Dance is my life 12.

Som úžasná, ja viem... :D
So, hope you like it!!!
A. W.

12.

Cvičili sme už od rána tú sprostú zdvíhačku. Bude to vyzerať úžasne, to áno, ale je to strašná makačka kým človek vôbec príde na to, že ako to vôbec urobiť.

Na obede už som si musela ísť po obväz, ktorý som si rozstrihla na polku a potom som si obviazala ruky. Moje zápästia už hold protestovali. Kto by sa im aj čudoval, keď celú váhu tela proste musia držať. Ale ja to zvládnem, a keď sa to nebude robiť stále dokola, nebudem musieť mať ani nič na zápästiach.

Poobede to bolo horšie, alebo aj lepšie, podľa toho, ako to kto bral. Pre mňa to bolo z každého kúsok, pretože už som tak nevládala, aj keď by som to vydržala v pohode do večera.

Postupne nás Natt posúvala ďalej v tom zložitom zoskupení prvkov, ktorý má v závere vyzerať úplne jednoducho.

Všetkých už poslala preč, len my sme si to mali ešte pár krát skúsiť.

Bola som už unavená, no potriasla som hlavou a pozrela sa na neho a v duchu som si  zakazovala rozmýšľať nad tým jeho telom. Bolo božské, ale na to teraz nemôžem myslieť.

„tak ideme na to?“ opýtala som sa ho a usmiala som sa.

„poďme,“ rozbehol sa a ja som len čakala na svoj čas.

keď si ma vyhupol na rameno trošku prudšie sa nadýchol, určite ho zo mňa už bolelo rameno. Nebola som najľahšia. No, nemohla som to riešiť a tak som mu automaticky obmotala ruky okolo hrudníka a pravidelne dýchala do jeho kože, aby som si neprekrvila mozog. Hold, bola som často dole hlavou. Pomaly som ľavú nohu presunula do zadu tak, aby som mala nohy v šnúre a keď Math ucítil ako som potiahla aj druhú nohu smerom hore, pustil ju. Ja som ju pomaly pripájala k druhej a keď som cítila ako sa moje telo prevažuje, pevnejšie som sa chytila a stiahla svaly na rukách. Určite to cítil a možno mu to ani nebolo príjemné no nič nevravel. Nemohol nič povedať, pretože som to urobiť musela.

keď som tak držala nohy pár sekúnd, začala som ich spúšťať dole a čím boli nižšie, tým viac sa mi šmýkalo držanie rúk, no vydržalo to a keď prvá noha dopadla na zem. Pustila sa ho.

Musela som si vykročiť, aby som udržala balans a nespadla na zem, no dalo sa to.

Na dnes sme už mali dosť.

„tak fajn, na dneska nám to stačí,“ ozvala som sa keď už som stála normálne a pozerala na neho.

„mali by sme si to ešte aspoň raz skúsiť,“ odporoval mi a ja som mu mala chuť jednu vlepiť. Nie je normálny. Ale na to som si už mohla zvyknúť. 

„už nevládzem a vážne by sa nám to nemuselo vyplatiť,“ povedala som, aj keď som to robila najmä kvôli nemu. Ja by som to zvládla v pohode, no on tu celý deň lietal hore dole po sále, nosil ma na ramene a neviem čo všetko. Ja som v podstate nič nerobila.

„tak fajn, keď si myslíš, že už to nezvládneš,“ pokrčil plecami a ja som mu dala jeden pohlavok s výskoku. Hold, bol na mňa vysoký a ja s tým nič nenarobím.

„neviem, čím som si toto zaslúžila,“ pokrútila som hlavou, zobrala som si veci a utekala preč. Až na schodoch som si spomenula na to, čo sa celý čas schovávalo. Moja fóbia sa dostavila naplno a ja som sa prudko zastavila na predposlednom schode. Math, ktorý utekal so smiechom za mnou si to neuvedomil a skoro ma zvalcoval, no našťastie tesne nad zemou ma zachytil a zdvihol na nohy.

„čo sa stalo?“ nechápal a ja som len pokrútila hlavou.

„Carol?“ ozvala som sa keď som prišla k našej izbe a pootvorila dvere.

„no čo je, ty môj strachopud?“ opýtala sa so smiechom a prišla ku dverám.

„nedala by si mi prosím ťa veci?“  hodila som na ňu psí pohľad a ona len pokrútila hlavou a vošla naspäť do izby.

„hneď to bude,“ zakričala ešte a potom som počula len buchot.

„stále to nechápem,“ ozval sa za mnou Math.

„to ma ale vôbec netrápi,“ zazubila som sa na neho. „Choď sa umyť, smrdíš,“ vyplazila som na neho jazyk a oprela sa o stenu oproti dverám.

„ty na tom nie si o nič lepšie,“ odfrkol si so smiechom a ja som po ňom hodila fľašu. Škoda, že už bola skoro prázdna.

„hej, au,“ zavolal, keďže predo mnou radšej zdrhol.

„nabudúce drž jazyk za zubami, Mathew,“ odfrkla som si a podvihla obočie, keďže Carol predo mňa dala veci, ktoré by som si normálne nevzala.

„to mi je akože načo?“ opýtala som sa.

„no, keďže vy ste sa ešte zdržali v sále a tým pádom neboli na olovrante, neviete to, ale máme párty, máme sa dobre obliecť, doniesť úžasnú náladu a proste sa zabaviť.“ usmiala sa, „hold je to náš posledný večer,“ pokrčila plecami, „takže sa pekne učeš a namaľuj,“ zamávala mi a zavrela za sebou dvere.

JA som len pokrútila hlavou a prešla do izby, kde by sa mal nachádzať Math.

„to čo je?“ opýtal sa s nadvihnutým obočím a držal v ruke jednu z topánok na opätku, ktoré mi strčila do ruky. Moje neboli.

„tomu sa hovorí topánky,“ usmiala som sa na neho.

„doteraz si ich nepotrebovala,“ pokrútil hlavou.

„ani teraz ich nepotrebujem, ale Carol zahlásila, že je párty a strčila mi to do rúk, takže,“ pokrčila som plecami, zobrala si veci na umytie a išla som do sprchy.

Na moje prekvapenie bola kúpeľňa prázdna, ale asi sa dievčatá pripravovali v izbách. Ja som si veci zložila na skrinke, ktorá tam bola a zaliezla som do sprchy.

Až pod teplou, teda viac ako len teplou, vodou som sa konečne uvoľnila a nechala som zo seba stiecť všetky moje negatívne pocity.

Umyla som si aj vlasy a až potom som si spomenula, že nemám fén. Ale to sa nejak vyrieši.

Len obmotaná uterákom som prešla k mojim veciam a obliekla som si spodné prádlo. Viac som nemohla, pretože by som to mala od mojich vlasov celé mokré.

Prešla som k dverám, ktoré viedli na chodbu a oprela som sa o zárubňu.

„Kto mi má možnosť požičať fén?“ zakričala som na celú chodbu aby ma bolo počuť a vonku sa vystrčili rovno tri dievčatá, ktoré ich mali v rukách.

„ideme fénovať,“ zahlásila Theressa. Elie a Isa sa ku mne hneď prihrnuli a zatiahli ma do kúpeľne.

Našťastie tam bolo dosť zástrčiek a tak kým som sa maľovala tak mi tie tri fénovali vlasy. Riadne sme sa nasmiali až sa za nami boli pozerať iní obyvatelia chodby.

Ja som sa len smiala, čo neprospievalo mojej maľovacej technike, ale dalo sa to ešte vykryť.

keď som bola namaľovaná a dievčatá mi vysušili vlasy, zobrala som do ruky „sponu“ a zadné vlasy zapla, aby mi nelietali po celom chrbte.

„ďakujem dievčatá, zachránili ste ma,“ objala som všetky tri a oni sa pobrali domaľovať, keďže oblečené už boli.

Ja som si dala cez hlavu čierne tielko a až potom som si dala kvetovanú sukňu, pretože sa mi pod ňu ľahšie súkalo to tielko, ako keby som to robila naopak. keď som mala sukňu pod prsiami, zapla som ju a opásala hnedým úzkym opaskom.

Na nohy som ešte rýchlo natiahla hnedé lodičky a s vecami, ktoré som mala naviac, som sa vrátila do izby k Mathovi.

keď som vošla bol mi chrbtom a niečo robil usadený za stolom, ktorý bol pod stolom.

„mieniš ísť hore bez?“ zasmiala som sa, no potom som si všimla, že má jedno rameno úplne červené. „Bože, to ma mrzí,“ zvolala som a prišla k nemu.

„nie, beriem si ešte košeľu, pretože by si sa potom nemohla na nič iné sústrediť a nemá ti čo byť ľúto, aspoň o tom neviem,“ neotočil sa a ďalej niečo písal do mobilu. Predpokladám, že odpisoval frajerke.

„to rameno ťa musí dosť bolieť,“ povzdychla som si a pohladila som ho po ňom. Potom som sa radšej otočila a odložila veci na stoličku, ktorá bola v rohu a nikto ju nevyužíval.

Asi by som predsa len mala spať v nejakej spoločenskej. Nechcem aby si o mne niečo myslel a najmä nechcem rozvracať vzťahy.

„idem,“ povedala som bez toho, aby som sa na neho otočila a radšej som odišla preč. Bola som hladná a tak som zamierila do jedálne, z ktorej bola možnosť sa dostať do kuchyne. No bola som prekvapená, keďže v kuchyni bola ešte stále jedna kuchárka.

„dobrý,“ usmiala som sa na ňu, „nenašlo by sa tu, prosím, ešte niečo z olovrantu?“ opýtala som sa a snažila som sa nahodiť tvár anjelika.

„ale samozrejme, mala som tu nechať ešte dve porcie pre deti, ktoré nemohli prísť na olovrant, no a nejak sa ešte neobjavili,“ vysvetlila mi.

„tak to som potom jednou z nich, no a neviem či Math príde, ale keď ho stretnem, tak mu to poviem,“ povedala som jej a potom sledovala ako niečo vyťahuje a dáva na tanier.

Po minútke sa predo mnou objavil na tácke tanier s dvoma krajcami chleba, ktoré boli natreté maslom a lekvárom. K tomu som dostala pohár s čajom.

„ďakujem veľmi pekne,“ usmiala som sa na ňu a zobrala si to k môjmu zvyčajnému stolu. Síce bola jedáleň prázdna, ale aj tak by som si nikde inde asi už nesadla.

V tichu som si pomaly odkusávala z chlebíka a zapíjala som to čajom.

Mala som ešte čas, aspoň myslím, netuším kedy to začína a ani kde to je, ale to je jedno.

keď už som bola v polovici, dvere sa otvorili a dnu vošiel Math s košeľou na pleciach, no bez zapnutých gombíkov. Ako keby mi to robil naschvál.

Prešiel ku okienku, pokecal potichu s tou tetou, ktorá tam bola a potom si zobral olovrant a vybral sa k môjmu stolu.

„dobrú chuť,“ popriala som mu, aj keď som neodtrhla pohľad od svojho jedla.

„aj tebe,“ povedal a pustil sa do jedenia.

Ja som si ďalej v tichosti a pomaly objedávala svoj chlieb a zapíjala som to čajíkom.

„teraz sa so mnou nebavíš?“ opýtal sa ma Math, keď dojedol a pozeral sa ako dojedám ja. Ja viem, strašne dlho mi to trvá, ale nemám sa kde ponáhľať.

„prečo by som nemala?“ podvihla som obočie a dojedala posledné kúsky chlebíka.

„si ticho, ani na mňa nepozrieš, nič,“ podával mi svoje dohady a ja som sa zasmiala.

„a to sa ti mám hádzať okolo krku?“ pokrútila som hlavou a vstala. „Prepáč, ale to ja neurobím,“ zobrala som svoje veci a odniesla ich k okienku.

„ďakujem veľmi pekne, teta,“ silene som sa na ňu usmiala a vypochodovala som z jedálne. Človek by sa čudoval ale ja som na vysokých opätkoch rýchla. Síce mi chvíľku trvalo, kým som sa to naučila.

Vyšla som pred chatu a tam som zbadala skupinku ľudí a tak som sa vrátila naspäť a radšej som zaliezla do tej miestnosti s klavírom. Ktorá bola našťastie prázdna.

Sadla som si na lavicu a položila ruky na to správne miesto, aby som mohla hrať. Dnes som nespievala.

V tichosti mi plynule prsty jazdili po klávesoch a ja som mohla rozmýšľať nad inými vecami.

„na toto som tancovala, že?“ opýtala sa ma Adeline, keď som dohrala. Len som prikývla.

„čo sa deje?“ opýtala sa a sadla si ku mne.

„nič, čo by sa dialo?“ usmiala som sa na ňu  ako keby sa nič nedialo.

„prestaň, nejde ti to, dneska ťa od seba nepustím a Alex bude tiež s nami, dobre?“ v podstate to do otázky obrátila len zo slušnosti. Vedela som, že nemám na výber.

„fajn,“ oprela som sa jej o rameno a pozorovala prsty, ktoré sa pohybovali svojou ladnosťou.

„som rada, že sme sa dohodli a teraz by sme tam už mali ísť, v podstate sa čaká len na nás,“ zasmiala sa a postavila, aby sme mohli odísť.

Ja som sa s povzdychom postavila tiež a za ňou pomalým krokom kráčala do jednej zo spoločenských.

Vošli sme dnu a tam bola už zábava v plnom prúde. Ľudia sa bavili medzi sebou a tak sme sa pridružili k Alexovi, ktorý sa opieral o stenu neďaleko dverí a predpokladám, že nás čakal.

„tak čo, myšičky moje, ako sa máme?“ zasmial sa a objal nás okolo ramien.

„úžasne rambo, s tebou vždy úžasne,“ pritúlila som sa mu k boku a užívala si, osobu, ktorá môže byť jedine mojim priateľom.

„a ty sa máš ako?“ opýtala som sa ho, keď sa už nadychoval, aby niečo povedal. Vedela som, že sa mi to páčiť nebude a tak som ho radšej predbehla.

„ale ujde to dievčence moje, len sa mi nechce vracať do školy,“ zasmial sa a ja som len pokrútila hlavou.

„ale veď škola je úžasná,“ zakričala som ironicky a tak sme sa začali všetci smiať.

„tak ľudia, keď už tu sme všetci,“ ozvalo sa spredu a tak sme stíchli. „naše stretnutie sa končí a tak by som vám chcela dať ešte posledné inštrukcie, kým sa začneme zabávať na 100%.“ odmlčala sa nachvíľku. „Takže zajtra odchádzame o 11:00 z miesta, kde nás vyhodil autobus a tak najneskorší odchod z tade je o 10:45. Raňajky budú voľne dostupné od siedmej a tak sa môžete prísť kedykoľvek najesť. A teraz, hurá na zábavu a ešte posledná vec, večera sa bude opekať, vonku sa už pripravuje oheň, takže nezabudnite,“ zatlieskala a pustila sa hudba.

Niektorí hneď dobehli do stredu miestnosti, kde bol akože parket a začali tancovať, no ja som sa stiahla do zadného rohu a najradšej by som odišla.

Nie som na takúto zábavu. Áno, viem tancovať, ale nedokážem sa uvoľniť pred toľkými ľuďmi. Viem, že je to divné, a viem aj to, že tancujem niekedy aj pred omnoho väčšími davmi, no na diskotékach mi to príde také, že si ťa obzerajú a hodnotia a proste nedokážem to zniesť, aj keď si väčšinou len namýšľam. Taká úžasná nie som, aby ma ľudia sledovali.

Bola som sama, pretože Alex pozval Adeline tancovať a tak, kým sa stihol otočiť na mňa, aby som sa k ním pridala, stihla som zdrhnúť. Teraz tu sedím v tom úžasnom mäkkom kresle a konečne viem, kde budem spať.

Sledovala som ľudí okolo seba a niekedy sa na nich smiala, pretože zo srandy predvádzali rôzne kreácie, na ktorých sa smiali všetci.

„nemala by si sedieť v kúte, to sa nepatrí,“ prišla ku mne Carol.

„viem, ale je to najlepšie miesto, z ktorého môžeš sledovať ľudí, ktorí sa k tebe chcú priblížiť a potom zdrhnúť.“ otočila som na ňu hlavu a usmiala sa.

„a prečo by si to robila?“ podvihla obočie.

„pretože nerada tancujem,“ mykla som hlavou na parket a ona sa zasmiala. „No a teraz už choď a snaž sa neprezradiť moju skrýšu. Buď tej lásky,“ vyhnala som ju a ďalej pozorovala.

Až po chvíľke som sa uvoľnila a prehodila nohy cez opierku na kresle. Topánky som mala pred kreslom a tak som s nimi len pohodlne pohybovala do rytmu.

keď som zbadala, že niektorí odchádzajú z miestnosti, tak som sa rýchlo pobrala za nimi a sama som išla vonku k ohňu, kde nehrozilo, že by ma niekto požiadal o tanec.

Sadla som si na kmeň, ktorý tu bol najbližšie k ohnisku a zapozerala som sa na plamene.

„si hladná?“ ozvala sa pri mne Natt a keď som prikývla, strčila mi do ruky palicu, na ktorej boli napichané párky. Už som dlho neopekala a tak som s radosťou strčila do ohňa a sledovala som, ako sa postupne opekajú.

„tu máš ešte tanier a chlieb,“ dala vedľa mňa umelohmotný tanier.

„Ďakujem,“ zavolala som za ňou, keďže už bola zase pri stole a pripravovala jedlo pre ďalších.

Nemala som čo iné robiť a tak som len sledovala svoje jedlo v ohni. Nebolo to nijak zaujímavé, ale aspoň som mala čo robiť.

Škoda, že mám gitaru v mojej izbe, aspoň by som si niečo zahrala. Ale mala by som prekonať aspoň trochu svoj strach. Tá gitara je predsa rovno pri dverách. Stačí ich otvoriť vojsť dnu, zavrieť dvere aby som sa ku gitare dostala, potom znovu otvoriť a odísť, keď zavriem za sebou dvere.

Hold ľahko sa to hovorí, ťažšie sa to koná.

Povzdychla som si a vybrala moju večeru, ktorá už bola hotová. Nejakým zázrakom som si ich dala na tanier a tú palicu položila do trávy za mňa.

Bola som prekvapená, aká som hladná, keďže som mala aj neskorý olovrant, no nechala som to tak a radšej sa do toho pustila.

keď som dojedla, mala som celé ruky mastné a tak som tanier odhodila do koša, dvoma najčistejšími prstami zobrala tú palicu a prešla som ku stolu.
Odovzdala som palicu a zobrala si servítky, ktoré tam našťastie boli. Utrela som si ruky aj ústa a pobrala som sa naspäť do budovy.

Väčšina obyvateľov už bola vonku a tak som potichu, tak ako sa len dalo pri klopkajúcich opätkoch, prešla ku schodom a vybehla to až na naše poschodie, kde som sa priblížila ku dverám do mojej izby.

Stlačila som kľučku a rýchlo som tie dvere otvorila aby som videla čo je v miestnosti. Nejakým mne záhadný spôsobom som zasvietila a poobzerala sa. keď som nevidela žiadneho pavúka, priblížila som sa k dverám a opatrne som kontrolovala aj stenu, na ktorej boli dvere. keď som sa pozrela aj nad seba a nič som nenašla, rýchlo som skočila dovnútra, zobrala gitaru a už som tam nebola.

Čo najrýchlejšie som zbehla schody, čo sa mi stalo skoro osudným, no pád som nejak ustála a vybehla som z budovy, aby som už normálnym tempom došla ku ohnisku.

„Adrienne nesie gitaru,“ niekto zakričal a všetci sa otočili na mňa. Prečo mám vždy ja tie najblbšie nápady.

„hej, hej, len ďalej papajte,“ zasmiala som sa a posadila sa na svoje bývalé miesto, ktoré zostalo neobsadené.

Dala som dole obal z gitary a začala som hrať.

Väčšinou som hrala známe staré songy, ktoré sa hodili k tejto atmosfére, niekedy som hrala niečo o čo požiadali a nakoniec sa nikto nevracal dovnútra aj keď bolo chladno. Niektoré dievčatá sa pritúlili k chalanom, ktorých mali najbližšie a spievali ďalej.

Bola zábava a určite ma to bavilo viac ako keby som mala tancovať.

Postupne sa ľudia zdvíhali s tým, že pôjdu spať pretože sa musia ráno baliť.

A tak nás pri ohni zostalo len pár a aj tak sme sa zdvihli s tým, že by sme mali ísť spať aj my.

Naschvál som zostávala tak dlho, aby som mala zaistené, že Math už bude v izbe a tak sme sa zvyšok pobrali dovnútra. Ja som si ešte zbalila gitaru a išla ako posledná.

Hore som už nevyšla, len som zbehla do kúpeľne, ktorá bola na poschodí, umyla som sa a zaliezla do spoločenskej, ktorá bola na moje prekvapenie čistá, čo sa po párty väčšinou nestáva.

Usadila som sa do kresla, v ktorom som sedela na začiatku a nohy som si vyložila k sebe.

Bola som unavená a ta som si na kolená položila svoju nohu a zavrela oči.

Už som skoro spala, keď som počula, že niekto vošiel do miestnosti. Bolo mi to jedno, pretože som vedela, že tu by ma nikto nemal od dverí nájsť.

Zacítila som ako ma niekto zdvihol a niesol niekde preč. A posledné čo som ešte ako tak vnímala bolo: „prečo mi to robíš maličká, hm?“ A potom už len čierna tma a vynárajúce sa sny.