Not ordinary girl 11.

Gutten tag,
je tu ďalší diel, ktorý som napísala (bolo to pred obedom a tento článok je prednastavený) asi sa čudujete, prečo je to tak neskoro ale málo kedy sa mi podarí pridať diel okolo obeda a tak som nechcela opustiť môj zvyk, pridávať ku večeru alebo v noci.
Do konca týždňa mám frmol a aj teraz som sa mala učiť, čo nerobím, a tak možno diel pribudne až v piatok. V sobotu idem na súťaž, takže ďalší bude potom asi až v nedeľu.
Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a vy ju okomentujete.
Alex Winslow

11.

Museli sme k autu dobehnúť, keďže bolo pustené zavlažovanie. Nasadli sme a v tichosti, do ktorého bolo pustené len rádio, sme sa prepletali Los Angeliskou dopravou.

keď sme sa konečne dostali ku klubu, pred ním bol už rad ľudí, ktorí čakali  či sa dnu vôbec dostanú.

„čaute,“ usmial sa na nás vyhadzovať, my sme mu len odmávli pozdrav a vošli dnu s neslušnými výrazmi na naše osoby.

 My sme si to už nevšímali a mierili sme si to rovno ku našim zvyčajným miestam na konci baru. Ella nám už naliala bez opýtania a s úsmevom nám to dala pred nás na bar. My sme stihli už len poďakovať, keďže sa ponáhľala obsluhovať ďalšieho zákazníka.

Dnes tu je nejak plno, čo bolo zvyčajne, ale väčšinou to nebolo až v takom rozmere. Ale bolo mi to jedno, pretože som si mala kde sadnúť a pokecať s Ellou.

 Musela som sa pozrieť k pódiu, prečo chalani ešte nehrajú, pretože to bolo divné, už sa mi pár krát stalo, že sme tu prišli a oni ešte nehrali, ale to sme prišli oveľa skôr.

Hádali sa. Neviem prečo, ale proste stáli v kruhu, Damien rozhadzoval rukami a ostatný stáli s hlavami sklopenými k zemi.

„idem sa pozrieť čo sa tam deje, hej?“ pozrela som sa Georga a čakala na súhlas a keď prikývol, tak som zoskočila z barovej stoličky a rozišla som sa k pódiu, na ktoré som vyliezla hneď ako som sa cez ten tancujúci dav dostala.

Vybehla som po schodíkoch na boku a blížila sa k nim, keď som začula časť rozhovoru, alebo skôr prehovoru Damiena.

„a koho mám teraz akože nájsť? Dnes musíme vystupovať a tu sa nenájde nikto, kto by vedel čo robiť,“ stále rozhadzoval rukami a chalani stále nič nehovorili.

„so sa stalo?“ postavila som sa pri nich a usmiala sa.

„Jack si do riti, zlomil ruku a neuvedomí si, čo tým spôsobí,“ zavrčal Dam.

„tak fajn,“ musela som prebrať vedenie, inak by sa nikde nedostali. „Ty Jack, choď si dať ku baru panáka, vy si zoberte nástroje, poprípade si za nich sadnite a ja to zoberiem za Jacka, hm?“ otočila som sa na Damiena a podvihla som obočie.

„vieš vôbec hrať?“ Zasmial sa ako na pokraji zrútenia.

„samozrejme, že nie. Vieš, ja som len čarodejník, ktorý lúskne prstami a bude za neho hrať gitara sama,“ iróniu muselo byť cítiť asi na 100 kilometrov ďaleko.

„fajn, ale len kvôli tomu, že nemáme na výber. keď to bude zlé, padáš okamžite z pódia,“ otočil sa a odkráčal k druhej strane pódia, kde mal sám gitaru.

„ďakujem, zachránila si ma,“ objal ma Jack a ja som sa zasmiala.

„gitaru som naladil, síce to bolelo, ale naladil som ju, tak ma nesklam,“ znovu ma objal a potom odišiel ku baru.

Ja som sa postavila ku držiaku na jeho gitaru a s hlbokým nádychom a potom aj výdychom som prehodila popruh ponad hlavu, mierne ho skrátila na moju výšku a prikývla som na Damiena, ktorý ku mne prichádzal.

„pripravená?“ opýtal sa ma.

„snáď, už dlho som nehrala pred publikom, mamka mi nedovoľovala hrať,“  pokrčila som plecami a pozrela sa na ľudí, ktorí si nás zatiaľ nevšímali.

„neboj sa, keď vieš hrať, tak to bude v pohode,“ usmial sa a už bol celkom kľudný.

„dúfam, že ťa nesklamem,“ zasmiala sa.

„to dúfam aj ja,“ pokrútil hlavou a zazrel na Jacka, ktorý sedel na mojom mieste a radšej sa rozprával s Ellou a asi aj s Georgom.

„tak fajn, čo sa bude hrať?“ pretočila som radšej tému na niečo iné.

Rýchlo mi povedal piesne, ubezpečil sa, že viem hrať všetky. keď som prikývla, že viem všetko zahrať a zostala som v pozadí, aby ma tak ľudia nemohli poriadne vidieť a Damien išiel k mikrofónu, ktorý bol vpredu.

„Prajem krásny večer, prepáčte za menšie zdržanie ale mali sme v kapele menšiu nehodu a tak sme čakali na člena, ktorý ho mal zastúpiť.“ usmieval sa na všetkých. „ale teraz tu už je a my môžeme začať,“

začali sme hrať, najprv som bola mierne strnulá, pretože som na sebe cítila pohľady, ktoré som si určite vymyslela.

No po chvíli som už poskakovala po pódiu, sem tam som spievala vokály a niekedy som spievala nejakú časť, ktorú spieval väčšinou Jack.

Bola to sranda. Bavila som sa ako nikdy a myslím, že to bolo asi prvý a posledný krát. No mne to nevadilo, chcela som si to užiť.

„dáme si pár minútovú pauzu,“ povedal Dam do mikrofónu a my sme odložili gitary.

„no čo?“ otočila som sa na neho s úsmevom, ktorý mi zostal od tej prvej pesničky.

„bolo to uchádzajúce,“ uchechtol sa.

„uchádzajúce?“ podvihla som obočie a zoskočila z pódia a vybrala sa ku baru, od ktorého ma sledovali.

„ahojte, môžem poprosiť nealko mochito?“ usmiala som sa na Ellu a zazubila sa na tých dvoch.

„hneď to bude,“ začala ho hneď miešať a ja som sa oprela o bar.

„bože, začínajú ma bolieť nohy,“ musela som sa oprieť o bar medzi tými dvoma.

„hold, nie je to také ľahké, čo?“ štuchol do mňa lakťom Jack a ja som mu to vrátila.

„ty buď radšej ticho, ja vás z toho znovu ťahať nebudem, takže by si si mal začať hľadať nejakého náhradníka,“ zobrala som si mochito a bez odpovede som odišla aj s mochitom za chalanmi.

„som späť,“ usmiala som sa na nich a sadla si na zem, kde sedeli aj oni.

„čo máš fajné?“ otočil sa na mňa chalan, ktorý sedel za bicími.

„uf, keď sa predstavíte, tak vám možno aj poviem,“ pozrela som sa z jedného na druhého.

„no vidíš, na to sme zabudli,“ zasmiali sme sa všetci a museli sme mierne kričať aby sme sa cez hudbu počuli.

„ja som Michael,“ zamával mi chalan od bicích.

„Sarah, alebo Alexia, ako chceš,“ odzdravila som.

„ja som Oliver,“ povedal chalan od kláves.

„a mňa a Jacka už poznáš,“ povedal nakoniec Damien.

„hej, teší ma,“ objala som sa z každým.

„a ešte nemôžeš zabudnúť na Tonyho,“ zakričal Michael.

„kto je Tony?“ nechápala som.

„môj mladší braček, 5 ročný a strašne rád hrá na bicích.“ zasmial sa Damien.

„toho mi musíš niekedy predstaviť,“ usmiala som sa na neho a všetci sa začali smiať.

„toho čerta by si nechcela poznať,“ krútil hlavou Michael, ktorý ako jediný dokázal popri smiechu aj hovoriť.

„a prečo, veď to musí byť milý chalan,“ zamračila som sa.

„tak to by som ťa fakt mal predstaviť, aby si si to rozmyslela,“ pobúchal ma po pleci a postavil sa.

„mali by sme už začať,“ pomohol mi postaviť sa.

„“fajn,“ pokrčila som plecami a nepohrdla som pomocou.

„inač, chceli by sme zahrať jednu pieseň od Paramore, nechcela by si spievať?“ opýtal sa ma Damien, keď sme išli po gitary.

„ja?“ vyvalila som oči a zastavila som na mieste.

„prečo nie? Spievaš super,“ usmial sa.

„ja si nie som moc istá,“ zakusla som si do pery.

„je to tvoja posledná šanca, možno sa k tomu už nedostaneš,“ pokrčil plecami a ja som sa zamračila. Chcela som to, ale bála som sa, že to pokazím. Nechcem im to skaziť, nechcem im pokaziť ich reputáciu.

„ale no ták, tak to keď tak zničíš jednu pieseň, vysmejú sa ti a bude to zabudnuté,“ zasmial sa .

„A čo by ste chceli aby som zaspievala?“ zamračila som sa.

„ich verziu Hallelujah,“

„fajn, idem na to,“ pokývala som rozhodne hlavou, aj keď som až taká odvážna nebola.

„super,“ postrčil ma ku mikrofónu a podal mi gitaru, ktorú som pevne chytila, aby nebolo vidno ako sa mi klepú ruky.

Začali sme hrať. Bez dohodnutia sme presne vedeli kedy začať a ja som len vyklepaná čakala na môj čas.

Somehow everything's gonna fall right into place
If we only had a way to make it all fall faster everyday
If only time flew like a dove
Well God, make it fly faster than I'm falling in love

keď som dospievala posledné slová prvej slohy stres zo mňa nejak odpadol a ja som si to začala užívať. Bola to moja chvíľa.

This time we're not giving up
Let's make it last forever
Screaming "hallelujah"
We'll make it last forever

Holding onto patience wearing thin
I can't force these eyes to see the end
If only time flew like a dove
We could watch it fly and just keep looking up

Pozrela som sa na chalanov, lepšie povedané na Damiena, ktorého som ako jediného videla, keďže som sa nechcela otáčať ku divákom ani len trochu chrbtom.

Damien len uznanlivo pokýval hlavou, aspoň sa mi to tak zdalo a tak som sa zhlboka nadýchla aby som mohla pokračovať.

This time we're not giving up
Let's make it last forever
Screaming "hallelujah"
We'll make it last forever

And we've got time on our hands
(We've got time) Got nothing but time on our hands
Got nothing but, got nothing but
(We've got time) Got nothing but time on our hands

Čakala ma posledná sloha, čo som trochu ľutovala, keďže som konečne mohla robiť to, čo ma naozaj baví. Ale aj tak som sa poriadne usmiala a chcela si to užiť čo najviac. Skákala som celú pieseň, popritom som hrala na gitaru a užívala si to ako všetci.

This time we're not giving up
Oh, let's make it last forever
Screaming "hallelujah" (hallelujah)
Hallelujah

Dospievala som a pozerala na ľudí, ktorý sa zabávali na posledných tónoch piesne a potom začali tlieskať ako po každej piesni.

„ďakujeme, toto bola dnešná posledná pieseň,“ prebral odo mňa Dam mikrofón a ja som bola rada, že som sa mohla stiahnuť do úzadia.

„bola si super,“ zakričal na mňa Oliver a ja som sa na neho vďačne usmiala.

„Ešte raz vám ďakujeme a užite si zvyšok noci,“ rozlúčil sa s publikum Damien a my sme mohli odložiť nástroje a zísť k baru.