Not ordinary girl 8.

Ha, a podarilo sa mi to ešte k tomu napísať v celkom dobrom čase... takže ja taká milá a úžasná osoba :D :D (berte ma s rezervou :D) som napísala v podstate dve kapitolky za deň... ale keďže asi budem zajtra v Poprade s kamoškou, nezaručujem, že niečo pribudne zajtra... Hold...
Užite si a komentujte... =)
Alex Winslow

8.

Vystúpili sme z auta a pomaly sme sa blížili ku dverám. Prechádzali sme popri menšom rade ľudí stojacích za sebou a čakajúcich na vstup. Asi to nebude len tak hocijaký bar, či klub, či čo to vôbec je. Ale prekvapovať by ma to nemalo, veď ma tam berie George, čo by som mohla čakať.

Ľudí moc netešilo, že ich predbiehame, ale aj to sa dalo čakať, ja by som bola rovnaká, byť na ich mieste.

„šéfko,“ zasalutoval a zasmial sa namakaný chlapík, ktorý strážil dvere. Hlavu mal vyholenú ako to býva zvykom pri vojakoch.

„dobrý deň Porter,“ snažil sa byť vážny, no potom sa rozosmial a odzdravil ho rovnakým pohybom. „pohov vojak,“ stále mal na tvári úsmev plný radosti.

„už tiež bývali šéfko,“ pokrčil plecami a oprel sa o stenu pri dverách.

„hold, už si asi pre nich starý, tak ako ja,“ pokrčil plecami a ja som si tam pripadala ako 5 koleso na voze.

„áno, ale som rád, že som sa odtiaľ dostal živý a moja žena s dieťaťom tiež,“ usmial sa a pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.

„pozdrav ich odo mňa niekedy a toto je Sarah, je to v podstate moja stráženkyňa ale je to dcéra môjho kamaráta zo školy.“ Predstavil ma a ja som sa usmiala.

„teší ma,“ povedala som opatrne, nevedela som čo mám čakať.

„ty si Danielova dcéra?“ opýtal sa ma.

„keď myslíme na toho istého človeka, tak áno,“ prikývla som a on ma zhrabol do objatia, na čom som sa musela smiať.

„ale no tak, neudus mi ju, inač, ťa budem musieť zložiť a nie som si istý či to ešte zvládnem,“ povedal uvoľnene George a ten chlapík ma pustil so smiechom.

„ty si to zvládol určite skôr ako si sa objavil v našom oddiely a nikto ťa nikdy nedokázal v súboji jeden proti jednému a ani dvaja proti jednému poraziť,“ pozrel na mňa, „ale traja na jedného to sa ešte dalo, keď ho dvaja chytili a ten tretí zmlátil,“ povedal mi spiklenecky a žmurkol. George mu dal jeden pohlavok a ja som sa len smiala.

„to nie je pravda, podarilo sa im to len dva krát a to aj preto, že som nedával pozor,“ obhajoval sa so smiechom George a my sme sa k nemu len pridali.

„tak už choďte dnu, lebo tu nabehne môj nový šéfko a bude hovoriť, že sa flákam. Čo nie je pravda, keďže slušne konverzujem s mojim bývalým nadriadeným.“ Otvoril nám dvere a keď som okolo neho prechádzala ešte mi povedal, „keby si chcela vedieť volám sa Michael ale ten nevďačník ma nepredstavil,“ ja som len prikývla a so smiechom som nasledovala Georga ďalej do vnútra.

Sadli sme ku baru a obidvaja sme si objednali len džús. Ja som piť ešte nemohla, nemala som 21 a George tiež nemohol, pretože po prvé ma mal strážiť a po druhé sme tu boli autom.

keď chceš, môžeš si ísť zatancovať, ale buď len tu na kraji, aby som ťa videl, dobre?“ povedal mi George.

„dobre, ale najprv sa musím dostať do nálady, takže ma tu musíš ešte trpieť,“ vyplazila som na neho jazyk a on prevrátil očami.

Sedela som na barovej stoličke otočená k baru a pozorovala som ako dievča asi v mojom veku mieša nápoje a popritom sa baví s chlapíkom vedľa nej, ktorý sa len opieral o stenu a pozoroval ju, aj keď boli ľudia, ktorý chceli pitie tiež.

„Trevor, nepozeraj sa na ňu a začni makať,“ zaziapal nejaký muž, ktorý vyšiel z dverí za barom a ten chlapík len zasalutoval a začal tiež pracovať. To dievča len krútilo hlavou a podalo pripravený drink na pult pred nejaké dievča, ktoré jej zaplatilo a zmizlo v dave.

„čauko, chceš ešte niečo, alebo ti tvoj džús stačí?“ pritočila sa ku mne dievčina.

„zatiaľ stačí,“ usmiala som sa na ňu.

„a mňa sa nespýtaš Ella?“ ozval sa George, ktorý sa otočil na barovej stoličke tvárou k baru.

„strýko G, rada ťa znovu vidím,“ objala ho ponad bar a ja som sa pozerala z jedného na druhého.

„to je Ella moja krstná dcéra ale keďže sme sa pred pár rokmi pohádali s jeho otcom, moc sa nestretávame,“ predstavil ma a ja som jej zamávala.

„koho tu nepoznáš prosím ťa?“ Podvihla som obočie a on sa zasmial.

„nemôžem za to, že sa tu takto stretli,“ napil sa svojho džúsu a ja som sa znovu otočila ku parketu a sledovala som kapelu, ktorá tu hrala. Hrala super, neboli ako RHCP alebo iné také kapely, ale boli veľmi dobrý. Ten spevák a zároveň gitarista sa mi zdal známi, no neriešila som to. Bol tam ešte jeden chalan, ktorý hral na gitare, potom jeden, ktorý hral na klávesoch, no pri sebe mal tiež gitaru a chalan ktorý hral na bicích.

Boli zohraný a ľuďom sa páčili, pretože parket bol plný a každý sa bavil.

„Hej Sarah, že?“ ozvalo sa za mnou a ja som sa znovu otočila na Ellu.

„áno,“ prikývla som a dopila svoj džús.

„zrobila som ti nealko mochito, aby si si to tu aspoň nejak užila a mala by si si ísť zatancovať, už dlho hrať nebudú,“ položila predo mňa pohár a ja som pokývaním hlavou poďakovala a napila som sa. Bolo úžasné.

„pôjdem, len sa mi nechce ísť samej a Georga nepresvedčím ani keby som kľačala na kolenách pri jeho nohách,“ pokrčila som plecami.

„ja s tebou pôjdem, o 10 minút mám prestávku, takže rada si pôjdem zatancovať,“ ponúkla sa a ja som sa široko usmiala.

„ďakujem veľmi pekne,“ zasmiala som sa a už sme sa spolu bavili v pohode. Sem tam sa pridal aj George, keď mal čo dodať, no poväčšine si len popíjal nealko pivo, ktoré si popýtal a sledoval okolie ako keby hľadal nebezpečenstvo.

Ja som to neriešila, viem, že ma ochráni, ale zdalo sa mi to niekedy až prehnané, ale on už bol tak vycvičený. Stále sledovať okolie a nikdy sa nerozptýliť tak, aby prestal vnímať, čo sa deje okolo neho. Niekedy to bolo až strašidelné ale človek si zvykne.

A tak sme kecali tých 10 minút, počas ktorých miešala drinky a brala peniaze a vydávala rozdiely.

„tak hotovo, mám 20 minút na to, aby som sa venovala tebe na parkete, takže keď nás ospravedlníš George,“ usmiala sa na neho a on prikývol.

„ale držte sa tak, aby som vás videl, prosím,“ znovu zopakoval, to čo mi už vravel pred tým. Obidve sme prikývli a odišli si zatancovať.

Tancovali sme len na kraji, aby na nás George videl a nemal problémy a nám to vôbec nevadilo. Aspoň sme neboli tak v obklopení ľudí. Aj keď nejaký chalani sa okolo nás obšmietali, ale my sme ich odpálkovali preč a ďalej si nerušene tancovali.

„máš super kraťasy,“ zasmiala sa Ella, keď som sa otočila okolo svojej osi, pri jednej z kreácií.

„ďakujem mám vlastnú nakupovaciu mašinu. Mňa nikto dobrovoľne na nákupy nedostane,“ zasmiala som sa .

„to máš super, ja na nákupy musím sama,“ pretočila očami.

„tak to keď ma Ann vytiahne na nákupy, budem volať teba, aby som to nejak prežila,“ zasmiala som sa a ona pritakala.

„super a z kade vlastne si? máš zaujímavý prízvuk,“ opýtala sa ma, keď sme sa vracali k baru, keďže sa musela vrátiť do práce.

„v podstate som sa narodila v štátoch, no mamka sa so mnou vrátila na Slovensko, keď sa rozviedli a ja som mala pár rokov, už ani neviem poriadne. Ja si to nepamätám,“ pokrčila som plecami.

„Slovensko, kde to je?“ mračila sa a asi aj hrabala v mysli či o nejakom takom štáte počula.

„je to malý štát v strede Európy,“ poradila som jej a ona pohodila rukou.

„v podstate to je jedno, už tu zostávaš, či sa vraciaš?“ stále mala otázky, ktoré sa ma mohla pýtať a ja som jej odpovedala, pretože som si tu našla kamarátku.

„na konci leta odlietam naspäť k mamke a sestre,“ povzdychla som si. Nechcelo sa mi vracať. LA je nádherné mesto, ktoré som ešte poriadne ani nevidela a bojím sa, že to do konca leta ani poriadne nestihnem.

„keď ti to vadí, tak sa nevracaj, mala by si si sama riadiť život a nie sa riadiť podľa niekoho, kto ťa síce porodil ale nebude sa o teba starať doživotne,“ poradila mi. Nebola jediná, kto mi to povedal ale ja si stále myslím, že moja matka sestru sama s prácou nezvládne a potrebuje ma.

„nemôžem len tak opustiť rodinu,“ krútila som hlavou, aj keď to bol slabý argument.

„a otca si neopustila?“ podvihla obočie.

„ale zato ja predsa nemôžem, moja matka ma z tade odviedla a ja som proste ešte nevedela, čo sa deje,“ zvolala som a rozhodila rukami.

„ale starala sa o teba celé dospievanie a tvojmu otcovi to nedopriala a tak prečo mu nedopraješ aby si ťa užil viac ako dva mesiace. Veď ťa nemôže poriadne ani poznať aj keď si tu už pár krát bola,“ mala lepšie argumenty ako ja a to ma štvalo. Proste som tu nemohla len tak zostať. Moje svedomie mi to nedovoľovalo.

„o čom sa bavíte?“ opýtal sa nás George, pretože počul jej posledný argument.

„hovorím, jej, že by tu mala zostať a nemala by zase opúšťať otca,“ priznala Ella kludným hlasom a začala miešať nápoj, ktorý si niekto poprosil.

„vie každý a aj Sarah, že zostať by tu mala, ale má príliš čisté svedomie na to, aby proste povedala dosť a začala sa starať sama o seba a nie len o jej sestru, pretože jej matka nemá čas,“ pokrčil plecami.

„ale moja mama musí pracovať aby zarobila na naše živobytie.“ zamračila som sa na Georga.

„ona sa schováva Sarah. Máš mylné predstavy o tvojej matke. Dostáva dosť peňazí od tvojho otca aby jej stačila nejaká ľahká práca vo vašom meste a nemusela cestovať cez polku republiky,“ odvrkol George a napil sa.

„to nie je pravda,“ zamračila som sa na neho a radšej som sa sama vrátila na parket, aj keď mi to pripadalo divné, vrtieť sa sama do rytmu hudby, ktorý hrala kapela. Bola to ich posledná pesnička. Škoda.

„Sarah, prepáč, nechcel som ti to povedať, ale vieš, že nerád klamem a proste toto je pravda,“ objal ma George, keď som sa vrátila ku baru.

„tak keď je to pravda, tak prečo si ma otec nezobral k sebe?“ opýtala som sa ho. „Prečo keď mu to tak vadilo, neprišiel po mňa?“ podvihla som obočie.

„pretože ťa súdy priradili k matke, aj keď bol tvoj otec dostatočne zabezpečený aby ťa mohol mať pri sebe.  Ale toto nie je téma na toto prostredie. Porozprávame sa o tom doma aj s Danielom, dobre?“ usmial sa na mňa aj keď v očiach ten úsmev nemal a tak som len prikývla a dopila svoje Mochito. hneď predo mnou pristalo druhé, ktoré mi už pripravovala Ella.

„ďakujem,“ usmiala som sa na ňu a znovu sa rozbehla bezpečná konverzácia, do ktorej sa pridal aj George. Rozoberali sme hudbu. Akú a prečo a nakoniec na mňa George bonzol, že hrám na gitare a klavíry, na ktorý som sa učila hrať sama. Rodený samouk so mňa.

Smiala som sa na vtipoch, ktoré hovoril George ale keď sa k nemu pridala Ella bolo to ešte lepšie. Tí dvaja sa niekedy tak dokázali dopĺňať až by som povedala, že sú spriaznené duše, rodina, alebo čo ja viem čo. V podstate rodina boli, ale to je v podstate jedno.

Kapela už dohrala a my sme tam len sedeli a kecali o rôznych veciach. Ella zvládala všetko a nikto sa na ňu nesťažoval. No jej kolega to mal horšie, keďže sa niekedy zastavil na nej pohľadom a potom sa pozabudol.

„on je do teba asi zamilovaný,“ zasmiala som sa keď sa mu to stalo už asi 3 krát.

„on je gay, zlatíčko a zamilovaný je jedine do mojich techník miešania drinkov,“ povedala s pokrčením ramien a usmiala sa na neho.

„och, tak to je niečo iné,“ bola som zarazená. Nie gayovia mi nevadia, ale on fakt ničím nepripomínal gaya.  

„kašli na to, ono na to veľa ľudí normálne nepríde, je až príliš normálny, ale mne sa priznal,“ objala ho okolo ramien a potom mu niečo zašepkala do ucha. On sa zasmial, prikývol a pracoval ďalej.

„to si nevšímaj,“ mávol rukou George a znovu sa obzrel okolo seba aby to skontroloval. Tomu sa hovorí niekedy aj paranoja, no ja mu to radšej nebudem pripomínať, pretože by ma už potom nikde nezobral a ja by som bola nahratá a zavretá vo svojej izbe do konca prázdnin.

„ahoj,“ ozvalo sa pri mne a ja som sa so zdvihnutým obočím otočila na nového prísediaceho.

„čau Damien, to čo obvykle?“ ozvala sa Ella keď ho zbadala.

„jasné, ďakujem,“ usmial sa na ňu.

„čakal som, či ten tvoj osud zapracuje,“ ozval sa a ja som si ho nevšímala. Vedela som, kto to je, už som si spomenula.

„tu je tvoje nealko,“ pristál pred ním pohár s pivom.

„takže kedy ma zoberieš na jazdu smrti?“ otočila sa na mňa Ella. Jazdou smrti som nazvala nakupovanie s Ann a tí dvaja sa na tom dosť dobre zabávali.

„dúfam, že čo najneskôr, ale ako poznám Ann tak do dvoch týždňov určite,“ pretočila som očami.

„ja tomu dávam týždeň,“ zasmial sa George a ja som mu dala pohlavok.

„hej,“ zvolal so smiechom, „ja len pravdu,“ zdvihol pred seba ruky v obrannom geste.

„ja viem, ale pripomínať mi to nemusíš,“ vyplazila som na neho jazyk a napila som sa.

„hej Damien, nepozeraj tak na ňu. Má tu gorilu,“ začula som Ellu a otočila som sa na ňu, že čo tým myslí, no všimla som si len toho chlapca, ako pozerá do pohára.

„A ja som čakala, že nezapracuje,“ odpovedala som mu na vetu, ktorú mi povedal a ja som sa tvárila, že ho nepočujem. Bolo mi ho trochu ľúto.

„prečo? Som až taký hrozný?“ pozrel sa na mňa.

„nie, lenže, ja tu nebudem večne, takže si veľa kamarátov nehľadám a my by sme mali ísť George, otec si bude robiť starosti,“ postavila som sa.

„ďakujem Ella za tvoj čas a ozvem sa ti,“ objala som ju cez bar.

„jasné, skočíme niekedy na kávu, keď ťa so mnou George pustí,“ zazubila sa na neho, „maj sa strýko,“ objala aj jeho a potom sa znovu začala venovať zákazníkom a my sme z tade odišli.