Dance is my life 8

Je tu ďalšia kapitola...
Alex Winslow
P.S.: upozorňujem na anketu, ktorá je na pravoboku...

8. Kapitola

Zbehli sme do sály A a postavili sme sa medzi ostatných. S tými, ktorých Carol ešte neprivítala, tak ich rýchlo objala a pokračovala v ceste.

Zastali sme asi v strede celej skupiny a Carol ma otočila smerom tréneriek.

„tak ešte raz vás tu vítam a som rada, že sme sa stretli v takom hojnom počte,“ usmiala sa na nás Chrisova mamka a pozerala sa na nás, kým sme sa všetci neutíšili.

„pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, sa volám Nattanaya, viem divné meno ale môžete ma volať Natt, to si skôr zapamätáte,“ usmiala sa na nás piatich a potom sa znovu usadila.

„ja som Yvanne, som veľmi rada, že medzi nás zavítala nová krv,“ predstavila sa ďalšia.

„ja som Samantha, konečne normálne meno, čo?“ zasmiala sa, „ môžete ma volať Sam,“ a kým si ona sadala už na nohách stála posledná trénerka a všetkých si nás merala prísnym pohľadom.

„Tanya,“ povedala len a znovu sa usadila. Mala som z nej divný pocit, ale nechcela som ju hneď zaradiť do nejakej skupinky, keď som ju ešte nezažila v normálnom dni v sále.

„prosím vás, všetkým nám tykajte, nie sme zase tak staré a aspoň nebudeme mať medzi sebou také odstupy a budeme ku sebe priateľskejší,“ usmiala sa na nás znovu Natt a jediné čo zrobila bolo, že dva krát zatlieskala rukami.

Všetci okolo nás začali chodiť okolo, miešali sa a kráčali do inej časti sály. Bola som z toho zmetená, nevedela som čo sa deje, či by som mala niečo zrobiť, alebo zostať stáť, alebo čo.

„no poď, princezná moja,“ objavil sa pri mne Math, chytil ma za ruku a ťahal ma do jedného zo zadných rohov, kde ma postavil a zostal so mnou stáť.

JA som sledovala ľudí ako sa ešte chvíľu motajú a keď sa každý postavil po bokoch sály, nikto v strede nezostal.

„na čo to bolo dobré?“ zamračila som sa na neho, no hovorila som to úplne potichu, aby ma nikto nepočul.

„na efekt,“ zasmial sa a ja som krútila hlavou, „a ešte potrebovali pripraviť niečo a bolo im blbé to tam skladať pred vami,“ ukázal dopredu na 5 kôpok  rôznych druhov topánok. Zamračila som sa. Boli tam asi všetky druhy. Baletné špičky, jazzové topánky, steperské topánky, topánky na spoločenské, normálne piškóty.

„no poďte tu zelenáči, ideme zistiť čo všetko ovládate,“ zavolala nás Tanya a tak som sa s posledným pohľadom na Matha vybrala ako prvá k tým kôpkam topánok.

„vyberte si jednu kôpku a posuňte k sebe topánky, ktorých tanec si myslíte, že ovládate,“ povedala ešte a tak som sa postavila k tej kôpke pred sebou a poriadne sa na ne zahľadela. Potom som si k nim kľakla a od seba odsunula topánky na spoločenské tance a steperské topánky. Postavila som sa a pozrela som sa na trénerky.

„aj balet?“ opýtala sa ma Natt, keďže som bola práve pred ňou a bola som jediná, ktorá si ich nechala pred sebou.

„áno,“ povedala som ticho.

„a nezatancovala by si nám niečo?“ zazubila sa a ja som zvraštila obočie. Nerada som takto tancovala pred cudzími ľuďmi, ale až tak mi to problém nerobilo.

„fuuu, dobre, no skočím si hore po boty,“ pohľad som mala stále sklopený k zemi.

„fajn, utekaj, počkáme si na teba,“ povedala a tak som sa otočila a vybehla som zo sály, aby som mohla vybehnúť hore po schodoch do izby.

Chvíľu som sa musela v kufri prehrabávať, aby som sa dostala ku špičkám. keď som ich konečne schmatla, nechala som kufor kufrom a bežala som zase do sály.

keď som vošla dnu, všimla som si, ako sa každý rozcvičuje a tak som sa pomaly a hlavne opatrne dostala ku Carol, ktorá mala pre mňa miesto, keďže Adeline a Alex, mali okolo seba veľa ľudí.

„o čo som prišla?“ opýtala som sa potichu a usadila som sa pohodlne, aby som si poriadne dala na nohy špičky.

„o nič, len zvyšku povedala čo budú tancovať a povedala nám všetkým aby sme sa rozcvičili,“ pokrčila plecami a pokračovala v rozcvičke.

Ja som sa k nej pridala, až keď som mala nohy v relatívnom bezpečí a aj tak som sa rozcvičovala inak, pretože som sa potrebovala dostať do môjho sveta. keď v ňom nie som, je to ťažké, až tak mi to nejde a ja sa necítim až tak dobre. keď som vo svojom svete nevnímam ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, a vnímam len priestor v ktorom som, aby som neskončila v stene. Alebo vnímam ľudí, ktorí so mnou tancujú, ale to je samozrejmé.

Dostala som sa do svojej nálady a sadla som si na zem, aby som si rozťahala nohy a trošku ich uvoľnila, aby ma neboleli.

keď zavolali prvého adepta, stále som sa rozcvičovala a len očkom som sa na neho pozerala. Zhodou okolností to bol Zach ale veľmi som nevnímala, čo to predvádzal.

Sledovala som len Adeline, ktorá išla predo mnou ako predposledná. Tancovala prekrásne vedela som sa do jej tanca vžiť a vedela som o čom jej tanec je. Boli tam emócie, bol tam prejav, bolo tam všetko.

Postavila som sa ja, pretože som sa musela pripraviť. Stiahla som si svoju sukňu trochu nižšie a pretrepala som si ruky, aby som sa sústredila.

keď Adel tlieskali, zopla som si vlasy do pevného chvosta, aby mi nezavadzali a postavila som sa do stredu miestnosti. Stála som v prvej vytočenej s rukami voľne popri tele a s hlavou zvesenou.

Čakala som na hudbu, ktorú mi mali pustiť, preto som sa ani inak nestavala. Z tej pózy, ktorú som mala, som mohla začať hocako.

keď mi pustili hudbu, najprv som len stála, aby som sa dostala do rytmu až nakoniec som začala.

Bola to pomalá pesnička, v ktorej som musela dávať aj pozor na všetky dotiahnutia pohybov a mohla som si ju poriadne užiť. Vychutnať si tú hudbu a zamyslieť sa nad príbehom, ktorý odohrám svojimi pohybmi svojou mysľou a svojou mimikou.

Započúvala som sa do hudby a ani som si poriadne neuvedomovala, že už sa hýbem, že kĺžem nohou po podlahe až sa dostanem na zem. Že držím nohu pri hlave a hýbem iba trupom k zemi.

že robím arabesku a na špičke sa točím dokola s rukou v tretej pozícií. Že točím normálne baryšnikové točky a dokončila ich s asi 3 točkami s nohou v 90 stupňoch. Dala som do mojej improvizácie aj nejaké iné točky a skoky a skončila to celé na zemi.

Zostala som ležať len pár sekúnd a potom som sa posadila a trochu ponaťahovala nohu.

„môže byť?“ naznačila som ústami a pozrela som sa na Matha. Potom na ostatných, čo som tu poznala a začala som sa vyzúvať. Nebolo treba viac ich mať na nohách.

„bolo to uchádzajúce,“ zasmial sa a pomohol mi vstať, aj keď som to nepotrebovala. Hodila som si baletné piškóty do rohu a zobrala si moje zvyčajné piškóty, ktoré som si nechala v tom istom rohu a znovu si ich natiahla na nohy.

Na hodine sme už len robili rôzne točky, skoky a delili sme sa do párov, aby sme mohli robiť veci vo dvojiciach.

Tréning končil asi po troch hodinách a ja som bola rada, že tu bolo tak veľa umyvárni, pretože by som asi nedokázala čakať kým prídem na rad.

hneď ako nás prepustili som bežala, ako všetci, do svojej izby po veci a chcela sa vybrať na naše poschodie.

„nie, počkaj,“ povedala mi Carol, ktorá si zobrala svoje veci tiež a ťahala ma až na prízemie. „tu nebude tak veľa ľudí, možno ani jeden, keďže vždy sa všetci vrhajú ku tým najbližšie ich izbám a k tým najďalej chodia ako k posledným a to využijeme, hm?“ usmiala sa na mňa a vtiahla ma do umyvárne, ktorá bola prekvapivo prázdna.

„to ešte nikoho nenapadlo?“ podvihla som obočie a obsadila si sprchu úplne na konci.

„ich to vždy napadne až druhý deň a to si zase obsadíme kúpeľňu na našom poschodí, pretože všetci pôjdu dolu,“ zasmiala sa a ja s ňou. Inak to nešlo.

Konečne som si na svoje spotené telo pustila teplú vodu a zmyla zo seba špinu, ktorá zostala na mojej pokožke. Musela som si umyť aj vlasy.

Milujem vodu na svojom tele, milujem vodu ako takú a nikdy mi nešlo zabaliť sprchu po piatich minútach. Ale tu nie som doma a tak som si pohla. Poriadne som si vymydlila vlasy a aj telo a všetko poriadne spláchla úžasnou vodou.

Poriadne som sa zabalila do osušky a vlasy zabalila do turbanu. Vyšla som zo sprchy, keďže som vedela, že tam už niekto čaká na to, aby sa mohol ísť osprchovať, a tak som si povedala, že sa oblečiem až vonku.

Baba hneď ako videla, že som vyšla zo sprchy, vbehla dnu a pustila vodu. Carol bola ešte v sprche a tak som sa v pokoji obliekla do spodného prádla a začala som si obliekať voľné široké a sivé tepláky. Na vrh som si dala len športové „tričko“, ktoré končilo hneď pod prsiami. Nezrobila som to preto, že by som sa chcela vychvaľovať svojim telom, ale pre moje vlasy a preto, že to tričko by bolo aj tak celé mokré a tak sa ho neoplatí obliekať.

Pred zrkadlom som si ešte vyčistila pleť, aj keď nebol ešte večer, no radšej to zrobím teraz, ako na to zabudnúť. Neviem čo bude večer.

Práve keď som si dala uterák dole z vlasov, zo sprchy vyšla Carol.

„ty už si hotová?“ podvihla obočie.

„hej, pretože som vedela, že niekto čaká na sprchu a nechcela som byť sviňa,“ pokrčila som plecami a šúchala si vlasy uterákom aby mi z nich nekvapkala voda.

„idem do izby. Zabudla som si hrebeň a musím si ich rozčesať, kým sa to ešte ako tak dá,“ zobrala som si všetky svoje veci a s úsmevom som sa pobrala preč z prízemia.

Po schodoch som vybehla čo najrýchlejšie a tak aby ma videlo čo najmenej ľudí. Zabuchla som sa v izbe a vyhrabala som si kefu s hrebeňom.

No v izbe som dlho nevydržala a tak som zobrala moje česacie potreby aj s balzamom na vlasy a pobrala som sa na prvé poschodie, aby som sa mohla usadiť pred televíziu, ktorú tu mali, a pustila by som si nejaký film, keďže o takejto dobe v telke nič nešlo.

Vošla som do miestnosti, ktorú mi Carol ukazovala a myslela som si, že tam budem sama, ale boli tam už nejaké dievčatá, tiež s mokrými vlasmi.

„ahojte,“ usmiala som sa na ne a usadila som sa do jedného z kresiel, ktoré boli v miestnosti. Prehodila som si vlasy cez plece a začala ich postupne rozčesávať zospodu, ako som sa to naučila už keď som bola malá.

„mohla by som? Strašne sa rada hrám s vlasmi,“ postavilo sa ku mne jedno z dievčat a ja som sa trochu posunula aby si mohla pohodlne sadnúť za mňa na operadlo kresla.

„som Adrienne, ale to asi vieš,“ zasmiala som sa.

„ja som Elisabeth, no volaj ma Elie, a tamto čudo, ktoré sa ešte neozvalo je Isabella, ale všetci povinne ju musíme volať Isa.“ predstavila sa a ja som sa na ňu usmiala.

Bolo celkom príjemné, keď sa niekto iný hral s vlasmi a vy ste sa o to starať vôbec nemuseli. Konečne zmena, možno aj ku oveľa lepšiemu.

„čo to pozeráme?“ po prvý krát som sa pozrela na televíziu.

„Burlesque,“ ozvala sa po prvý krát Isa.

„jej, to som už dlho nevidela,“ zasmiala som sa a zapozerala sa do filmu.

„Hej Ronnie, tu si,“ do dverí vošiel Math.

„nie, nie, to je len fatamorgána,“ pretočila som očami a sledovala som ho periférne.

„som rád, že už mám aj vidiny,“ hodil sa na zem a oprel sa o moje kolená.

„som rada, že to je vidiny sú o mne, je to potešujúce,“ rozstrapatila som mu jeho ešte stále vlhké vlasy a znovu som sa pozrela na televíziu. Neboli sme tu už len tri, teda s Mathom štyria, ale bolo nás tu už dosť veľa. Aj Carol bola hodená na zemi, na kožušine a pozorovala televíziu s kyvkaním nôh.

„to chcete pozerať telku?“ zamračil sa Math aj keď to som vidieť nemohla.

„A čo by si ako chcel robiť?“ štuchla som do neho, „mňa ten film baví,“ pokrčila som plecami a dievčatá súhlasne zamručali.

„ďakujem veľmi pekne,“ odfrkol si, „kto ide hrať kalčeto?“ opýtal sa do vzduchu a všetci chalani sa postavili a vypochodovali z miestnosti.

„neboj sa, nezapôsobilo to na mňa,“ vyplazila som na neho jazyk, keď na mňa pozrel a žmurkol.

„hej baby, nejdeme sa vonku opekať, kým je tak pekne? Aspoň mi vyschnú vlasy,“ opýtala som sa opatrne keď skončil film.

„práve som to chcela navrhnúť. Síce už je veľa hodín, no aspoň nachvíľu vonku by sme ísť mohli. Zahrať si volejbal napríklad,“ zatlieskala od radosti Isabella a ja som s ňou v duchu súhlasila. Už dlho som nejak nešportovala.

„kto súhlasí?“ opýtala sa Elly a ja som sledovala ľudí.

Všetky dievčatá sa postavili a vyšli sme vonku. Len Isa sa  niekde stratila, no aj ona sa o minútku objavila s loptou v ruke a tak, aj keď sme boli unavené z tréningu, radi sme sa pustili do volejbalu. Ani sme si nevšimli, že nás cez okno sledovali chalani,  a aj keby sme si to všimli, bolo by nám to v podstate jedno.