Life 8.

Tento víkend druhý krát, dúfam že ste radi... Táto kapitola sa mi veľmi nepáči, ale čo už. aj také musia byť.
Nezabudnite komentovať aj včerajšiu kapitolu nech viem na čom som... :)

Majte sa a držte mi palce v škole... Budem to potrebovať...
Alex Winslow

8. Kapitola

Chalanom som zrobila, dosť riedko, obložené chlebíčky a vyniesla som im ich hore aj s dvoma fľašami čistej vody. Už som v chladničke nemala dupľom nič a tak som sa rozhodla zbehnúť do obchodu, aby som im dokázala niečo urobiť na obed. Aj som im to oznámila, no Dom ma razantne sekol, že tá jeho priateľka, myslím, že Carrie, alebo tak nejak, niečo kúpi.

Bolo mi zle. Nie z neho, ale zo seba. Nemala som veľa peňazí, no tým, že vedel, čo je vo veci, nedovolil mi ani len nič kúpiť. Ako viem, že to myslel dobre, ale bolelo to, bolelo pomyslenie, že robia na mňa zadarmo a ešte si k tomu musia aj jedlo kúpiť. Chcela som aspoň niečo urobiť ja, aby si nemysleli, že som taká neschopná, alebo čo.

No Dominic mi to nedovolil a tak som s povzdychom zišla dole do domu, kde sa mi nič nechcelo robiť a tak som sa radšej uchýlila vonku, na miesto, kde ma nemôžu vidieť.

Prešla som za jeden menší kopček, ktorý tam bol, lepšie povedané, bol to menší útes, mohol mať tak dva metre do výšky a pod ním sa schovávala hojdačka. Neviem kto ju tam dal, no raz som ju objavila len omylom, no zamilovala som sa do nej.

Sadla som si na ňu a s pohľadom upretým pred seba som sa pohojdávala.

Nenávidela a zároveň milovala som svoj život. Milovala som svoju rodinu, milovala som mesto, v ktorom som žila a teraz milujem mesto, v ktorom sa nachádzam, no to je asi všetko.
Samozrejme, že je toho viac čo nenávidím, tak to je u všetkých. Nenávidím sa za to, ako sme dopadli, aj keď neviem prečo. Nenávidím to, že som si nikdy nemohla nič kúpiť a tiež nenávidím to, že nemôžem robiť to, čo by som chcela. Nikdy nebudem mať možnosť to robiť.

Chcela som profesionálne plávať, no musela som skončiť, pretože som peniaze nemala a ešte aj tie sprosté plavky mi musel kúpiť klub, v ktorom som bola. Chcela som robiť v módnom priemysle, no jediné, kam som sa dostala, je predavačka v obchode.

Nebolo mi súdené robiť to čo som chcela ale žiť sa s tým dalo  a tak som to nejak neriešila.

Bola som tam, kde som sa dostať mohla a to mi stačiť muselo.

Počula som auto, počula som vítanie a tak mi bolo hneď jasné, že došla Domovi priateľka. Počula som, ako na mňa volal, asi ma hľadal, no ja som nejak nereagovala.

Po chvíli som prešla až k moru a sadla som si do piesku, tak aby ma more mohlo vlnami schladzovať.

Mala by som sa asi ísť postarať o tých chalanov, len sa musím dať nejak do poriadku.

***

Carrie prišla skôr ako som čakal, no vôbec mi to nevadilo. Bol som rád, že ju po tých hrozných dvoch dňoch konečne vidím, aj som za ňou hneď bežal, aby sme sa poriadne privítali, začo do nás hučali tí blbci na streche. Bolo nám to jedno.

„no tak kde máš tú tvoju slávnu kamarátku, nech ju konečne spoznám?“ opýtala sa ma a ja som sa zazubil.

„Caht?“ zakričal som no nič sa neozvalo. „Cath, kde si?“ skúsil som to znova, no stále nebola žiadna odpoveď.

Bolo to divné, no veľmi som to neriešil, ona vedela čo môže a čo nie.

„Asi si niekde odskočila, veď ona sa vráti,“ usmial som sa na svoju princeznú a viedol som ju do domu, aby mohla byť s nami hore na streche. Robiť sme jej nedovolili, ale zabávať sa s ňou dalo úžasne a tak nikto nenamietal a my sme sa zabávali.

„hej, Dom,“ ozvala sa zrazu.

„čo je?“ zdvihol som hlavu od škridle, ktorú som práve držal v ruke a pozrel sa na ňu.

„myslím, že tam je Catherine,“ ukázala k moru a ja som sa tam zahľadel. Vážne, sedela, pozerala sa do mora a nechala si omývať svoje nohy vlnami. Vyzerala smutne.

„och, asi by som mal ísť za ňou,“ povedal som.

„len bež, nech sa s ňou konečne zoznámim,“ usmiala sa na mňa a ja som teda prikývol a odišiel som za ňou.

Videl som už z diaľky, že ju niečo trápi a tak som si k nej potichu sadol a počkal som kým sa rozhovorí.

Ticho bolo dlho.

„nemal by si sa ulievať,“ ozvala sa zrazu, „tvoji kamaráti asi radi nebudú,“ otočila sa na mňa a na tvári vytvorila paródiu na úsmev.

„och, o nich sa neboj, tí to prežijú,“ zasmial som sa. „No viac ma trápi to, čo trápi teba,“ objal som ju okolo ramien.

„och, netráp sa, len rozmýšľam,“ zasmiala sa, no bolo to silené. „asi by som mala skočiť do toho obchodu, určite ste už hladní,“ vyskočila na nohy a radšej sa pobrala domov.

„veď som ti vravel, že Carrie niečo donesie, nemusíš ísť do obchodu,“ povedal som opatrne.

„bože, nemusíš zo mňa robiť chuderu, ktorá nemá ani cent, viem ísť nakúpiť a mám to aj čím zaplatiť, dobre?“ zakričala a rozbehla sa preč.

Sklopil som hlavu. Nechcel som ju rozrušiť, nevedel som, že ju to až tak zoberie. Chcel som jej len pomôcť.

S povzdychom som sa pobral naspäť k domu.

Keď som prechádzal dolnou chodbou, počul som hlasy a tak mi bolo jasné, že si ju už stihla odchytiť Carrie a tak som ich nechal a radšej som sa pobral na strechu, nech to máme čo najskôr hotové.

***

Videla som, ako sa s ňou rozprával, ako ona vyskočila a potom som aj počula o čom sa hádali.

Nechápala som ju. Mať kamaráta, ktorý jej vo všetkom pomôže, ja by som za to zabíjala a ona si to tak neváži.

Keď som videla ako moja láska porazene zložila hlavu, hneď som sa postavila a zbehla som naspäť dole, aby som sa s ňou mohla porozprávať.

„som Carrie,“ ocitla som sa pred dievčaťom, ktoré som už poznala z obchodu.

„Catherine,“ povedala len a rýchlo prešla do kuchyne.

„prečo si k nemu taká hnusná, veď ti chce len pomôcť,“ ozvala som sa a vošla som za ňou, no nezabudla som za sebou zavrieť dvere.

„to nepochopíš,“ odvetila len a umývala riad, ktorý tam mala.

„tak to skús vysvetliť,“ chcela som byť na ňu milá.

„ja nechcem charitu, ja nechcem aby mi každý všetko kúpil, chcem sa starať sama o seba a aj keď nemám peniaze na viac, pracujem a snažím sa ich zarobiť, takže na nákupy ísť môžem a mám začo kúpiť potraviny. Prosila som ho, aby mi opravil dve tri diery, ktoré som mala v streche. Nie, on ju musel kúpiť celú. Ja o tom nestojím, ja si vystačím aj s tým málom čo mám. Ale to VY nechápete. Nikdy ste tak žiť nemuseli, no to vám nezávidím, ja by som žiť ako vy nemohla. Ale nemusíte sa všetci tváriť ako keby som bola to najväčšie úbožiatko na svete. Nie som ním, sú ľudia, ktorí sú na tom horšie,“ pokrútila hlavou a chcela odísť, no nedovolila som jej to.

„on si nemyslí, že si nejaký úbožiak, on ťa berie za veľmi dobrú kamarátku, ktorej chce pomôcť a je mu jedno ako. Tak ho neodsudzuj. Kebyže mu na tebe nezáleží, tak o teba ani neobtrie pohľadom.“ povedala som jej, držiac ju za ruku, „no a teraz mi poď pomôcť s tým nákupom, nech im zrobíme niečo na jedlo,“ zmenila som tému a videla som ako rezignovala, prikývla a pobrala sa so mnou do auta.

„chalani,“ vybehla som za nimi pred dom, kde obedovali.

„čo sa deje?“ otočil sa na mňa Dom.

„robíme párty, vrátil sa Nico a práve mi volal brat, že na ďalší víkend budeme žúrovať,“  radovala som sa. Nico je najlepší kamarát môjho staršieho brata a ja ho beriem ako staršieho brata a ostatní ho tiež celkom uznávajú.

Už sa neviem dočkať.