Life 16.

Tak som rýchla a kapitolka je krátka... Malo tam byť ešte niečo naviac, no kašlem už na to, pretože by som nestihla autobus a tak vám tu dávam len túto časť (má 3 A4 necelé) .... Neviem kedy sa znovu ozvem... :) Užívajte si víkend

Alex Winslow

16. Kapitola

Nick zastavil pred nejakou bytovkou a divne som na neho pozerala, keďže v okolí nebol žiaden klub.

„to ma ideš uniesť?“ podvihla som obočie a vystúpila som z auta. Už bolo celkom chladno, ale zatiaľ mi nebola zima.

„chcela by si?“ zasmial sa. „Tu bývam, som sa sťahoval pred nedávnom a klub je za rohom, tak som si povedal, že zaparkujem tu a budem si môcť dať pivo,“ vysvetlil mi to nakoniec a ja som len prikývla.
Zamkol auto a ponúkol mi možnosť, zavesiť sa do neho, ktorú som využila.

Kráčali sme spolu pomaly a v tichu. No potom ma niečo trklo. „Prečo len pivo, veď piť môžeš normálne a tak,“ pozrela som sa na neho s trochu zaklonenou hlavou aby som mu videla do očí a on sa zasmial.

„Kedykoľvek ma môžu zavolať do práce. S odvozom by problém nebol, no prísť do práce opitý, mám vyhadzov nie hodinový ale rovno minútový,“ povzdychol si. „Piť môžem, keď mám dovolenku a aj tam sa krotím keďže neviem či ma náhodou  nezavolajú na pohotovosť,“ objal ma okolo ramien a pritiahol si ma bližšie k telu.  „A koniec koncov, alkoholu som nikdy neholdoval, ale niekedy mám takú chuť proste zobrať fľašu a schlastať ju sám v kúte a nakoniec nič nevnímať, ale človek si aj na to zvykne,“ cítila som ako mykol plecami a ďalej sa k tomu nechcel vyjadrovať.

„si a vždy budeš môj hrdina a tak som sa rozhodla, že o rok v tomto čase ti vybavím dovolenku aj keby som sa mala tvojmu šéfovi vyhrážať a spolu sa opijeme, ja už to budem mať legálne  a ty budeš môcť, čo ty na to?“  vedela som, že v očiach mi horel plamienok a videla som aj na ňom, že sa mu to páči.

„rok je síce dlhá doba, ale to čakanie bude stáť zato,“ žmurkol na mňa. „Aj keď, nemyslel som si, že tu budeš tak dlho. Čakal som, že len zarobíš a odídeš naspäť ku rodine,“ vyhŕkol zrazu ako keby rozmýšľam či to má, alebo nemá povedať.

„nie, v San Francisco ma nič nečaká,“ povzdychla som si, „je tam síce rodina, no nič viac, žiadni kamaráti, proste nič, len šikanovanie,“ stisla som ho, keďže ruku som mala položenú okolo jeho pásu. „Tu mám prácu, úžasných kamarátov a rodičov môžem ísť pozrieť keď si našetrím, zatiaľ len prerábam,“ 

„a čo teraz chceš vlastne na tom dome robiť?“

„teraz šetrím na tie kúpeľne, veď si ich videl. Hrôza a des, potom mala ísť posteľ, s ktorou si ma predbehol a potom postupne prerobiť obývačku, nový nábytok, nejakú televíziu a tak, potom rozdeliť vrch na dve izby a to by mohlo byť všetko,“ usmiala  som sa .

„to je fajn, že máš nejaké plány ale nečakal som, že budeš chcieť zostať v tom dome,“ povedal.

„skôr tam nechcem zostať, ale chcela by som ho odkúpiť a možno tam chodiť na víkendy alebo tak, prirástol mi k srdcu a taký pokoj ako je tam tak ľahko nenájdeš a aj tréningy sú tam pre mňa dobré, keďže ma nikto nesleduje,“ vysvetlila som mu a povzdychla som si. „No neviem si predstaviť, že by som sa sťahovala zase sama, byť v tom byte sama asi by som sa sťahovala, len k niekomu, alebo s niekým, nech nie som zase sama. Nerada som sama, ale bola som tak už vychovaná a zvykla som si na to, aj keď sa mi to nepáči,“ usmiala som sa na neho a viac sa k nemu pritiahla, začalo mi byť chladno, hold krátka sukňa v novembri cez noc nie je nič moc.

„už tam za chvíľku budeme,“ ozval sa, keďže pochopil, prečo sa na neho tak tisnem.

Zasmiala som sa, „to je v poriadku, pri takej spoločnosti by som vonku zostala aj keby bolo mínus 10,“ vyplazila som na neho jazyk, no keď som pred nami zbadala klub, do ktorého sme mierili, bola som rada.

„samozrejme, ten tvoj pohľad na dvere to dokazuje,“ zasmial sa a krútil hlavou.

„koho si to tu vedieš Nico?“ ozval sa vyhadzovač, ktorý sa rozvaľoval opretý o stenu a sledoval dievčatá, ktoré sa pred ním vykrucovali aby ich pustil dovnútra, no on si ich nevšímal.

„ešte aby som ju tebe predstavoval, to by dopadlo,“ krútil presvedčivo hlavou ja som sa rozosmiala.

„Cath,“ podala som mu sama ruku a usmiala som sa na neho.

„Jeff,“ chytil mi ruku a stiahol ma do náručia. „Musí aspoň trochu žiarliť,“ zašepkal mi do ucha.

„Sme kamaráti Jeff,“ zašepkala som mu naspäť.

„nevyzeráte tak,“ zasmial sa a odtiahol, keďže Nick výhražne zakašľal.

Ja som sa k nemu vrátila a strčila do neho. „Ešte tam nie sme, takže brániť ma pred každým akože nebezpečenstvom ma nemusíš,“  no aj tak som ho chytila za ruku aj keď som nepredpokladala, že by to malo s niečím pomôcť, no on sa upokojil a znovu ma objal okolo ramien, keďže mi bola zima a on to vedel.

„ako prepáč, aby som vás za tú poznámku vôbec pustil,“ odfrkol si Jeff a ja som sa zasmiala.

„ale veď ty by si mi nedokázal skaziť narodeniny, ja to viem, aj ty si sa to práve dozvedel a my teraz ideme dnu, pretože moje deti nemôžu mať bez mamičky tréning a tak si nemôžem dovoliť dostať zápal pľúc.“ vyplazila som na neho jazyk a s Nickom sme vošli dverami dnu. Tu bolo teplo a mierne vydýchaný vzduch.

 Najprv sme prešli ku baru, kde Nick objednal pivo a nealko mochito, ktoré som musela piť ja. Potom sme sa prešli ku voľnému stolu a sadli sme si tam aj so svojimi pohármi, teda s mojim pohárom a s Nickovou fľašou.

Sedeli sme vedľa seba, no nie nadlho, keďže sa tu objavili ostatní a bolo málo miesta. Nick si ma bez opýtania posadil na kolená a ďalej sa nerušene rozprával s Carrie, ktorá sa k nám tým pádom dostala.

Ani som nechápala ako sa môžu rozprávať, keďže ja som ledva počula, no im to nevadilo a kecali si ďalej bez prerušenia. A mne bolo príjemne a tak som ani vyrušovať nechcela. Veď kto by sa necítil príjemne, keď sa opiera o vypracovaný hrudník a objímajú ho silné ruky. Cítila som sa bezpečne a skvele, keďže tu boli ľudia, ktorí mi nenadávali ale mali ma radi a boli tu kvôli mne.

„Poď tancovať,“ zakričala na mňa zrazu Carrie, chytila ma za ruku a vytrhla ma z náručia Nicka a ťahala ma preč.

Ja som sa len bezmocne pozrela na Nicka a on sa zazubil a ukázal mi prsty hore. Nechcela som tancovať, ešte nikdy som takto netancovala a nikdy som to ani nechcela zmeniť. Našťastie sme zostali len niekde na kraji davu, predpokladám, aby nás chalani videli a tak som sa po chvíli uvoľnila a začala som normálne trsať do hudby ako Carrie.

„no vidíš, že ti to ide,“ zakričala mi do ucha a škerila sa na mňa.

„vidím, vidím, ale aj tak som nikdy takto tancovať nechcela a nezmení to ani to, že si ma tu vytiahla ty, vôbec si tomu nepomohla,“ kričala som na ňu aby ma počula a potom som len mávla rukou, nemalo zmysel po sebe kričať aj tak sme sa poriadne nepočuli.

Ďalej sme spolu len tancovali a potom sa vrátili k chalanom. Už som nevládala a začali ma trochu bolieť nohy.

Chcela som sa usadiť na kraj, no nakoniec som sa znovu usadila na Nicka, keďže na mňa hodil tak ublížený pohľad, že mi ho až prišlo ľúto.

„čo, chýbala som ti?“ povedala som mu do ucha.

„samozrejme, najmä keď som videl tých chlapov, ktorí ťa sledovali ako pes kosť,“ zamumlal.

„tak si sa mal pridať, keď ti to tak vadilo,“ zasmiala som sa.

„hahaha,“ zavrčal.

Pokrčila som plecami, „ja som tancovať tiež musela ísť, tak ty by si to určite tiež zvládol,“ zazubila som sa na neho, „možno to ešte využijem a zoberiem ťa na parket sama, nebudeš tu predsa sedieť a popíjať pivo.“ krútila som hlavou a sama som si odpila z môjho mochita.

„hej, kto mi tam dal alkohol?“ zvolala som a mračila sa na všetkých dookola.

„trochu bieleho rumu ťa tam nezabije,“ zamumlal mi do ucha Nick, „a si pod policajnou ochranou, takže ti ani nemôžu nič povedať,“ pritisol si ma viac na hruď a ja som sa zasmiala.

„tak to ti pekne ďakujem,“ usmiala som sa na neho.

„rado sa stalo,“ zasmial sa, no hneď na to sa zamračil. „nie teraz, do riti,“ povedal skôr pre seba, no to som začula. Trochu si ma pozdvihol a vytiahol mobil z vrecka.

„Dominick, choď mi zohnať kávu,“ pozrel sa na mňa, „musím ťa opustiť a vybaviť telefonát,“ povedal mne a tak som ho pustila a on sa rozbehol vonku aby stihol zdvihnúť.

„čo sa stalo?“ opýtala som sa Carrie.

„volal mu šéf, Dom išiel Nickovi po kávu a kým mu príde odvoz, tak sa ňou vzpruží,“ vysvetlila v skratke a ja som si povzdychla.

„aha,“ skĺzla som po sedadle trochu nižšie a vstrebávala som to teplo, ktoré tu Nick zanechal.

Za chvíľku sa objavil a pretisol sa ku mne, kde ho už čakala káva.

„musím odísť, no tu máš kľúče od môjho bytu, oni ťa tam zavedú a zostaneš tam, dobre? Nechcem aby si išla sama cez mesto a je to aj tak riadne ďaleko,“ strčil mi do ruky zväzok kľúčov.

„a čo ty?“ zamračila som sa.

„ja mám ešte jedny kľúče v práci, domov sa dostanem,“ pomaly na dva glgy vypil tú kávu, ktorá bola pred ním a dal si na seba svoju bundu. „a cíť sa tam ako doma a môžeš si zobrať moje veci na oblečenie,“ usmial sa na mňa, objal ma a aj keď som sa o neho bála a nechcela ho pustiť, nechala som ísť a s povzdychom som ho sledovala kým mi nezmizol v dave.

„tak ideme ešte tancovať,“ zvolala Carrie a ťahala ma za sebou, no ja som ešte stihla potiahnuť za sebou Doma a on tiež niekoho ťahal za sebou a tak som tam nebola sama.

„chcem už ísť,“ povedala som im.

„tak poďme, hodíme ťa k Nickovi a tiež pôjdeme,“ povedal mi Dom a ja som sa vďačne usmiala a spoločne sme sa obliekli a odišli sme.