Dance is my life 6

Viem, niektorí ste už asi ani len nedúfali, ale na tejto poviedke mi veľmi záleží, už len kvôli toho, že Dance is my life a nikdy to už asi nebude inak, aj keď na budúci rok už tancujem asi naposledy =( ... Nechcem na to ani myslieť, pretože už teraz mi to trhá srdce na kúsky, ale stým asi už nič nezrobím.
Sú tam aj dva texty piesní... keby vám to vadilo, nemusím ich tam dávať, stačí len povedať.. =)
Prosím komentujte, viem že pribúda pomaly, ale dúfam, že vás to neodrádza od čítania.. =)
A ešte ďakujem za takú návštevnosť, veľmi pekne ďakujem... =)
Alexia Winslow.

P.S.: som chorá, poobede idem k doktorovi a fakt netuším ako zvládnem v sobotu súťaž, ale nechajme sa prekvapiť.

6. Kapitola

Čakala som, že do štvrtku to bude nekonečné čakanie, ale na prekvapenie mňa, Alexa a Adeline, ten čas prešiel strašne rýchlo.
Kellan u nás zostal, aj keď mal ísť do hotelu. Mal tu byť na tri týždne a keď som sa na neho milo usmiala, sľúbil mi, že sa postará o moje zlatíčko, ktoré mi kúpil.

Ja som si cez tých pár dni pobalila a pokúpila veci, ktoré som nemala doma. Veci som si zbalila do menšieho kufra, ku nemu som položila obal s gitarou, keďže podľa papiera sme si mohli zobrať nejakú vec, bez ktorej fakt neprežijeme. Pre mňa je to gitara. Doma som nechala aj notebook, bez ktorého prežijem aj mesiac. Už som to pár krát skúsila.

V tom kufri som mala všetko potrebné. Či na tréning, voľné nosenie, alebo niečo slušnejšie. Pre istotu, keby mali pre nás nejaký program. Na papieroch bolo len, že program bude prekvapením. Ani mi to nejak nevadilo. Síce som nemala rada prekvapenia ale keď už nejaké  je a viem o tom dopredu, dokážem sa pripraviť a zvyknúť si.

„Ann pohni si, lebo ti odídu,“ zakričal na mňa Kellan z dola a ja som pre istotu schmatla kabelu, ktorú som mala pri dverách a so zabuchnutím dverí som zbehla schody, aby sme mohli vyraziť. Veci som už mala v aute. Kellan šoféroval moje autíčko. Musela som sa nejak dostať na miesto určenia a auto som tam nechať nechcela. Kellana navigovala ženská v navigácii, aby sme sa čo najskôr dostali ku Golden Gate aréne.

Došli sme ku aréne asi 15 minút pred odchodom a to tam bolo už plno ľudí. Nemala som to rada, byť sama medzi cudzími.

Kellan si dal na hlavu šiltovku a vystúpil spolu so mnou aby mi pomohol s kufrom a gitarou.

„mám s tebou počkať?“ opýtal sa ma.

„a chceš riskovať, že ťa niekto spozná?“ podvihla som obočie.

Väčšinou mal rád kľud a nebol rád, keď ho fotili a tvorili rôzne konšpiračné teórie.

„samozrejme, viem ako nerada si medzi toľkými cudzími ľuďmi sama,“ objal ma okolo ramien a ťahal ma za jednou z porotkýň, ktorá bola na výbere a držala papier v ruke, najskôr s menami.

„dobrý deň,“ pozdravila som, keď sme boli pri nej.

„dobrý, vy ste Adrienne?“ opýtala sa ma, keď pozerala do papierov a kontrolovala zoznam.

„áno, to budem ja,“ prikyvovala som a nervózne som si pukala kĺby na prstoch a ohrýzala som si peru.

„dobre, môžete si dať kufor do batožinového priestoru,“  ukázala na miesto, v ktorom už bolo veľa kufrov a veľa sa ich tam už nezmestí.

„ďakujem,“ kráčala som ku autobusu s Kellanom, ktorý mi ho tam odložil a potom sme sa znovu pobrali k môjmu autíčku, o ktoré sme sa opreli.

Pohľadom som blúdila po tých ľuďoch, či niekde nevidí Adeline a Alexa.

Adeline som nakoniec zbadala a keď si ma všimla aj ona len som na ňu zakývala a ona ma napodobnila . Alexa som nikde nevidela. Čo bolo divné, ale on určite dôjde.

Už sme nastupovali do autobusu, keď na parkovisko priletelo auto, z ktorého hneď vystúpil Alex. Rýchlo vytiahol kufor z kufru a bežal smer autobus.

„prepáčte, ale pokazilo sa mi auto a musel som budiť susedu a presvedčiť ju aby vyliezla z domu,“ ospravedlňujúco sa na ňu usmial a ja som vošla do autobusu, keďže som už mala voľnú cestu a nechcela som zdržovať ostatných.

Ešte som posledný krát zamávala Kellanovi a išla sa usadiť na voľné dvojsedadlo pred Adeline, ku ktorej sa neskôr pridal Alex. Ja som mala vedľa seba usadenú gitaru.

„tak zdravím vás a vítam nováčikov,“ postavil sa riaditeľka do uličky autobusu, ktorý sa pomaly pohol a vyrazil na cestu.

„som rada, že sme sa stretli v tak hojnom počte a v skvelej nálade. Užite si túto dvojhodinovú cestu, pretože potom už budeme len makať,“ dokončila svoju myšlienku s veselým smiechom a znovu sa usadila na svoje miesto.

V autobuse sa rozprúdila vrava. Každý kecal s každým, no ja som nemala náladu na kecanie o ničom a tak som si dala na uši slúchadlá a pustila som si hudbu.

Rýchlo som musela opraviť gitaru, keďže sa spúšťala dole a hrozilo že spadne.

Zapozerala som sa z okna a pozorovala som krajinu, ktorou sme prechádzali.

„ahoj,“ začula som a periférne som zbadala ako sa moja gitara pokladá na zem a ku mne si niekto sadá.

„čau,“ usmiala som sa na chalana, ktorý sa vedľa mňa uvelebil.

„hráš?“ mikol hlavou ku gitare.

„nie ja som si ju tu niesla len aby som ju oprela o stenu a pozerala sa na ňu,“ pretočila som očami.

„hej, hej, blbá otázka, viem,“ zasmial sa.

„chceš si ju požičať?“ išla som rovno k veci, keďže ma už napadlo, že mu ide práve o to.

„a mohol by som?“ anjelsky sa usmial a ja som si povzdychla

„keď sa jej niečo stane, si mŕtvy. Rozumieš?“ zapichla som mu prst do hrude a znovu som si založila na uši slúchadlá.

Počula som ešte tiché ďakujem a potom som znovu prestala vnímať.

„tá gitara je úžasná,“ znovu si ku mne niekto sadol a tak som znovu dala dole slúchadlá a otočila som sa prezmenu k dievčaťu.

„ďakujem,“ usmiala som sa.

„to si kreslila ty?“ opýtal sa.

Bola to gitara po mojom bračekovi. Na zadnej strane som mala portrét jeho a aj mojej mamky. Pod tým bolo RIP  20. mája 2003 napísané ozdobným písmom. Milovala som tú gitaru, bola to moja vecná pamiatka, niečo čo som pre nich zrobila ja, výtvor, ktorý bol vytvorený tak, ako som si ich ja pamätala. Šťastných a vysmiatych.

„ja, ale už je to staré dielo,“ pokrčila som odovzdane plecami.

„je to niekto pre teba veľmi známi, alebo?“ bola zvedavá, no ja som jej to nezazlievala, ja by som bola tiež. No možno aj už ľutujem, že som sem zobrala práve túto gitaru, aj keď bez nej by som asi nevydržala. Stále som ju musela mať na očiach.

„moja mamička s bračekom,“ nechcela som sa o tom veľmi baviť, stále ma to bolí, stačí mi jedna myšlienka na nich.

„aha, no..“ nevedela čo má robiť, „som Carol,“ nakoniec sa predstavila a podala mi ruku.

„Adrienne,“ nechala som zmeniť tému s veľkou radosťou a prijala som aj jej ruku, aj keď to bolo trochu divné. Podávať si ruky.

„teší ma,“ zasmiala sa a pritiahla ma do objatia.

„aj mňa,“ krútila som nad ňou hlavou a cítila som, že v jej objatí mi je príjemne. „Gitara ešte žije?“ musela som sa opýtať, pretože na nej nikto nehral.

„samozrejme, len všetci ju obdivujú a tak sa ešte nezačalo nejak hrať,“ krútila hlavou a ja som cez ňu vystrčila hlavu do uličky a začala sa smiať na skupine ľudí, ktorý boli zoskupený na jednej kope.

„aby sa pri nej nezabili,“

„neboj sa, oni sa upokoja a bude znovu pokoj,“

„hej, dievča s gitarou,“ zavolala na mňa ten chalan.

„Adrienne,“ zavolala som naspäť a pokúsila sa postaviť, no vyzeralo to dosť divne a aj som sa tak cítila.

„Math,“ povedal naspäť svoje meno.

„teší ma,“ znovu som zopakovala tú istú vetu ako pred pár minútami. „čo potrebuješ?“ blbo sa mi stálo, keďže som bola nejak divne pokrútená a zhrbená.

„poď nám zahrať, na taký skvost sa až bojím hrať,“ ukázal na moju milovanú gitaru.

„a nemôžem zostať tu?“ ukázala som na moje miesto.

„fajn,“ pretočil očami.

„Musím ťa opustiť Carol, pretože inač, by si mohla dostať mojou gitarou po nejakom kúsku tela a to by som nechcela. Ešte by sa mi rozbila,“ vyplazila som na ňu jazyk, preskočila ju a sadla si na sedadlo hneď cez uličku. Bola som ľaváčka, to preto som nemohla pri nej zostať.

Konečne som dostala do rúk svoju gitaru, obal som položila na zem do uličky a sledovala ľudí, ktorí sa usádzali v mojej blízkosti.

„čo chcete zahrať?“ opýtala som sa s hraným povzdychom. Hraným preto, lebo hrať mi vôbec nevadilo, milovala som hranie, no viac som milovala tanec.

„a čo vieš hrať?“ padla protiotázka.

„dá sa povedať, že všetko.“ pokrčila som plecami, „čo neviem spamäti, na to mi stačia noty,“ uzavrela som túto otázku. Hrám od ôsmych, hrať viem perfektne, aspoň podľa mňa.

„nejak si fandíš,“ zasmial sa Math.

„hrám v podstate od siedmych, teda vtedy ma začal učiť braček, od ôsmych som chodila na hodiny, takže myslím, že za tých 11 rokov toho viem fakt dosť,“ mykla som plecom a len tak prešla prstami po strunách.

„ale ja tu nemám žiadne noty,“ zamyslel sa a postával pri mne v uličke ako jediný. Všetci sedeli a pozorne nás sledovali.

„v mojom obale je taká kniha, skús nájsť niečo tam,“ ukázala som na prednú kapsu, v ktorej som mala náhradné brnkátka, struny ale aj tú spomínanú knihu.

Pozerala som ako vyťahuje mnou vybraný hrubší zväz piesní. Väčšinu viem hrať už z pamäti, no nájdu sa také, ktoré som ešte ani nehrala.

„uau, zaujímavý výber, vieš aj spievať?“ ozval sa asi po 5 minútach listovania a môjho bezcieľneho brnkania.

„nie, nie veľmi dobre,“ krútila som hlavou.

„mamka ma učila, že klamať sa nemá,“ v uličke sa objavila hlava Adeline a aj tej druhej baby, ktorá tiež prešla konkurzom. Jej meno som si nepamätala, no viem že jej číslo bolo 20.

„ja neklamem,“ zdvihla som ruky na obranu.

„všetci čo sme tam boli sme to počuli, takže nepopieraj,“ pohrozil mi Alex a ja som nad ním len krútila hlavou.

„fakt neviem spievať,“ stále som sa bránila a nechcela sa vzdať.

„hej? A kto vytiahol Christinu v podstate bez rozospievania?“  ledabolo sa ozvala Adeline.

„ty?“ skúsila som.

„nie nie, ja som len hrala. Spievať si spievala ty,“ smiala sa ako pomätená.

„fajn, tak trochu spievať viem,“ povzdychla som si a zamračila sa na Adel.

„super, zahraj toto,“ dal predo mňa môj zošit, ktorý bol otočený na piesni Paradise od skupiny Coldplay.

„ach, tak fajn, môžeš si to zobrať naspäť,“ vrátila som mu knihu a normálne a hlavne pohodlne som sa usadila. Upravila som si kraťasy, v ktorých som bola, aby ma tak netlačili a najprv som si len tak zabrnkala, aby som zistila či sa náhodou pri tom presúvaní nerozladila.

Začala som hrať.

When she was just a girl,
She expected the world,
But it flew away from her reach so,
She ran away in her sleep.
And dreamed of para-para-paradise,
Para-para-paradise,
Para-para-paradise,
Every time she closed her eyes.

When she was just a girl,
She expected the world,
But it flew away from her reach,
And bullets catch in her teeth.
Life goes on,it gets so heavy,
The wheel breaks the butterfly.
Every tear, a waterfall.
In the night, the stormy night,
She close her eyes 
In the night the stormy night 
away she'd fly

Nechali ma spievať samú, nikto sa nepridal aj keď mali pred sebou text a mohli ísť podľa neho. Len som sa nad nimi pousmiala a spievala som ďalej.

And dream of para-para-paradise,
Para-para-paradise,
Para-para-paradise,
Whoa-oh-oh oh-oooh oh-oh-oh.

She dream of para-para-paradise,
Para-para-paradise,
Para-para-paradise,
Whoa-oh-oh oh-oooh oh-oh-oh.

Jedine Adel sa ku mne pridala, spievala krásne. Síce spievala potichu a len refrén aby ju nikto nepočul. Všimla som si aj, že Carol listuje v mojej knihe a zvyšok ma buď sleduje alebo je otočený dopredu, no celú autobus ma sleduje.

lalalalalalala
And so lying underneath those stormy skies.
She said oh-oh-oh-oh-oh-oh.
I know the sun's set to rise.

This could be
Para-para-paradise
Para-para-paradise
Para-para-paradise
Oh oh oh oh oh oh-oh-oh

(2x)

This could be
Para-para-paradise
Para-para-paradise
This could be
Para-para-paradise
Oh oh oh oh oh oh-oh-oh-oh

Dospievala som posledné slová a dohrala melódiu.

„môže byť?“ pozrela som sa na nich všetkých postupne.

„jasné, máš úžasný hlas,“ ozvalo sa ryšavo vlasé dievča, ktoré sedelo za mnou.

„ďakujem, aj keď si to nemyslím,“ otočila som sa na ňu s úsmevom.

„nebuď taká skromná,“ zasmiala sa Carol.

„ja som myslela, že skromnosť je dobrá vlastnosť,“ zazubila som sa na ňu a ona sa zasmiala.

„ale prestaň,“ rozstrapatil mi vlasy Alex a ja som mu dala pohlavok.

„vieš koľko mi trvalo kým som ich rozčesala?“ zvolala som naštvane.

Moje vlasy potrebujú extra starostlivosť keďže sú dlhé a k tomu ešte aj kučeravé. Niekedy by som najradšej zobrala nožnice a odstrihla ich pod ramenami.

„viem si predstaviť, no teraz hraj,“ Strčila mi pod nos Carol moju knihu a ja som čítala názov piesne.

„samozrejme, aj keď si nemyslím, že ju bude poznať veľa ľudí, nie je to známa pieseň.“ pokrčila som plecami, zaklapla knihu a vrátila jej ju do rúk.

Mohla som začať hrať.

It's a little bit funny
This feeling inside.
I'm not one of those who can
Easily hide.

I don't have much money
But boy if I did
I'd buy I big house where
We both could live.

So excuse me forgetting
But these things I do.
See I've forgotten if
They're green or they're blue.

Pozrela som sa na Adel s Carol a zazubila som sa. „Nepridáte sa?“ Nachvíľu som prerušila pieseň, no keď prikývli, hneď som začala spievať ďalej.

Anyway the thing is...
What I really mean...
Yours are the sweetest eyes
I've ever seen.

And you can tell everybody
This is your song.
It maybe quite simple but
Now that it's done
I hope you don't mind (x2)
That I put down in words
How wonderful life is
Now you're in the world.

If I was a sculptor
But then again no.
Or a girl who makes potions in
A travelling show.
I know it's not much but
It's the best I can do.
My gift is my song and
This one's for you.

Na všetkých som sa usmiala .Milovala som tu pesničku, bola pomalá ale mala niečo v sebe, tú iskru a proste som ju milovala.

Oh..

And you can tell everybody
This is your song.
It maybe quite simple but
Now that it's done
I hope you don't mind (x2)
That I put down in words
How wonderful life is
Now you're in the world.

Dospievala som a znovu som dostala moju knihu do ruky, tentoraz od niekoho iného. Len som sa usmiala a pozrela čo odo mňa vlastne chcú.

keď som dohrala neviem koľkú pieseň, odložila som gitaru do obalu. Nevládala som a už zostávalo do príchodu len pár minút.

„ďakujem pekne za pozornosť,“ zasmiala som sa a do obalu som strčila aj knihu, ktorú mi niekto podával.

„tak ľudkovia, verím, že cestu ste si užili a všetci ďakujeme za vytvorený program, Adrienne,“ usmiala sa na mňa riaditeľka a ja som bola ohúrená. Fakt som netušila, že bude vedieť moje meno.

„pripravte sa, za 5 minút sme tam,“ povedala a usadila sa.