10. Kapitola (D.)

Tak a tu máte kapitolu pred mojou popravou.... dúfam, že nebude moja posledná.... :D
Alex Winslow...
Držte palčeky (moje osobné peklo od 8:00 do 14:00) :/
Alex Winslow

10. Kapitola

Konečne som sa usadila a utrela si s čela pot. Na dnes som mala dosť. Cvičila som asi tri hodiny v kuse a nie, a nie prestať.

„vieš že to niekedy preháňaš?“ ozval sa za mnou známy hlas.

„ešte som si nevšimla,“ pokrčila som plecami a pobrala som sa k svojim veciam aby som sa mohla prezliecť.

„niekedy by si sa mala viac venovať kamarátom, ako tvojmu hobby,“ povedal Noe, ktorý zostal na mieste, kde som ho nechala.

„jedine tak sa viem odpútať od svojich myšlienok vieš, nemám to ľahké, ani jedna to nemáme ľahké, ale proste ja to zvládam inak ako moja sestra a už neviem čo by som ti iné mala povedať,“ prezliekla som sa naspäť do oblečenia, v ktorom som prišla a pozrela som sa na neho.

„prečo to aspoň neobmedzíš, aspoň trochu, nikomu sa nepáči, že sa im nevenuješ,“ založil si ruky na hrudi.

„prišiel si ma tu odsudzovať, alebo vlastne, prečo si tu prišiel?“ zamračila som sa na neho a zobrala som si tašku.

„aby som ti prehovoril do duše a odviezol ťa domov,“ odvetil a začal sa ku mne približovať aby sme vyrazili.

„prehovoriť si prehovoril a odvoz nechcem, takže čau,“ otočila som sa mu chrbtom a vyrazila som preč.

„a čo by sa ti stalo, kebyže so mnou ideš?“ chytil ma za lakeť.

„nechcem ísť s tebou v aute, mám odvoz vieš, asi ako by som sa doteraz dostávala domov bez auta,“ vytrhla som sa mu z ruky a vyšla som pred budovu, kde už čakalo auto.

Nechala som Noeho stáť pred budovou a skočila som do auta, ktoré on nikdy nevidel.

„čauko Beny,“ pozdravila som chlapíka v aute.

„čauko kráska,“ zasmial sa.

„ako sa má Em s Tess?“ opýtala som sa ho na jeho ženu a dieťa.

„majú sa skvele a čo ty s Lu?“ usmial sa.

„ona to zvláda lepšie ako ja vieš, ale čo už,“ pokrčila som plecami.

„nemala by si sa zatvárať do doja mala by si byť viac so sestrou a kamarátmi,“ povedal aj on aj som zavila.

„už si druhý čo mi to povedal, ale ani jeden nechápete, že oni mi veľmi nepomáhajú v tom aby som na neho nemyslela,“ povzdychla som si a zavrela oči.

„rob ako myslíš, že je to najlepšie, nejdem ťa poučovať,“ povedal keď zastal pred našim domom.

„pozdrav doma,“ zaškerila som sa.

„budem, neboj sa,“ podal mi tašku zo zadného sedadla.

„maj sa strýčko,“ zamávala som mu a vbehla som do domu.

„kto to bol?“ opýtala sa ma sestra, ktorá na mňa čakala a popritom podupkávala nohou.

„kto by to tak mohol byť, hm, počkaj, porozmýšľam,“ povedala som jej sarkasticky. „A už viem, to bude náš strýko, ktorému si ty a mamka odmietli odpovedať, ale ja nie som taká skúpa a napísala som mu. Vieš je to fajn človek, ale načo ti to hovorím, keď tebe to je jedno,“ pokrčila som plecami a odkráčala som do študovne, kde som sa zamkla a pustila nahlas hudbu aby som nikoho nepočula.

Ide o to, že strýčko sa raz pohádal s mojim ockom a už sa nezačali rozprávať a z nerozlučnej dvojky sa stali dvaja cudzí ľudia. Z dvojičiek vznikli ľudia, ktorý sa na seba ani len nepozreli. A tak Strýko sa nechal preradiť v armáde do Európy, kde bol v Anglicku v ich vojsku. No teraz sa vrátil aj so svojou ženou a dieťaťom, ktoré získal v Anglicku, naspäť do Ameriky a chcel sa znovu dať do kopy so svojim dvojčaťom a tak nám napísal. Moja mama aj s Lu mu neodpustili aj keď ho v živote nevideli a tak ho ani len nedočítali a hodili do koša, z ktorého som ho potajme vytiahla a odpísala mu. Presťahovali sa do nášho mesta bez toho aby vedeli, že sme tu.

keď sa Beny dozvedel že jeho brat sa doma ukáže len málo kedy a stále je na misii a ja to nie dosť dobre znášam, poprosil ma či by sme sa mohli stretnúť a ja som s radosťou súhlasila a tak som sa v podstate zoznámila s mojou rodinou.

Najprv sme si písali len pomocou listou a až potom, po našom stretnutí sme si vymenili čísla a mail.

Teressa je malý zázrak. Má len päť ale je to úplne dokonalé dieťa, ktoré sa rado hrá a počúva, všetko skúma, proste malý anjelik so svätožiarou nad hlavou a rožkami na nej.

Musím Benyho nejak presvedčiť aby ma naučil chmaty, ktoré sú typické pre Angličanov.  Ale bude ma to stať veľa síl, pretože on sa s dievčaťom biť nebude.

Vytiahla som si papier a ceruzku a začala som si čmárať, aby som dostala myšlienky tam, kde majú byť, a nie aby mi poletovali kde sa im zachce.

Prestali búchať na dvere, konečne.

Asi po dvoch hodinách strávených kreslením som sa postavila a odomkla som dvere. Bez jediného slova som prešla do izby, kde som si zobrala veci na spanie. Vliezla som do kúpeľne, kde som sa osprchovala zrobila všetku hygienu a išla naspäť do izby, kde som sa hodila na posteľ a o 6 večer som zaspala. Tak neobvyklé.

Ráno som sa zobudila o hodinu skôr, ako sa väčšinou budíme a tak som sa potichu obliekla v študovni som si zobrala školskú tašku v kúpeľni umyla, učesala a namaľovala a keď som prechádzala okolo kuchyne uchmatla som si nejaké ovocie, aby som nebola hladná.

Vyšla som pred dom a pobrala som sa peši smer škola. Je to pár blokov, ale mám dosť času aby som to stihla.

V škole som sa posadila do učebne, v ktorej budem mať prvú hodinu a pozorovala som ľudí, ktorý sa v nej už nachádzali. Bolo asi 20 minút do zvonenia.

***

„hej Annie,“ zavolala na mňa Momo, keď som prichádzala od okienka, kde som platila za obed.

„áno?“ usmiala som sa na ňu a prisadla som si ku stolu partie. Sedela som medzi ňou a Caroline.

„o dva týždne je maškarný, vieš o tom že?“ opýtala sa ma a ja som si hneď spomenula na plagát, ktorý hlásal o maškarnom na začiatku februára.

„viem o ňom,“ pokrčila som plecami a zahryzla som sa do pizze.

„od kedy ty ješ pizzu?“ ozval sa Justin, ktorý ma sledoval z konca stola.

„prečo by som nemala jesť pizzu?“ zamračila som sa na neho.

„doteraz si na obede jedla len šaláty a ľahké jedlá a teraz pizza?“ podvihol obočie.

„ty ma sleduješ?“ prekrížila som si ruky na hrudi.

„nie, ale nedá si nevšimnúť ako si dnes zmenila svoj jedálniček.

„panebože, tak som si dala pizzu, svet sa teraz nezrúti,“ rozhodila som rukami a prestala som jesť. Prešla ma chuť.

„ďakujem veľmi pekne,“ postavila som sa od stola a odpochodovala som do dievčenskej šatne, kde som sa prezliekla a vošla do telocvične.

***

Hrali sme basketbal. Jediný šport, ktorý mi fakt nejde a nemám ho vôbec rada. Prekvapivé, ja viem ale je to proste tak.

„Annabell, mali by ste sa zlepšiť, inač ten basketbal nikdy neurobíte,“ pristavila sa ku mne trénerka a ja som si povzdychla.

„keby to bolo také ľahké, ale mne to proste nejde,“ hodila som o zem loptu, ktorá sa odkotúľala preč.

„tak to bude treba nejakú pomoc,“ rozhliadla sa po celej obrovskej telocvični a zastala pohľadom na skupinke chalanov, ktorý sa bavili medzi sebou a nič nerobili.

„pán White, čo keby ste sa prestali baviť a začali byť užitočný?“ zavolala na najmenej chceného chalana zo skupiny a len tak-tak som udržala zastonanie.

„trénerka, my máme teraz pauzu,“ zavolal naspäť.

„a kto vraví, že máte trénovať, potrebujem pomoc,“ povedala mu s prekríženými rukami.

„hneď som tam,“ pokrčil plecami, niečo potichu povedal chalanom okolo neho a pobral sa smerom ku nám.

„ja odmietam,“ povedala som trénerke a usadila som sa na lavičku neďaleko.

„to ma nezaujíma,“ pokrčila plecami a ja som sa zamračila.

„čo potrebujete?“ opýtal sa jej Michael, keď k nám podišiel.

„tuto slečna má problém s basketbalom a tak som si pomyslela, že by ste jej mohli pomôcť,“ odpovedala mu a ukázala na mňa.

„nič nepotrebujem,“ zavrčala som naštvane.

„keď nechcete byť po škole tak radšej čušte a ráčte si nechať pomôcť,“ otočila sa na päte a bola preč.

„no tak poď, že ti to vysvetlím a môžem sa vrátiť ku chalanom,“ postavil sa naproti mne a ja som len odula líca.

„môžeš sa tam vrátiť aj hneď, žiadnu pomoc nepotrebujem,“ odsekla som.

„si v basketbale žalostná, priznaj si to,“ pretočil očami.

„ja si to priznať nemusím, viem to a je mi to jedno, tak neviem nejaký sprostý šport, v živote mi nešiel a doteraz ma to netrápilo, takže..“ vetu som nechala vyznieť do prázdna spolu s pokrčením ramien.

„mám si pred teba kľaknúť a poprosiť ťa aby si zdvihla ten svoj tlstý zadok a začala niečo robiť? Pretože nechcem mať problémy u trénera, vieš,“ mračil sa na mňa.

„tak fajn, bože,“ pretočila som očami, „a nemám tlstý zadok,“ postavila som sa a zobrala som loptu, ktorá bola neďaleko.

„dobré dievčatko, čo ti nejde?“ opýtal sa ma.

„a ty to nevieš, veď si ma určite sledoval,“ hodila som do neho loptu.

„tak s prihrávkami mať problém nebudeš,“ zasmial sa, otočil ma ku košu a postavil sa za mňa.

„čo robíš?“  opýtala som sa ho, keď som ho až veľmi dobre cítila za sebou a páčilo sa mi to až príliš.

„idem ťa naučiť hádzať na kôš,“ povedal mi do ucha až ma striaslo.

„tak fajn,“  zamrmlala som a on mi do ruky strčil loptu.

„postav sa oproti košu, inač ťa to nenaučím,“ ozval sa mi pri uchu a sám ma posúval na správne miesto, čo ma uvádzalo do viac ako malých rozpakov.

***

 

„rozkroč sa viac inač ťa zložím aj ľavačkou so zaviazanými očami,“ zakričal na mňa Beny. A ja som si zotrela pot z čela a rozkročila som sa ešte viac.

„myslím, že už má dosť,“ ozval sa od dverí Michaelov hlas.

„to rozhodnem ja a nie ty,“ zavrčala som a pripravila som sa na útok.

„ten chalan má pravdu, ocko by ma zabil, keby sa ti pri mne niečo stalo,“ uvoľnene sa postavil Beny a ja som sa na neho zamračila.

„bože ste ako ženské, mne je to jedno,“ rozhodila som rukami a naštvane som od nich odišla.

„a kto ste mladý muž?“ počula som Benyho a naštvane som sa prezliekala.

„Michael White, spolužiak,“ predstavil sa.

„ja som Benjamin Bristol,“ podal mu ruku, čo som videla, keďže som k nim bola otočená čelom.

„Bristol?“ podvihol obočie.

„tak ja idem strýko Benjie, maj sa a ďakujem,“ odvetila som a pobrala som sa vonku.

„veď ťa hodím domov,“ zvolal za mnou, „a nevolaj ma tak,“ dodal so smiechom.

„radšej sa prejdem, aj tak si tu zaviedol určite dôležitý rozhovor, ktorého nechcem byť súčasťou,“ vysvetlila som mu a vybehla som z budovy skôr ako stihol niečo povedať. Vonku bola kosa a tak som si radšej stopla taxík, ktorý ma odviezol domov.

„kde si bola?“ ozvala sa mamka, keď som vošla domov.

„cvičiť, nemôžem?“ podvihla som obočie a založila som si ruky na hrudi.

„a s kým si tam bola?“ ďalšia otázka.

„so známym,“ pokrčila som ramenami a odišla som do izby.

„je to hrozné, ja nechápem ako ho mohli odohnať bez toho, aby ho vôbec spoznali,“ hodila som sa Elie do kresla a odpila som si z čaju, ktorý mi pripravila.

„predsudky, no hlavné že sa s ním bavíš ty a keď ti príde ocko dáš ich znovu do kopy a bude všetko v poriadku,“ usmiala sa na mňa.

„krásna to budúcnosť,“ zasmiala som sa.

„keď už hovoríme o budúcnosti, čo ty a môj braček?“ nahodila tému, ktorú som rozoberať veľmi nechcela.

„nič, čo by malo byť?“ pretočila som očami, „ako ide film?“ hneď som chcela zahovoriť.

„super, už sme u konca, teraz mám týždeň voľno,“ podarilo sa.

„to je super, som na neho strašne zvedavá,“ aj som bola, videla som len jeden film, v ktorom hrala, ale bola to len vedľajšia úloha. Teraz bude v tej hlavnej.

„neboj sa, zoberiem ťa na naše prvé pozretie filmu,“ zaškerila sa a ja som sa rozosmiala.

***

„hej Annie,“  zakričal na mňa Michael, keď som sa predierala chodbou na ďalšiu hodinu.

„čo je?“ otočila som sa a čakala kedy ma dobehne.

„pôjdeš so mnou na ten maškarný?“ opýtal sa ma.

„ja tam idem sólo, ale keď si ma tam nájdeš, budem len a len tvoja, aspoň na jednu pesničku,“ usmiala som sa na neho a pokrčila som plecami.

„a môžem si to aspoň zaručiť?“ usmial sa na mňa.

„a ako prosím ťa?“ podvihla som obočie.

„chceš to vedieť?“ zaškeril sa a ja som sa trochu začala báť čo to bude.

„nie som si moc istá,“ prezrela som si ho od hlavy po päty.

„ale prosím ťa, je to niečo, čo chcem zrobiť už dlho,“

„bude to bolieť?“ zamračila som sa.

„možno mňa,“ zasmial sa a pritiahol si ma k sebe, bez nejakých problémov a pobozkal ma, čo som nečakala ale nemienila som ani protestovať. Kto by chcel. Bozkával priam božsky.