Life 29.

ahojte, prepáčte, že tak neskoro, no nemám vôbec náladu písať, som v strese, hľadám výšky, pripravujem sa na maturu a všetko okolo toho...
No niečo som napísala a aj keď je kratšia ako zvyčajne, dúfam, že sa bude páčiť,... :)
Prosím, zanechajte komentáre... :) Budem za nich rada a vždy mi pomôžu písať... :)
Majte sa krásne... :)
Alex Winslow

29. Kapitola

Čas ubehol nejak rýchlo, človek sa ani nenazdal, že sa môže takto rýchlo minúť, najmä, keď som nebola poriadne s ním, ale Dory mi to riadne nahradila.

Keď mám pravdu povedať, prvé dni boli strašne hektické. Dory bola nervózna a smutná a ja som ju nemala ani ako prepašovať do nemocnice, pretože v taške by som ju asi vážne neodniesla a asi aj keby sa do nejakej zmestila, nikdy by to nebolo bez spozorovania. Nakoniec som ju na druhý deň zobrala ku mne do domu, nech nie je v byte a tam som sa o ňu starala. Ona zmenila prostredie a ja som sa tešila s ňou, keď som videla ako sa zabáva na pláži a ako pláva v mori a behá po kraji. Niekedy naháňala aj vlny a ja som tak mala o zábavu postarané.

Nick mi dal na starosti auto a prikázal mi, nie požiadal ale prikázal, aby som na ňom jazdila, a že keď sa nezníži nafta v nádrží tak nech si ho neprajem. A tak som ho aj keď nie veľmi nadšene poslúchla.

Keď mám pravdu povedať, trochu som sa bála mať na starosti Dory, no Nick sa len smial.

„ahojky Nick, ako sa dnes máš?“ vošla som do jeho izby s úsmevom a koláčom, ktorý som mu napiekla, schovaným v taške.

„nudne, ale v poriadku, som trošku nadopovaný liekmi proti bolesti ale aspoň mi je veselo,“ zasmial sa a pritiahol si ma k sebe.

„och a ja, že som ti aspoň trochu chýbala a že je ti smutno, no tak ja znovu pôjdem a ten úžasný koláč, čo mám v taške spapám a časť dám Dory, aby nebola taká smutná,“ uškrnula som sa a pobrala som sa na odchod.

„ale no ták, Cathie, samozrejme, že si mi chýbala a chýbaš mi stále, tak poď ku mne,“ zavolal za mnou a ja som sa rozosmiala.

„vy chlapi, jediné o čo vám ide je jedlo,“ pretočila som očami a sadla som si k nemu na posteľ.

„o jedlo a o naše krásne ženy, na to nezabúdaj,“ zasmial sa.

„máš ich viac?“ podvihla som obočie a prekrížila som ruky na prsiach.

„samozrejme, teba a moju Dory,“ zasmial sa.

„takže sa mám o teba deliť aj s Dory?“ zamračila som sa. „tak to aby som začala a dala jej ten koláč,“ odfrkla som si.

„ale no tak, Miláčik, veď si robím srandu a dáš mi ten koláčik však?“ nahodil psie oči a ja som sa rozosmiala.

„veď preto,“ pretočila som očami a hrabla som do kabelky po tú pixlu s koláčmi.

„čo tu dneska máme dobré?“ vošla dnu doktorka Petrel a ja som sa zarazila a vytiahla som ruku s tašky.

„prečo by sme tu mali mať niečo dobré?“ opýtala som sa opatrne a nahodila som asi dosť previnilí pohľad.

„ale no tak, som hladná a Nick ma vždy ponúkne niečím, čo si dobré priniesla?“ opýtala sa so smiechom a tak som porazene vytiahla tú pixlu a dala som to na posteľ.

„uhm, pekne domáce pečené, mňam také som už dlho nemala,“ otvorila pixlu a hneď si jeden zobrala.

„hej, nejedz mi moje koláče,“ zvolal Nick a ja som pretočila očami.

„to som tu mohla rovno doniesť celý plech,“ krútila som hlavou a s povzdychom som ich sledovala ako pomaly ale isto vyplieňujú celú misku.

„inač, rozmýšľala som, že zoberiem Dory do domu, nebude jej to vadiť?“ opýtala som sa ho a čakala na jeho odpoveď, ktorú som nemohla dostať skôr ako spapá ten koláč, ktorý si skoro celý napchal do úst.

„s ňou si nerob starosti, ona nemá problém byť v inom prostredí a keď chceš, tak jej môžeš nechať aj dvere otvorené a ona si tam bude celý deň behať dokola a ešte ti aj dom postráži, pred prípadnými zlodejmi, takže nič ti nikto neukradne.“ usmial sa na mňa a pritiahol si ma na jeho hruď.

„okej, už budem musieť ísť, keďže mám prácu, ale keď niečo potrebuješ tak povedz, ja ti to zajtra donesiem, aj tak, musím ísť po Dory,“ usmiala som sa.

„jediné čo chcem je ty,“ zamumlal mi do vlasov a ja som sa zasmiala.

„tak to si budeš musieť ešte počkať,“ pobozkala som ho a so zakývaním doktorke som sa vybrala preč.

A tak som sa po práci v ten deň pobrala k Nickovi domov, kde som zbalila Dory veci ako uteráky, žrádlo, kefu, nejaké hračky a pelech a s vodidlom okolo krku som sa s Dory pobrala do auta, ktorým som ju odviezla až domov, ku mne domov.

Keď som sa dostala k domu a zaparkovala som auto z boku domu na príjazdovú cestu, pustila som Dory z auta a ona sa okamžite rozbehla k moru, kde sa začala šantiť.

Ja som zobrala všetky veci z auta a pobrala som sa k domu, kde som jej veci zložila na chodbe a tie nepotrebné som odložila. Do misky som jej naliala vodu a druhú, prázdnu na jedlo, som jej dala vedľa tej na vodu.

Jej žrádlo som odložila v kuchyni a veci na jej okúpanie som dala do spodnej kúpeľne. Miesto na spanie som jej radšej ešte neurčila, nech si ho vyberie sama.

Najedla som sa a keď sa Dory ešte neobjavila vo vnútri, vyšla som na menšiu terasu pri hlavnom vchode a chvíľu ju sledovala ako si všetko oňucháva a behá hore dolu.

„no poď ty čudo,“ zavolala som na ňu a keď ma začula, zdvihla hlavu a pozrela na mňa spýtavo. Potom ako keby chvíľku rozmýšľala a nakoniec sa ku mne rozbehla.

Podržala som jej otvorené dvere a keď vbehla dnu, vošla som hneď za ňou.

„tak kde by si chcela spinkať?“ opýtala som sa jej a pozerala som sa ako si to tu všetko oňucháva a prechádza cez miestnosti. Nakoniec vybehla hore po schodoch a ja som počula zvuk ľahnutia si na zem a tak som jej zobrala jej deky a vyšla som hore.

Položila som jej ho vedľa nej a pobrala som sa do izby, prezliecť sa a trochu popratať dom, aby sa tam dalo žiť.

Keď už bolo všetko hotové, tak som si ľahla do postele aj s knihou a chvíľu si ešte čítala, kým som nezaspala.

Na ďalší deň som bola trochu v strese, pretože som dom nechala kvôli Dory otvorený a celkom som sa o ňu bála. Dom nedom, ale keby sa stratila, alebo by ju niekto ukradol či zranil, asi by som to v dobrom nezniesla. Po prvé ju mám strašne rada a po druhé ju mám na starosti a tak za ňu mám zodpovednosť.

No a k tomu som ešte mala celý deň plný a tak som tŕpla celý čas. Deti, večer, sa so mňa až smiali, keď som sa celý tréning pozerala na hodinky a so smiechom sa ma pýtali, či sa tak neviem dočkať rande alebo čo.

Len som to radšej odmávla rukou a dala som im poriadne zabrať, aby nemohli kecať. Ešte som s nimi počkala na rodičov a keď boli všetky v bezpečí, nasadla som do Nickovho auta a pobrala som sa so strachom domov.

Čakala som hrôzostrašné scenáre ale to čo som našla, som nečakala. Zaparkovala som auto na zvyčajnom mieste a pobrala som sa k domu aby som zistila ako to vyzerá.

Dory ma privítala ležiac na terase pred otvorenými dverami búchaním chvosta o zem a keď som sa k nej priblížila, vyskočila na nohy a hneď začala okolo mňa skákať a poriadne ma vítať.
Bola celá mokrá a smradľavá a tak som ju s povzdychom nahnala do kúpeľne a jala sa ju hneď poriadne vymydliť a vykúpať, aby tak nesmrdela a ona si to aj tak zásadne užíva takže s ňou problém nebol.

Zazvonil mi mobil.

„prosím,“ zamumlala som s plnými ústami.

„ahoj zlatíčko, dobrú chuť a nechcelo by sa ti po mňa prísť?“ ozval sa v telefóne Nick a ja som hneď prehltla.

„samozrejme ale až poobede, dnes mám doobeda prácu,“ odvetila som a bola som strašne rada, že už z tade konečne odchádza.

A tak som si doobeda odpracovala a poobede som sa autom vybrala do nemocnice, kde som hneď vybehla ku Nickovej izbe, kde mal ešte kontrolu a tak som počkala pred izbou.

Keď doktorka odišla aj s podpísanými papiermi, hneď som vošla do izby a od dverí som sledovala Nicka ako sa prezlieka a balí si veci, ktoré som mu tu za ten čas doniesla tu. Sledovala som, ako si opatrne navlieka na seba košeľu a keď som videla ako sa trápi, tak som k nemu došla a pomohla som mu ju navliecť a zapla som mu ešte aj gombíky, čo by už zvládol aj sám.

„dúfam, že si ťa nebudem každý deň obliekať a vyzliekať,“ zasmiala som sa a vyzdvihla sa na špičky, aby som mu mohla dať pusu na privítanie.

„ja si to budem veľmi, ale veľmi užívať,“ zasmial sa a jednou rukou si ma pritiahol bližšie k telu a znovu sa prisal na moje pery.

„tak tomu verím, no nechcel by si už aj z tade vypadnúť? Dory sa ťa nevie dočkať,“ zasmiala som sa a chytila som ho za ruku a vyviedla z dverí, aby sme sa mohli z toho deprimujúceho prostredia konečne pobrať domov.

„majte sa,“ zamávala som doktorke, ktorá mala dnes službu a aj sestričkám a konečne sme z tade vypadli.

Pekne som ho usadila do auta, odparkovaného pred nemocnicou a sadla som si na miesto vodiča, aby som ho mohla pohodlne odviesť ku mne na pláž, kde je Dory.

„Dúfam, že Dory poslúchala,“ povedal chytiac ma za ruku, ktorú som mala položenú na jeho kolene.

„samozrejme, veď je to zlatíčko, pár krát som ju vykúpala, čo si náramne užívala a hladom som ju tiež nenechala umrieť, takže sa mala ako v perinke,“ zasmiala som sa a odbočila na príjazdovú cestu k domu.

Obidvaja sme vystúpili a keď sme vyšli na terasu, Dory vybehla z domu a skočila na Nicka, ktorý trošku zafunel, no oddane sa vítal so svojim miláčikom a kašlal na svoje zranenie.

„Dory, zlez z neho a do domu,“ zavolala som a prekvapene som sledovala ako ma poslúchla a vbehla do vnútra.

Keď sme vošli dnu, len som sa zasmiala, pretože, všetky jej veci a ešte aj uterák z kúpeľne mala pozvláčané na jednu kopu a so psími očami na nás pozerala sediac vedľa nej.

„No Dory, mohla si tam dovliecť už aj tie tvoje granule,“ zasmiala som sa a kľakla som si pred ňu.

Len mi oblízla tvár a odbehla do kuchyne, aby so sebou privliekla aj menšie vrecko s granulami.

„ty si šikulka Dory,“ poškrabal ju medzi ušami.

„asi sa jej tu až tak nepáči,“ povzdychla som si a zbalila jej tie veci, ktoré si dovliekla dole do chodby.

„neber si to tak k srdcu,“ objal ma okolo ramien Nick a premiestnil nás do kuchyne.

„dáš si niečo?“ usmiala som sa.

„máš nejaký výborný koláč?“ zasvietili mu očká.

„niečo sa tu možno nájde, keď ma pekne poprosíš,“ zasmiala som sa.

„uhm,“ pritiahol si ma k sebe a ja som si sadla na jeho kolená.

„tak čo bude s tým prosením?“ zamumlala som mu tesne pri ústach a na viac som nečakala. A vlastne ani on na nič nečakal a hneď si ma pritiahol ešte bližšie a možno by ma aj pobozkal, no skočila na nás nedočkavá Dory, ktorá to všetko skazila.