streda 5. decembra 2012

Life 18.

Ďakujem veľmi pekne za typy na blogy, ktoré ste mi dali... :)
Viem, že to trvalo dlho, ale ja vážne nestíham a dneska pribudla len preto, že som sa v podstate vykašlala na školy a popri písaní si s mojimi dvoma kamarátmi som písala kapču...
Som unavená zajtra mám osem hodín a bojím sa, či nám niekto vôbec odpustí nejakú hodinu, keďže je ten Mikuláš.
Zajtra by som mohla mať konečne fotky zo stužkovej a tak tu pribudne článok ohľadom toho, keď ovšem chcete... :)
Prosím si komentáre a prajem vám veľa a veľa sladkostí... :)

Vaša
Alex Winslow






18. Kapitola

„Hej daj pokoj, ja nechcem,“ smiala som sa odušu a snažila som sa pred Nickom utiecť.
„ale no ták, veď to nie je nič hrozné,“ smial sa aj on no aj tak som vedela, že keby chcel, tak už ma dávno má vo svojom náručí.
„bude mi zle, už som raz tak skončila v nemocnici, to vážne nechceš, že?“ nadvihla som obočie a zapozerala som sa na neho.
„z jedného kúska hovädzieho mäsa si skončila v nemocnici?“ podvihol obočie, no už sa ku mne nepriblížil.
„nie z jedného kúska ale z plátku mäsa a áno skončila, úplne dehydrovaná a vyšťavená, ledva sa hýbajúc a dúfajúc, že už dlho neuvidí misu z takej blízky,“ pokývala som hlavou na znak, že to myslím úplne smrteľne vážne.
„tak fajn, budeme si dávať pozor na to, aké mäsko papáš,“ usmial sa na mňa.
„to je od teba milé,“ pretočila som očami a už pokojne som sa usadila na stoličku ku Dory, ktorá si na mňa hneď položila hlavu.
„kedy máš dneska prácu?“ opýtal sa len tak hryzkajúc si do svojho mäska.
„tréning o siedmej a obchod je z technických príčin zatvorený,“ pokrčila som plecami a ďalej som ho pozorovala ako sa zlato napcháva svojim obedom.
„nepozoruj ma, viem že som úžasný,“ pretočil očami. „Radšej papkaj tie tvoje cestoviny s kuracinkou, lebo si k tebe sadnem a nakŕmim ťa,“ pohrozil mi vidličkou a tak som, s pretočením očí, pokračovala v jedení.
„veď papám, nevidíš?“ strčila som si cestoviny do úst a ukážkovo som začala prežúvať.
„vidím, vidím,“ zasmial sa, „inač, šéf mi nakázal dve hodiny denne športovať, nemohol by som si ísť k tebe zaplávať? Nejak sa mi ísť behať nechce,“ podvihol obočie a ja som len pokrčila plecami.
„mne je to jedno, keď tebe nebude vadiť kibicovanie,“ zasmiala som sa. „Môjho šéfa určite poznáš, keďže poznáš Dominicka a spol. a teda s ním problém nebude, takže...“ nechala som vedu doznieť len tak do prázdna a usmiala som sa.
„a tebe to vadiť nebude?“ už sa začal pýtať blbosti a ja som sa na neho zamračila.
„áno budeš mi tam strašne vadiť a preto ti hovorím, že to nikomu nebude vadiť a môžeš v pokoji prísť,“ pokrútila som hlavou a svoj prázdny tanier som odložila do drezu.
„tak sa hneď nedurdi, nechcem sa ti pchať do tvojho zadočku a preto sa radšej spýtam,“ snažil sa mi vysvetliť. Odfrkla som si, sadla si k nemu, zobrala mu príbor z rúk a začal som ho kŕmiť sama. S takou sa na môj tréning nedostaneme ani o deviatej. Aj keď sme mali ešte dve hodinky k dobru. Ja som tam už musela byť o pol, aby som sa stihla pripraviť a všetko.

„švihaj,“ kričala som na Nicka už obutá v topánka a nasáčkovaná v jeho chodbe. Dory okolo mňa pobehovala a ja som ju musela škrabkať na hlave, ktorú mi stále strkala pod ruky.
„už idem,“ povedal a nakoniec vyliezol zo spálne oblečený a s taškou prehodenou na jednom ramene.
„si horší ako ženská a to už je čo povedať,“ oznámila som mu vecným tónom a ešte naschvál som si podupkávala nohou aby som ho čo najviac vynervovala.
„môžeš ísť aj pešo,“ zvolal nahnevane a ja som mykla plecami.
„tak fajn, vidíme sa tam,“ so smiechom som za sebou zavrela dvere a zbehla schody. Nemienila som ísť peši, keďže som toto mesto nepoznala a vážne som neverila, že by som sa tam dostala len tak. A preto som sa oprela o stenu hneď vedľa ich vchodu do domu a čakala som.
Nick len čo som sa oprela vybehol z vchodu a ja som jeho bezradný výraz nevydržala a rozosmiala som sa .
„ty bosorka jedna, toto mi nerob, veď sa tu ešte stratíš a čo ja potom?“ zvolal a ja som sa len smiala ďalej.
„tak poďme,“ povedala som nakoniec pomedzi smiech a vybrala som sa k jeho autu, ktoré stálo pred domom.
„nech sa páči,“ otvoril mi dvere a ja som si sadla na miesto spolujazdca. Pri tomto aute by som najradšej sedela za volantom, no nechcela som, aby sa mu náhodou niečo stalo a tak som sa ani nepýtala, aj keď istá som si bola, že by ma za ten volant pustil.
K tej hale sme išli v tichosti s pusteným rádiom, ktoré púšťalo samé hity a tak sme si niektoré aj pospevovali.
„a sme tu,“ poznamenal aj keď vôbec nemusel, keďže nám to bolo jasné.
„tak poďme, nech to máme dneska za sebou,“ usmiala som sa na neho a ako prvá vyšla z auta.
Hneď ma nasledoval a spoločne sme vošli dnu.
„dobrý Teressa, ten je tu so mnou,“ usmiala som sa na ženskú za sklom, ktorá mi dala kartu keď som tu bola prvý krát.
„samozrejme, dúfam, že o tom šéf vie,“ zakričala za mnou.
„dozvie sa.“ zamávala som jej a ťahala Nicka ďalej až k dverám, cez ktoré som ako zamestnanec prechádzala.
„nech sa páči,“ usmiala som sa na neho a podržala som mu ich kým neprešiel. „Ideme najprv za šéfom aby to vedel a potom sa prezlečieme a pôjdeš si zaplávať,“ usmiala som sa na neho a kráčala som k Petheho kancelárii.
„čauko šéfko,“ zaklopala som a nakukla dnu. Pethe sa krútil na stoličke a pozeral popritom do stropu.
„čo tak počkať na vyzvanie?“ opýtal sa ma s úsmevom a ja som sa zasmiala.
„A premeškať takýto moment? Nikdy,“ vošla som dnu a za mnou vošiel Nick. „doniesla som si sem kamaráta, ktorý musí makať na kondičke, nevadí?“ opýtala som sa.
„čauko Nico,“ pozdravil ho, „keby to bol niekto cudzí tak vadí, ale takto, môžeš kedykoľvek, kým nebude prekážať vo vykonávaní tvojej práce,“ mykol plecami a ja som sa zasmiala.
„on bude rád keď prejdú tie dve hodiny, viac tu už prísť nebude chcieť,“ zasmiala som sa . „No mali by sme ísť, aby sme nemeškali,“ povedala som Pethemu a otočila som sa na odchod.
„príjemný tréning,“ zasmial sa. „A ju by som nepodceňoval, vyzerá krehko ale tie deti vraveli že tak prísnu trénerku ešte nemali,“ počula som za sebou, no ja som si už vykračovala k šatniam.
„hej, čakaj,“ zavolal za mnou Nick a po chvíľke ma dobehol.
„ja nemám toľko času čo ty,“ zasmiala som sa a odbočila som do uličky s priestorom na odloženie vecí.
„tu sa zlož, prezleč,“ usmiala som sa na neho, „ja som vo vedľajšej uličke,“ povedala som mu ešte a prešla som tam, ku svojim veciam.

„tak deti moje, toto je Nick a dnes ho budem kibicovať spolu s vami, čo vy na to?“ zaškerila som sa na nich. Radšej som sa na Nicka nepozerala, pretože môj pohľad väčšinou priťahovalo to jeho telo a nepozerať sa človeku do očí je dosť nezdvorilé.
„takže do vody, viete čo máte robiť na rozcvičku ja idem zistiť, či ten model za mnou, vie vôbec plávať,“ pretočila som očami a tie decká so smiechom skočili do vody a začali každý svoju rozcvičku, ktorú som každého postupne naučila. Je tam vždy všetko, ale najviac toho, čo potrebujú na svoj plavecký štýl.
Chvíľku som ich pozorovala a potom som sa otočila na Nicka, ktorý ma pozoroval s prekríženými rukami na prsiach a zdvihnutým obočím. Musela som sa smiať.
„no poď ty primadona,“ kráčala som s ním k poslednej dráhe a hodila ho do vody.
„hej,“ zvolal.
„žiadne hej, makať máš,“ povedala som mu, „tak švihaj,“ ukázala som mu smer, ktorým sa mal uberať a s nadvihnutým obočím som čakala kedy začne.
Keď s pretočením očí začal, len som sa otočila a prešla som k mojim zverencom, ktorí radšej makali ako nejaké stroje, keďže ma už poznali.
Zapískala som na píšťalke, ktorú som mala na krku a decká zastavili tam kde boli.
„ideme merať časy, takže prvý sa postaví a ostatní pokračujte,“ oznámila som im a vytiahla som si stopky.

„pri mne by si dlho nevydržal s tvojim prístupom,“ oznámila som Nickovi, keď si robil prestávku.
„ale ja tu nie som na to, aby som vyhrával súťaže, ale aby som zostal v kondičke, ktorú aj tak mám, takže,“ pokrčil plecami.
„tak mi dokáž, že máš kondičku,“ zasmiala som sa.
„sám, to nie je veľmi motivačné,“ pretočil očami.
„mňa to má trápiť?“ podvihla som obočie a uchechtla som sa. „To je to posledné, čo ma trápi. Aj ten prvý maká jak fretka a nikoho pred sebou nemá,“ pokrčila som plecami.
„tak poď si so mnou zaplávať,“ zakričal za mnou keďže už som od neho odchádzala.
„to by som nerobil,“ zasmial sa Sam, ktorý okolo nás prechádzal, kvôli napitiu.
„prečo?“ nechápal.
„asi ju až tak dobre nepoznáš, ako si myslíš,“ zasmial sa, „treba raz skúsiť youtube a jej meno, možno ti niečo nájde,“ poradil mu a vrátil sa do vody.
„čo si mi zatajila?“ opýtal sa ma a ja som sa zasmiala.
„nič podstatné,“ odvetila som mu a pozorovala som tie decká, ktoré sa v podstate pretekali, kto bude rýchlejší v určitých cvikoch, ktoré mali v niekoľkých sériach opakovať.
„tak potom čo ti bráni?“ opýtal sa.
„zachovanie tvojej hrdosti a ega?“ poškrabala som sa po hlave a on sa zasmial.
„tak to vážne nepoškodíš,“ pokrútil hlavou, „aj tak viem, že si lepšia ako ja,“ usmial sa na mňa, „no ale aspoň na koniec, také spestrenie,“ zrobil psie očká a ja som si povzdychla.
„tak fajn, na koniec,“
„decká, rozplávajte sa ešte a budeme končiť,“ zakričala som na nich a dala som si dole tričko, pod ktorým som mala plavky, a zaviazala som si vlasy na temene hlavy.
„môžeme ísť,“ usmiala som sa na Nicka a trošku som si ponaťahovala ruky po ceste k bazénu. „nehrám na pravidlá,“ oznámila som mu a bez oznámenia a počkania kým ma dobehne som do vody skočila šípku a začala som plávať.
Počula som ako skočil aj on a aj tak ma to nejak netrápilo.
Plávala som si ďalej, v minimálnej rýchlosti a pomaly pospiatky aby som mu dovolila ma predbehnúť a nechať ho vyhrať.
Doplávala som tesne za ním a bez slova som vyskočila na breh.
„Končíme,“ zavolala som a prešla som do ďalšej miestnosti.

***

Vedel som, že ma nechá vyhrať, aj keď skočila do vody skôr ako ja. Bolo na nej vidno, ako ide pomaličky, pomaly sa až vracala naspäť, no ja som bol aj tak zmierený, že by som prehral. Musela byť dobrá, keď ju zobrali na také miesto v jej veku. No nakoniec som vyhral, aj keď nie v čestnom boji.
„končíme,“ zakričala, keď vyšla z vody a odbehla do vedľajšej miestnosti.
„musí Vás mať vážne rada, keď Vás nechala vyhrať. S nami sa nepárala a nechala nás za sebou,“ povedal mi ten chalan, čo sa so mnou už dneska chvíľku rozprával.
„neviem prečo to urobila, no ja som bol zmierený, že by som prehral, a vás si musela nejak podmaniť, aby ste ju poslúchali, nezabúdaj,“ usmial som sa na neho a chcel som odísť.
„čo vlastne robíte?“ opýtal sa ma ešte.
„robotu, ktorá pomáha všetkým na okolo,“ povedal som neurčito a radšej vošiel do miestnosti za Cath, nechcel som aby ešte viac vyzvedali.
„pripravená na odchod?“ opýtal som sa jej, hneď čo som ju zbadal.
„samozrejme,“ usmiala sa na mňa, „len tu pozhasínam,“ otvorila nejakú skrinku a zhasla všetky svetlá, len tie na schodoch do šatní zostali svietiť.
„no čo, páčilo sa ti u mňa?“ podvihla obočie, keď kráčala po schodoch hore.
„bolo super, aj keď nechápem ako tie deti zvládajú také tempo celý čas,“ vážne som to nechápal. Pretože makali ako fretky celý čas a len raz mali vážne že 5 minútový oddych a to len preto, že si chceli svoje časy zapísať. Vodu mali vždy pri bazéne, z ktorého pomaly nevyliezali.
„to je užší výber deciek, ktoré vedia čo chcú a vedia to aj robiť, im nerobí problém makať, keď budú tým čím chcú byť a majú aj vzory, ktorým sa chcú podobať,“ vysvetlila a nechala ma pri mojej uličke, ona zašla až do tej svojej.
Už som bol skoro prezlečený, keď mi začal zvoniť mobil a ja som ho s povzdychom zobral.
„ahojky mami,“ ozval som sa a prezliekanie nechal prezliekaním, tento rozhovor bude asi na dlhšie. Povzdychol som si.

6 komentárov:

  1. super :) krásne a kľudne daj aj článok ku stužkovej..rada by som videla aké si mala šaty :)...a držím palce v maturitnom ročníku :)-N

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Suuuuuuper :D perfektne :) tesim sa na fotky :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. úžasná :):) chcem ďalšiu :) a na článok o stužkovej sa teším ! :)... Mirka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. krásna časť :) .. vážne sa stávam čoraz viacej tvojou fanúšičkou, ale čudujem sa, že sa to vôbec ešte aj dáá :D :D .. fakt máš úžasný talent.. využívaj ho naďalej :) ... vždy tu budeme stáť pri tebe ;) ... a ozaj spomenula som si, že si tu písala niečo o tom ako ste kradli triednu knihu tak tu ti dávam video, ktoré spravili naši štvráci :) len tka na porovnanie :) ....a neprestávaj písať!!!! http://www.mojevideo.sk/video/17677/gypy_4_d_official_trailer.html *M

    OdpovedaťOdstrániť
  5. úžasný :)) další hned :D Hrozně mě to baví :) -A

    OdpovedaťOdstrániť