Life 15.

Ako ste si mohli všimnúť, zmenila som vzhľad, keďže u nás to vyzerá, že by mohlo konečne znovu snežiť, aj keď teraz je azúrovo modrá obloha, ja sa nevzdávam.
Dneska si idem dať s Tinns maratón Twilight. Keďže u nás je od 9 večer 1 časť a o polnoci predpremiéra 2 časti... :)
A ako sa dáva v škole na základke sladké spolužiakom keď máš narodeniny, ja vám dávam kapitolku a budem veriť, že sa vám bude páčiť.
Tak ja si idem zaspievať všetko naj k 19 a vy si pekne čítajte a zanechajte komentár... :)

Zasa raz o rok staršia, 
Alex Winslow

15. Kapitola

Pustili ma až za týždeň. Bolo to hrozné, aj keď sa o mňa starali dobre. Jedlo mi nosil Nick a aj keď chodil do práce, objavoval sa tu často. Chodili ma pozrieť aj moji kolegovia z obchodu a Dom s ostatnými. Chcela som ich predstaviť s Nickom, no nikdy sa tu, na moje prekvapenie, nestretli.

Raz ma prišli pozrieť aj moje deti z tréningov a poriadne mi vyhubovali, že sa o seba nestarám. Nemala som silu ich presviedčať o opaku.

Bol tu aj Pethe a hovoril mi, že tréningy zatiaľ prebral za mňa, ale že sa tam nemám zdržať dlho, lebo nemá čas na svoju rodinu.

Ja som vtedy len pretočila očami a povedala mu, že ho rada vidím.

Teraz sedím na posteli zbalená a pripravená na odchod. Čakám len na Nicka, ktorý mi oznámil, že sa z tade nemám ani pohnúť kým po mňa nepríde a neodvezie ma domov.

„tak ahoj Elois, ďakujem za spríjemnenie dlhých chvíľ príbehmi o tuto Nickovi,“ povedala som jej naschvál nahlas aby to počul aj on.

„čo si jej zas rozprávala Elois?“ zamračil sa na ňu.

„nič také, len pár príbehov o tom nasratom chlapcovi, ktorý trucoval, že som ho nepustila skôr, alebo o tvojich nadávajúcich eskapádach, aby vedela, do čoho pri tebe ide.“ žmurkla na mňa a ja som sa zasmiala.

„ju netreba brať vážne, určite ti klamala,“ hovoril mi a ťahal ma k výťahu.

„ahoj Elois,“ zamávala som jej ešte a ona so smiechom krútila hlavou a zamávala mi.

Pred východom mi cez plecia prehodil jeho koženú bundu a tak som bez protestov pretiahla ruky cez rukávy a trochu si vytiahla rukávy. Teda, trošku viac.

Vedela som, že by mi reptanie nepomohlo, pretože by si povedať nenechal. A tak som sa len nadýchla jeho vône, ktorá z nej sálala a vyšla som von.

Podľa výhľadu z okna som vedela, že je sychravo, no netušila som, že je až taká zima a že tak fučí. No Nick vyzeral ako keby bolo 30 stupňov a pomaly mu bolo horúco.

„mali by sme si pohnúť, ešte budeš chorý,“ chytila som ho za ruku a ťahala som ho k autu, ktoré som zbadala pred nami.

„ale no tak, veď nie je až taká zima,“ zasmial sa, no išiel za mnou. Posadili sme sa do auta a Nick, hneď ako naštartoval zapol kúrenie naplno.

„kamaráti mi chceli robiť oslavu, a tak som sa rozhodla, že všetkých zavolám ku mne, nechceš prísť?“ ozvala som sa po chvíli ticha.

„máš narodeniny?“ pozrel na mňa. „že si sa nepochválila,“ povedal s pokrútením hlavy.

„áno, áno.“ povzdychla som si, „s takými vecami sa väčšinou nechválim a tak, no ale oni to nechceli nechať tak,“ pokrčila som plecami.

„A kedy to máš narodeniny?“ opýtal sa.

„14. novembra, čiže o dva dni,“ odpovedala som mu.

„tak to určite prídem,“ usmial sa na mňa a ja som prikývla. Potom sme už v tichosti ďalej pokračovali v jazde.

„čo by si chcela na narodeniny?“ opýtal sa zrazu, keď som chcela vystúpiť.

„nič, úplné mi stačí, ako sa o mňa staráš, aj keď vôbec nemusíš, nie som dieťa,“ usmiala som sa na neho a radšej utiekla do domu, nechávajúc si jeho bundu. Chcela som ho znovu vidieť, to je pravda a tiež mi bola zima, takže si po tú bundu bude musieť niekedy prísť.

Vošla som domov a popozerala som sa okolo seba. Moje kvety to prežili a bol tu dokonca poriadok, ktorý som tu v ten deň vážne nenechala.

Vážne som nečakala, že by mi popratal. Budem mu musieť poďakovať. Naliala som si pohár vody a pobrala som sa hore, do sprchy a ešte si nachvíľu pospať, aby som nabrala sily na zajtra.
Nemocnica je na mňa príliš hlučná.

Vyšla som pomaličky schody a hneď som odbočila do kúpeľne, aby som sa umyla a rozčesala si vlasy, ktoré mi zacuchal vietor.

Vošla som a chcela som sa s knihu uložiť do mojej siete, keď som sa zarazila vo dverách.

„ja toho idiota zabijem,“ povedala som pomedzi zuby a pomaličky som sa približovala ku novej drevenej staro vyzerajúcej dvojlôžkovej posteli. „on nie je normálny,“ zašepkala som si a pohladila som ju po drevenom čele. „blázon“ zasmiala som sa so zavrtením hlavou a uložila som sa do nej. Bola úžasná.

„Vitajte,“ usmiala som sa na mojich kamarátov, ktorý ku mne prišli.

„ahoj, Nico nemohol prísť, že vraj má iný program,“ povedala mi Ronnie a ja som sa len na ňu usmiala.

„Všetko najlepšie,“ skočili na mňa zrazu všetci a objímali ma cez seba.

„ďakujem veľmi pekne ľudkovia,“ smiala som sa znovu ich všetkých vyobjímala.

„poďte dnu,“ otvorila som im dvere a nechala ich vojsť. Ja som zbadala na konci cesty auto a tak som zostala vonku a pobrala som sa k nemu.

Dva dni sme sa nevideli, keďže mal veľa práce.

„ty blázon, ja ťa zabijem,“ zavolala som na neho, „tie kľúče som ti dať nemala,“ prišiel ku mne s úsmevom na tvári a hodila som sa mu okolo krku. „ešte raz mi niečo kúpiš tak ti to hodím do hlavy a nepustím ťa k sebe na 10 metrov,“ povedala som vážne.

„samozrejme,“ zasmial sa a ja som sa od neho odtiahla.

„ale ja to myslím smrteľne vážne,“ oznámila som mu.

„ja to smrteľne vážne beriem,“ pokýval hlavou a tak som ho radšej zobrala za ruku a ťahala do domu, nech nás ešte nezačnú hľadať.

„Takže ľudkovia, toto je Nick,“ zavolala som do domu a keď sa všetci otočili, zostali ticho. „čo sa deje?“ nechápala som.

„Nico?“ ozval sa Dominick a ja som sa zamračila.

„ehm, ahojte,“ ozval sa.

„čo sa deje?“ opýtala som sa znovu.

„nič, len to, že chalana, ktorého sme ti chceli už dosť dlho predstaviť poznáš už asi tiež dlhšie,“  ozvala sa Carrie, ktorá žmúrila oči smerom k Nickovi.

„kedy si nám chcel povedať, že poznáš niekoho nového a kedy si nám ju chystal predstaviť,“ opýtala sa ho.

Ja som to nejak nechápala. Však to zistili teraz a idem ďalej nie? Aký je tu problém.

„a čo keď som nechcel?“ opýtal sa a uchechtol sa. Otočil sa ku mne a pritiahol si ma k sebe. „Bál som sa, že by ste ju skazili,“ odvetil a odtiahol ma do kuchyne, kde ostatní nešli.

„prepáč, nečakal som, že by si ich mohla poznať,“ usmial sa na mňa.

„to je v poriadku, len som prekvapená, že ste to tak riešili, tak ste sa tu stretli, no bože,“ pretočila som očami a pokrútila hlavou.

„o to nejde, ale to je jedno, nie je to nič dôležité,“ zasmial sa. „Ideme im tam zaniesť niečo na jedlo?“ opýtal sa a už bral nejaké tácky, ktoré som celý deň chystala.

„ako si praješ,“ zasmiala som sa a pomohla mu s nimi do obývačky, ktorá bola trošku prerobená tak, aby sa tam zmestilo viac ľudí.
Bola tam zavesená sieť, gauč som trochu posunula a na zemi boli ešte nejaké vankúše, aby si tam mohol niekto sadnúť.

„zase si všetko sama robila?“ opýtal sa ma Nick. „Vieš že ti Elois hovorila, aby si sa nenamáhala,“ otočil sa na mňa s vyčítavým pohľadom a ja som sklopila oči.

„nie je to až také ťažké.“ Snažila som sa to povedať čo najpresvedčivejšie.

„samozrejme,“ povzdychol si a položil na stolík svoje tácky, ja som tam pridala tie svoje a už som ho samého nechala ísť po pitie.

Poupravovala som tie veci na stole, aby sa tam ešte vody zmestili a potom som si to vyskočila na sieť, na jediné miesto, ktoré bolo ešte voľné.

„máš tu voľné?“ opýtal sa ma Nick a bez odpovede si vedľa mňa sadol.

„to tu ideme sedieť? Poďme aspoň tancovať, alebo niečo,“ zvolala Carrie a ja som pretočila oči.

„môžeš ísť ty, za tebou sú platne môžeš si vybrať a pustiť,“

„ja som za to, aby sme sa tu najedli a dali darčeky a potom sa pôjdeme niekde vonku baviť, do baru, alebo tak,“ ozval sa Nick vedľa mňa a ja som sa na neho otočila.

„Ty sa mi opovážiš niečo dať, potom čo si urobil,“ mykala som mu prstom pred tvárou a mračila som sa na neho.

„čo si také urobil?“ ozvala sa Dominickova zvedavosť.

„kúpil som jej posteľ a všetko okolo toho, keď bola v nemocnici,“ odvetil a stiahol si ma k sebe a prikryl mi ústa rukou aby som nemohla niečo povedať.

„ty si Šikula, nám sa jej podarilo len strechu vymeniť. A aj to len tak-tak,“ oznámil mu Dominick.

„a čo by ste ešte chceli, veď tá strecha vás musela stať majland,“ strhla som si Nickovu ruku z úst a zavrčala som na nich.

„hej, hej, maličká mi vieme, nikdy nám to nesplatíš a budeš nám do smrti vďačná,“ pretočil očami a ja som mala chuť ho uškrtiť.

„keby ste mi to aspoň dovolili splatiť,“ zamumlala som si pre seba a radšej som tú tému nechala tak.

„veď ty tu máš samé poklady,“ zvolala Carrie, ktorá sa mi prehrabávala s platňami, ktoré som mala dole a počúvala som ich.

„a to ich ešte pár mám hore,“ oznámila som jej a pozerala som sa na to, ako strčila platňu na gramofón a pustila ju. Hneď s prvými tónmi som vedela, že je to The Best of Michael Jackson.

V tichu, pri jedle sme počúvali jeho hity a užívali sme si to, že sme všetci spolu. Teda aspoň ja určite.

„poďme už, chcem sa ísť baviť,“ zvolala Carrie a ja som sa na ňu otočila.

„doteraz si sa nebavila?“ podvihla som jedno obočie.

„Ale samozrejme že áno, len mám chuť ísť tancovať, a to všetko,“ zvolala a ja som si povzdychla.

„tak počkaj, idem sa prezliecť a môžeme vyraziť.“ Povedala som jej a vyrazila som hore.

„idem s tebou“ zvolala a ponáhľala sa za mnou.

Ja som len radšej pokračovala hore a rovno som sa postavila pred skriňu.

„ja ti niečo vyberiem,“ zvolala a odtlačila ma od skrine. Chvíľku si hundrala niečo popod nos a potom na mňa nakoniec hodila tmavomodrú pásovú sukňu do polky stehien, čierny korzet, silonky, ktoré boli vzadu vzorované a vytvárali mašličku a nakoniec na mňa hodila tmavomodré sako a moje jediné topánky na opätkoch.

Obliekla som sa, rozčesala som si vlasy a s mierne namaľovanými očami som sa pobrala dole.

„ejha, to aby sme ťa strážili na každom kroku,“ zvolal Dominick a hneď potom schytal pohlavok od Nicka, ktorý sa ku mne vybral a podal mi ruku, aby mi pomohol zísť posledné schody, aj keď som to vôbec nepotrebovala. Nehádala som sa.

„môžeme vyraziť,“ povedala som im a sama som vyrazila k dverám, ktoré som po poslednom zamkla a sama s Nickom som sa pobrala k jeho autu.

Mali sme sa stretnúť pred klubom kde ideme, keďže ostatnými si išli odviesť auto domov.