Dance is my life 14.

Čaute, je to kratšie, keďže múza má dovolenku a písala som to celý deň (síce s prestávkami, ale aj tak) ...
Vo štvrtok idem na dovolenku do BA, aj s mojou Tinnsík a ideme si užiť byt mojej tety... =D =D
Ale nie, ideme strážiť Artura ( kocúr)
Neviem ako to bude, ale pokúsim sa.... Nehovorím, že niečo bude, pretože ma Tinns asi nenechá len tak. ale no...

14. Kapitola

Za viac ako pol hodinu sme prišli konečne pred dom.

„Blackie,“ zakričala som na moje nádherné šteniatko, na ktoré som si poriadne ani nespomenula.

hneď ako ma zbadala, pribehla ku mne a začala po mne skákať.

„tak ty si na mňa nezabudla?“ čupla som si k nej a začala som sa s ňou mojkať.

„hej, ani mňa si tak neprivítala,“ ozval sa Kellan, ktorý mi niesol do domu kufor s gitarou.

„ahoj Kellan,“ skočila som mu na chrbát a začala som ho stískať.

„och, teraz mám odniesť aj teba?“ zasmial sa a bez námahy niesol mňa aj môj kufor domov.

„samozrejme,“ zasmiala som sa ale po chvíli aj tak z neho zoskočila. „No poď Blackie, ideme domov,“ zavolala som na moje malé šteniatko a všetci sme vošli do domu.

Až v mojej izbe som si uvedomila, že netuším ako zistím, kedy budú tréningy a tak som začala panikáriť. Nemám ani len číslo Carol, alebo Matha.

Jediné čo mi zostávalo, je zavolať Adeline alebo Alexovi a dúfať, že zachytili niečo aj pre našu skupinu.

Začala som si vybaľovať kufor a pobehovala som po izbe.

Práve som sa chcela dostať k mobilu, keď mi začal vyhrávať a tak som ho chcela zdvihnúť, no aj tak som sa chvíľu ešte pozerala na neznáme číslo.

„Prosím?“ slovo som natiahla do otázky a čakala kto sa ozve.

„čau, to som ja Math,“ ozval sa mne známi hlas a ja som si potichu vydýchla. Bála som sa, že to je niekto z vedenia a povie mi, že nevyhovujem.

„z kade máš moje číslo?“ opýtala som sa, to by ma veľmi zaujímalo.

„uhm, to je jedno, ale chcel by som sa ťa spýtať, či by si nešla vonku,“ prešiel rovno k veci a ja som to pomaly nestíhala vnímať.

„ehm, nešla by som,“ zasmiala som sa. Prečo by som mala ísť s ním vonku preboha.

„ale no tak, Ronnie, prosím,“ zvolal. Asi som mu hold menila plány.

„nemôžem, mám doma hosťa, o ktorého sa musím starať,“ vymýšľala som si. Neviem prečo, ale bála som sa ísť s ním vonku. Och, som hrozná.

„tak zajtra, po tréningu?“ opýtal sa.

„je tu na tri týždne,“  zasmiala som sa, no aj tak som vedela, že je smutný a ťažilo ma to pri srdci. Ale ešte som nebola pripravená, ísť s ním niekde.

„och, tak fajn, možno inokedy,“ povedal sklamane.

„prepáč, no mohol by si mi povedať ako je to s tými tréningami?? Nejak som to nezachytila,“ povedala som opatrne.

„rozpis máš na maily.“ bolo cítiť jeho smútok a ale ja som to musela zrobiť, pretože som na neho asi ešte nebola pripravená, alebo čo. Ja neviem. Ale vedela som, že robím dobre.

„och, ďakujem, tak sa vidíme zajtra,“ povedala som mu ešte a chcela zložiť.

„teším sa a ahoj,“ povedal rýchlo a zložil ako prvý.

hneď ako som položila mobil na stôl, otvorila notebook a dostala sa na mail. keď som konečne našla ten pravý otvorila som ho a študovala.

Bol tam tréningový rozpis na celý týždeň a tak som si ho prepisovala na papier, ktorý som si potrebovala zalepiť na miesto, kde ho uvidím.

Po: 5:30 – 7:00 – kondičný (vš. skupiny)

      15:30 – 18:00 – Moja skupina (sála 1)

Ut: 5.30 – 7:00 – kondičný

     15:30 – 18:00 – sála 4

St: 5:30 – 7:00 – kondičný

    16:00 – 17:30 – kondičný (moja sk.)

Št: 5:30 – 7:00 – kondičný

    15:30 – 18:00 – sála 2

Pi: 5:30 – 7:00 – kondičný

    15:30 – 18:30 – sála 3

keď som sa asi päť minút pozerala na svoj rozvrh na každý týždeň tak som sa zamýšľala, či som sa nezbláznila a toto je len zlý sen. Pretože taký zaberák sa nedá zvládnuť. Najmä ak budem niekedy študovať až do noci a vstávať pred piatou aby som sa dostala na tréning.

Nie, nemienim to vzdať, len mi bude trvať, kým si na ten systém zvyknem.

„čauko princezná, môžem?“ ozvalo sa za mnou a ja som len prikývla.

„na čo to pozeráš?“ opýtal sa ma Kellan a ja som mu podala môj rozvrh.

„to je len rozvrh tréningov, psychicky sa na to pripravujem,“ zasmiala som sa .

„tak to ti verím, budeš mať riadnu makačku.“ objal ma okolo ramien. „Nechcela by si niekde skočiť?“ opýtal sa ma.

„uhm, jedine ak do parku, ďalej sa mi nechce,“ zasmiala som sa a vykrútila z jeho objatia.

„dobre, ideme si zabehať, za 10 minút, nech si dole,“ rozstrapatil mi vlasy a vybehol z izby. Ja som si len povzdychla a dala sa do dočítania mailu.

Boli tam už len dve informácie. Tá prvá bola, že časy a tréningy sa môžu meniť a informovať nás bude trénerka dopredu a tá druhá, že si máme na prvý tréning doniesť veci, v ktorých budeme trénovať a budeme si ich tam nechávať, pretože sa budú prať. Máme si len zaobstarať menovky aby ich mohli potom rozlíšiť.

Mala som presne 5 minút na to, aby som sa prezliekla a zbehla dole, no mne to problém nerobilo. Rýchlo som si natiahla kraťasy a tielko, na nohy dala bežecké boty a do ruky zobrala šiltovku aj s gumičkou.

Dole som zbehla presne a tak sme mohli rovno vyraziť.

keď som prišla domov, rovno som vysmiata vybehla do izby, kde som si dala rýchlu sprchu a už prezlečená som zavolala Alexovi.

„čo je zlatíčko?“ ozval sa hneď ako zdvihol a ja som v pozadí začula smiech.

„ideš na zajtrajší ranný tréning?“ opýtala som sa ho.

„hej, mám sa zastaviť aj po teba?“ hneď vedel na čo myslím.

„presne, pretože svojej návšteve musím nechať auto, no nemusím, ale chcem,“ zasmiala som sa. „Takže budeš taký úžasný kamarát a hodíš ma tam?“ kebyže ma vidí, tak môjmu anjelikovskému pohľadu neodolá.

„hej, že si to ty, ale teraz už budem musieť ísť, pretože princ na mňa čaká,“ zašepkal a potom sa ozývalo len : tú, tú, tú...

Znovu som zbehla dolu a hodila sa na gauč ku Kellanovi.

„nechávam ti auto, ja budem mať odvoz a keď tak by si po mňa prišiel až o tej štvrť na sedem, ale to ti dám ešte vedieť,“ oprela som sa mu o rameno a zadívala sa na televíziu, ktorú sledoval.

„poď spať,“ zobral ma na ruky, asi keď skončil film, ktorého polku som aj tak prespala a tak som mu obmotala ruky okolo krku a nechala sa niesť do postele.

keď som zacítila posteľ, ešte som pošepkala aby mi podal mobil.

Rýchlo som si nastavila mobil na pol piatu a hneď som zaspala.

Ráno som sa budila na odporný zvuk budíka a aj tak som ho nechala zvoniť asi dva minúty, kým  som sa zobudila na toľko, aby som ho vypla a znovu nezaspala.

Vonku bolo už celkom svetlo, ale to nejak môj mozog presvedčiť nevedelo a tak som sa len ako mátoha dostala do kúpeľne, kde som sa osviežila ľadovou vodou z kohútika a potom som sa len dala trochu dokopy.

Prešla som do izby, kde som sa prezliekla do tmavomodrej sukne, ktorú som si dala skoro pod prsia a do nej som si dala v podstate košieľku, ktorá mala krátky rukáv a bola len do pasu, pretože bola určená na takéto sukne, alebo kraťasy. Sukňu som si ešte opásala tmavohnedým tenkým opaskom.

Vrchné gombíky som si nechala odopnuté a na nohy som si rýchlo dala ešte tmavomodré topánky na 12 centimetrovom opätku a zobrala som si tmavohnedú kabelu, v ktorej som mala veci do školy.

Zobrala som aj väčšiu športovú tašku, v ktorej som mala viac vecí na tréning, aby tam mohli ostať.

Ešte som si v kuchyni naplnila moju fľašu a rýchlo zjedla ovsené vločky.

keď som si brala posledné potrebné veci, zatrúbilo pred domom auto a tak som v tých opätkoch vybehla z domu a čo najrýchlejšie som prešla k autu.

„dobré ránko, prepáč, že ťa využívam,“ sadla som si k Alexovi a medzerou som hodila do zadu tú väčšiu tašku.

„to je v pohode, mám to po ceste, v podstate,“ zasmial sa a my sme vyrazili na ten odporne zabijacky tréning.

Pred halou sme zastavili asi 10 minút pred začiatkom tréningu a tak sme vbehli dnu, kde nás našťastie čakal ten chlap, ktorý nás vítal aj pri skúškach.

„dobrý, choďte dole, tam kde ste sa pripravovali aj na skúšky no a tam sú na dverách nalepené papiere, kde sú šatne pre každú skupinu. Je to len kvôli praniu.“ vysvetľoval nám.

„dobre,“ zbehli sme schody a každý sme vošli do iných dverí.

„ahojte,“ pozdravila som ľudí a hodila som sa na lavičku.

„ahoj Ronnie,“ zasmiali sa všetci a ja som to nekomentovala a začala som sa tiež prezliekať.