Nový život 17 časť

čaute ľudkovia... =)
Celý deň vám píšem túto kapitolku. Je mi hrozne, no prekonala som sa a máte ju tu... Nejdem sa tu vykecávať, idem radšej spať...
Alex Winslow

Bolo mi super, síce som bola trochu oťapená ale bolo mi super. Som zvedavá, čo som to na tej výstave popila, že som v takom stave.

Otvorila som oči a videla som nad sebou bieli strop. Žiadna miestnosť, ktorú poznám nemá taký bieli strop a ešte ta vôňa dezinfekcie, ble.

Až tá dezinfekcia ma utvrdila v tom, že som v nemocnici, ale prečo? Až tak veľa by som toho v živote nevypila a nepamätám si, že by sa mi niečo stalo, tak prečo som tu skončila?

Okolo mňa len pípali prístroje a mne to nerobilo dobre. No stále mi v mysli lietali myšlienka Čo sa stalo, že som skončila tu?

Rozhliadala som sa po tej izbe, kde ma zavreli. Bola tu ešte jedna voľná posteľ, veľké okno, nejaká skriňa a dvoje dvere. Jedny viedli na chodbu a tie druhé asi do kúpeľne.

Musela som sa postaviť a prejsť, nerada som len tak ležala v posteli. Nerada som nič nerobila a tak som sa posadila s dosť bolestivý zaúpením, ktoré mi vyšlo z úst a ktoré spôsobila bolesť v ramene. Snažila som sa to nevnímať a postaviť  sa, čo sa mi podarilo, no v pohnutí mi prekážali drôtiky a hadičky, čo som mala v ruke. Strhla som ich a bolo mi jedno, že stroje mierne prestali vydávať zvuky, ktoré by mali. Ja som pomalým tempom posúvala bosé nohy po podlahe a podopierala som sa rukou, ktorá ma nebolela.

Dostala som sa skoro ku dverám, keď sa rozrazili a dnu vbehli sestry s nejakým doktorom a svoje pohľady upreli na mňa. JA som sa len placho zatvárila ako anjelik a čakala na krik.

„prečo ste vstali? Ešte ste slabá,“ povedal doktor a hneď mi pomáhal do postele. keď som konečne ležala zhŕkli sa pri mne sestry a znova ma začínali napichávať na tie drôtiky a hadičky.

„prečo ma zase dávate na tie prístroje, veď som v poriadku,“ mračila som sa, „a prečo som vlastne tu? Čo sa stalo?“ pozerala som sa na doktora, len aby som nevidela pracovať sestričky.

„nepamätáte si, čo sa vám stalo?“ opýtal sa ma zarazene.

„nie, mám okno. Viem, že som išla do banky odniesť peniaze, viem, že som stála v rade a potom už nič,“ chcela som si založiť ruky na prsiach, no sestričky mi to nedovolili.

„v tej banke sa udial prepad. Vás postrelil jeden zlodej hneď na začiatku, pretože videl ako zamestnankyňa zalarmovala políciu. Vy ste odpadla a prežila len vďaka jednej žene, ktorá pracuje ako sestrička v inej nemocnici. Tá bola niekde vo vašom okolí, pretože sa o vás starala počas prepadu,“ vysvetlil mi doktor a ja som sa voľnou rukou chytila ramena, ktoré bolo obalené obväzmi.

„mala by som jej poďakovať,“ pohodlnejšie som sa oprela o vankúše, chcelo sa mi spať. Kto vie, čo mi pridali do tej infúzie. „Ale ešte jednu otázku, kým odídete,“ už som nehovorila príliš hlasno a oči ani neotvorila.

„pýtajte sa,“ cítila som v tých dvoch slovách úsmev.

„koľko tu som a vie o tom braček?“ museli ma nadopovať liekmi na spanie. Už som skoro ani nevnímala.

„je to už skoro dva dni no a boli tu, ale už skončili návštevné hodiny a tak sme ich museli odtiaľ vyhodiť.“ zasmial sa doktor, no to už som nevnímala.

Zobudila som sa a z okna som videla modrú oblohu.

Otočila som hlavu na druhú stranu a všimla si Mathewa ako pochrapkáva na stoličke s hlavou opretou o moju posteľ. Ruku mal blízko tej mojej, no už ma nedržal. Zdvihla som opatrne ruku a jemne ho pohladila po líci. Zabručal a pomaly otvoril oči.

„dobré ránko,“ zasmiala som sa.

„už si hore?“ hneď bol čulí, „ako sa máš? Netreba ti niečo? Nebolí ťa rameno?“ začal sa starať a ja som len krútila hlavou.

„som pod liekmi, je mi super,“ smiala som sa.

„nechýba ti niečo?“ nedal pokoj so svojimi otázkami.

„hej, môj notebook alebo aspoň tablet,“ usmiala som sa na neho.

„môžem zavolať Sophie nech sa po neho zastaví, keď tu pôjde,“ pohladil ma po líci a ja som nadšene prikývla.

„chcem sa prejsť, nerobí mi dobre, keď tak dlho ležím a nič nerobím,“ zafňukala som.

„ešte musíš vydržať kým sa do teba dostanú všetky látky, ktoré sa do teba dostávajú,“ objal ma a sadol si na posteľ, aby som sa o neho mohla oprieť.

„vie o tom Jey, o tom čo sa mi stalo?“ to mi tiež vŕtalo hlavou, no doktor, ktorý ma ošetroval včera by na to odpovedať nevedel.

„nie, dnes má mať zápas a keby sa to dozvedel teraz, nemusel by dobre dopadnúť,“ povzdychol si a ja som prikývla. Bolo to logické, nechcela som mu skaziť jeho zatiaľ bezchybnú šnúru zápasov.

„netráp sa, ja som v pohode. Chvíľu si tu ešte poležím, ale som v pohode. Alebo aspoň budem,“ pokrčila som plecami. „Chalani o tom vôbec vedia, alebo dostalo sa to do novín?“

„chalani tu išli v ten deň s nami. Boli sme na výstave, keď sme sa to dozvedeli a v novinách to bolo tiež a vedia, že si bola postrelená. Neviem ako sa to dozvedeli, možno ťa odfotili, keď ťa vynášali z banky a potom si to overili a spojili ťa s Jerredom,“ zasmial sa a niekto zaklopal na dvere

„klop, klop, je tu prepad,“ do izby vtrhli chalani a ja som sa rozosmiala. Každý niečo niesol. Buď mega macka, kvety, balóny, jedlo alebo niečo iné.

„čaute chalani, čo ste mi doniesli?“ pozerala som po každom.

„tu máš Baddyho,“ podal mi Ryan maca a ja som si ho hneď pritisla k hrudi.

„to je od Caroline?“ podvihla som obočie.

„od nás obidvoch,“ odfrkol si a ja som sa uškrnula. „Kto je ďalší?“ Pozerala som sa po všetkých v miestnosti.

„ja“ zasmial sa Alex, ktorý priväzoval o pelesť postele.

„je, balóny, ďakujem Alex,“ objala som ho.

„my tu máme už len jedlo, ktoré je pre nás všetkých takže,“ pokrčil plecami a vetu nedokončil.

„lakomci,“ vyplazila som na nich jazyk.

„my? Nikdy,“ zhrozili sa naraz.

„ja by som sa až tak nečudoval,“ postavil sa z postele môj brat.

„kde mi zdrháš?“ podvihla som obočie a sledovala som ho.

„idem zavolať Sophie aby tu neprišla náhodou bez tvojej techniky, ty závislák,“ vyplazil na mňa jazyk a ja som po ňom hodila prvú vec, ktorú som mala po ruke.

„Baddyho nie, ty tyran,“ zavil zronene Ryan a ja som sa začala smiať.

„prepáč mi to a keď už sme pri Baddym, tak kedy príde Carol?“ opýtala som sa ho a zobrala si od neho macka.

„vravela, že hneď po škole sa zastaví,“ posadil sa ku chalanom na druhú posteľ v miestnosti a pozorovali ma v tichosti.

„čo je? Vyzerám až tak hrozne?“ natočila som sa na nich, no len tak, aby som si veľmi nenamáhala rameno.

„nie, len sme radi, že sa ti nestalo to, ako jednému chlapíkovi z tej banky,“ priznal Ryan.

„a čo sa mu stalo?“ nechápala som.

„je mŕtvy,“ povzdychol si.

Ja som si povzdychla a zvalila sa na vankúš. Bola som rada, že pri mne sa trafili len do ramena, no čo rodina toho chlapíka. Musia strašne trpieť. Možno by bolo lepšie, kebyže sa to stane mne ako jemu.

„prestaň mať čierne myšlienky, nikto by si to nezaslúžil a ten chlap bol len na zlom mieste v zlý čas,“ ozval sa od dverí Math a ja som len prikývla.

„my by sme už mali ísť, máme skúšku,“ povzdychli si chalani a postupne ma všetci objali.

„majte sa chalani a zastavte sa ešte niekedy,“ zamávala som im ešte a oni odišli.

„nemusíš ísť do práce?“ otočila som sa na bračeka a ten sa len usmial.

„nie. Zobral som si na dneska voľno,“  Zrobila som mu voľno na mojej posteli a stúlila som sa mu k boku, keď si ku mne ľahol.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali no potom sme znovu obidvaja zaspali.

„ahoj,“ usmiala som sa na Sophie, ktorá nás pozorovala z kresla pri posteli. „Si tu dlho?“ zašepkala som, keďže Math ešte spinkal.

„nie, prišla som pred 10 minútami. Doniesla som ti aj ten tablet,“ podala mi v obale zabalený tablet a ja som ho ihneď zapla.

Chcela som vedieť ako sa vedie Jeyovi a aj to, čo písali o tej banke.

Dostala som sa na internet ľahko, keďže na nočnom stolíku bol prilepený kód na sieť.

Najprv som si chcela pozrieť niečo o Jeyovi, keďže to ma zaujímalo najviac, no to som asi chcieť nechcela.

Rozklikla som si hneď prvý článok a zapozerala som sa na názov. Začala som si to čítať:

Zatiaľ čo ona leží s prestreleným ramenom v nemocnici, on si užíva v Európe. Rozišli sa, alebo Rosie podvádza?

To mi úplne stačilo. Pod tým boli aj dve fotky. Na jednej sa s tou babou držia za ruky a na tej druhej ju bozkáva.

„ešte čo sa dneska nedozviem?“ na nočný stolík som odhodila tablet, strhla si tie veci z ruky a rýchlo som prešla do kúpeľne, aby si Sophie nevšimla slzy na mojej tváre.