som toho akurát dosť a tak som tú kopu odsunula od seba a dopila posledný hlt už dávno studeného čaju a zvalila som sa na stoličku.

Práve som chcela od nervov odísť radšej preč, keď

Od: Theodore Mooner

Dátum:  13. Decembra 2013, 15:04

Komu: R. Davinas

Predmet: Závisť

Bodaj by to aj u nás bolo také pokojné... Máme mierne pohotovosť, posledné dva dni a tak som na nete tajne, ale zatiaľ je pokoj. Keby som sa už neozval, som mŕtvy.

Čo keby sme si potykali? Ja som Theo.

J

Od: R. Davinas

Dátum: 13. Decembra 2013, 15:06

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Nie je čo závidieť

So smrťou sa nesranduje. A pokojný bol asi len ten let a tie 4 hodiny spánku, ktoré som si po prílete dala. Teraz som zahalená papiermi a mám chuť skočiť z okna. Mala by som ísť asi na obed, nech sa o mňa tie moje deti neboja.

A nemám problém s tykaním. Som Renea alebo Rea, ako len chceš. ;)

Nechala som veci tak a rozhodla som sa, že na ten obed by som mala ísť a tak som opustila moju pracovňu, ktorú som pre istotu zamkla a pobrala som sa do jedálne.

Na moje prekvapenie bol na mojom obľúbenom stole v rohu miestnosti pri okne tabuľka s rezerváciou a tak som sa tam ihneď pobrala. Nikto si u nás nemôže rezervovať stôl a tak mi bolo jasné, čo tá tabuľka znamená.

Oni na mňa proste nezabudli.

„Johnny posiela obed,“ objavila sa u mňa Teressa a ja som sa na ňu usmiala.

„ďakujem a poďakuj aj jemu a povedz mu, že nech sa pochlapí a poobede mi donesie tú najlepšiu kávu, ktorú potrebujem,“ pustila som sa do obedu a dúfala, že mi pomôže zabudnúť na tie papiere.

Obed bol vynikajúci, keďže bol od Johnyho a tiež, že bol môj najobľúbenejší. Vedia ako si ma hýčkať. Káva bola tiež vynikajúca a ešte som si k nej aj prečítala noviny. No dlho som odkladať to papierovanie nemohla.

A tak som sa znovu pobrala do pracovne ku svojim papierom, ktorým som sa vyhýbala skoro 2 hodiny.

Od: Theodore Mooner

Dátum: 13. Decembra 2013, 15:20

Komu: R. Davinas

Predmet: Dobrú chuť

Ja nesrandujem. O takých to veciach len vážne. Inak dobrú chuť prajem a dúfam, že ti to pomôže.

A tie deti? Koľko ich máš? A koľko to máš vlastne rokov?

Pýtal by som sa aj ďalej, ale práve sa nám ozval poplach, tak vieš čo som ti hovoril o tej smrti.

Zatiaľ Rea. J

Theodore

Od: R. Davinas

Dátum: 13. Decembra 2013, 17:54

Komu: Theodore Mooner

Predmet: Nesranduj!!!

No mám ich cez stovku a vek je predsa osobná vec. Ženy sa nikdy nesmie pýtať na vek, je to nevhodné. A tie poplachy a pohotovosti, je trochu desivé. Čo vlastne robíš? To by ma vážne zaujímalo.

Rea

Do noci sa už neozval a ja som stihla porobiť väčšinu tých papierov, ktoré na mňa čakali, zajtra si chcem urobiť deň voľna nejaké tie nákupy a podobne a potom zrobiť inventúry a prejsť si celý hotel a poprípade doobjednať veci, ktoré chýbajú a ktoré už dochádzajú a porozprávať sa so zamestnancami a tak.