Not ordinary girl 9.

Je tu ďalšia časť ale je krátka, neviem prečo nejak ma opustili nápady, stále rozmýšľam o Dance is my life a asi sa pustím znovu do tejto poviedky... Musím si to rozmyslieť.. =) Môžete mi aj pomôcť, čo by ste chceli viac???
Komentujte a majte sa pekne... =)
Je pekne nudná...
Alex Winslow

9.

Prišli sme domov, asi polhodinu po odchode z klubu. Prešla som do obývačky, keďže sa tam svietilo a ja som tam zbadala ocka, ako spal v jeho obľúbenom kresle.

„oci, zobuď sa, nebudeš predsa spať na sedačke,“ jemne som ním zatriasla a on neochotne otvoril oči.

„zaspal som?“ zívol si a ja som prikývla.

„poď spať,“ potiahla som ho za ruku aby som mu pomohla postaviť sa a potom sme spoločne vyšli na hornú chodbu.

„tak dobrú noc oci,“ usmiala som sa na neho, dala som mu pusu na líce a stratila som sa v mojej izbe.

Predtým ako som si ľahla spať, ešte som vbehla do kúpeľne, kvôli rýchlej sprchy, odlíčeniu a umytiu zubov.

Potom som už len v mojom pyžamku skočila do postele, prikryla sa ľahkou prikrývkou a zaspala som.

Ráno som sa zobudila na otravné lúče slnka, ktoré mi svietili do očí. Zabudla som v noci zatiahnuť závesy. Unavene som sa ponaťahovala ešte v sede a potom som sa odobrala do kúpeľne, kde som si opláchla tvár, aby som sa aspoň trochu prebudila.

Pustila som si hudbu a prezliekla som sa do plaviek, na ktoré som si dala len krátke látkové kraťasy. Na krk som si povesila známky, ktoré som mala na nočnom stolíku. Vlasy som si dala do copu a na hlavu dala šiltovku. Obula som si topánky a zbehla som do kuchyne, kde som myslela, že sa bude George nachádzať.

No nikto tam nebol, až na odkaz, ktorý bol pohodený na linke.

Museli sme odísť, keď tak si choď zabehať, no nechoď ďaleko, dúfam, že prídeme na obed.

Otec, George & Ann

Len som pretočila očami. Už ma vidia ako budem behať okolo domu v kruhoch, len aby som im zrobila radosť.

Jesť, som ešte nechcela a tak som sa ešte napila, zbehla si po slúchadlá s Ipodom a mohla som vyraziť na ranný beh.

Bežala som tak ako minule s Georgom a keďže mám dobrú pamäť cestu som si pamätala úplne presne.

Ľudia už boli na pláži, keďže teplomer doma ukazoval 25 stupňov o 9:00, kto by sa bol čudoval.

Bežala som a snažila sa kľučkovať pomedzi ľudí, ktorí ležali na piesku, alebo kráčali do mora. Nebolo to ľahké ale ja som to zvládla.

Naspäť som sa vracala po chodníku, na ktorom boli rôzny športovci. Väčšinou sa pozdravili pokynutím hlavou, alebo sa ignorovali. Bolo to bežné, pretože väčšina obdivovala druhých, že sa na to dali v takom teple a tak. Mne to bolo jedno. Ja som si len bežala dopredu, počúvala som mojich milovaných interpretov, ako 30 Seconds to mars a Adele, no našli sa tam aj iné zaujímavé kúsky. Napríklad Arctic Monkey, RHCP, Green day a iní.

Nevnímala som okolie, pretože by ma viac zaujal zmrzlinový stánok, či lavička pri chodníku a už by som sa nesústredila na beh. Našťastie mi šiltovka dobre kryla oči a tak som mohla mať na očiach svoje dioptrické okuliare.

keď som konečne dobehla na pláž za našim domom, zrobila som si pár cvičení, aby som si uvoľnila svaly, dala som si dole kraťasy, šiltovku, okuliare a známky som schovala do vrecka kraťasov, ktoré boli na spodku kopky.

Potom som sa už bosá rozbehla do vody a po pár metroch behania oproti vlnám som skočila šípku a začala plávať.

Dala som si tri tempá a nakoniec som sa mokrá, no spokojná zvalila ku bazénu u nás na záhrade a nechala nech ma slniečko vysuší.

„tak tu si,“ ozvalo sa nado mnou a ja som otvorila oči.

„už je obed?“ opýtala som sa mierne dezorientovaná.

„áno a ty by si mala ísť do vnútra, lebo sa s teba stane paradajka,“ zasmiala sa Ann a pomohla mi na nohy.

„rozkaz šéfe,“ zasalutovala som a potom sa rozbehla do domu, aby ma nemohla zbiť.

„choď si dať studenú sprchu a potom ti pomôžem sa natrieť, pretože to zachvíľku nebude vôbec príjemné,“ zakričala za mnou a ja som ju radšej poslúchla. Ann väčšinou vedela čo robí.

Do izby vošla, keď som sa práve natierala a tak si zobrala krém a začala mi natierať chrbát, na ktorý som si nedotiahla.

„ďakujem veľmi pekne,“ usmiala som sa na ňu. Teraz voniam za mentolom. S úsmevom sme sa obidve pobrali dole na obed, ktorý niekde objednali, keďže bol zabalený v krabiciach.

„dobrú chuť,“ popriali sme si a pustili sa do toho.

„idem si pozrieť nejaký film, takže potom keď tak večer,“ postavila som sa od stolu, kde sme sedeli len pri káve.

„dobre, aj tak sa musíme ešte vrátiť, ale od zajtra sa ti určite venujem,“ sľúbil mi otec a ja som vedela, že to aj tak nebude pravda, pretože jeho práca je nekonečná. No aj tak som rada, že som tu prišla, pretože tu sa konečne cítim ako dcéra a nie ako pomaly náhradná matka.

„jasné, jasné,“ mávla som rukou a zmizla do obývačky, aby som si tam niečo pustila.

Vonku sa mi už ísť nechcelo, pretože som slnka mala dosť a tak som skončila pri filme Burlesque s Christinou Aguilerou a Cher. Milovala som ten film, mal dej, zápletku, úžasnú hudbu a nádherný tanec.

Ten film som mohla pozerať večne, dokola a dokola a nikdy ma neomrzel. Ten jej spev, úžasný hlas, ktorý znel ako anjel.

No proste to je asi jeden s mojich najobľúbenejších filmov.

Celý film som si spievala spolu s Christinou a Cher.