Not ordinary girl 7.

ha, konečne pridávam časť... Mala pribudnúť už ráno, ale keď mi už chýbalo pár riadkov do dopísania odpadla som do krásneho bezvedomia plného snov (proste som zaspala, aj keď to nechápem, keďže som spala 12 hodín v noci). Posledné vystúpenie sa mi nevydarilo, ale kto by sa čudovala keď bolo šieste za dva dni. Už hold nie som najmladšia na taký nápor =D =D
Ale no, už by sa v 8 kapitole (to je až tá ďalšia, ktorú možno napíšem ) mohlo niečo diať, viem že je to nudné ale hold, inak to asi ani písať neviem... =D =D
Musím ísť s mojou Eli (zlatý retriever) vonku, nejak som sa o moju lásku dneska nedokázala postarať.. =/ Hanbím sa za seba... =D
Užite si časť a komentujte prosím  =)
Alex Winslow

7.

Sedeli sme tam v tej reštaurácii  a pojedali sme objednané jedlo. Sedela som rovno, lakte som nemala položené na stole a venovala som sa svojmu obedu. Nebavilo ma to.

Nerozprávali sme sa, nehodilo sa to k tejto spoločnosti a tak som jedla a keď som nejedla, pozerala som sa z okna, pri ktorom sme sedeli a závidela som ľuďom, ktorý si v rukách nesú hot dogy a smejú sa na niečom, čo ja nemôžem počuť.

S povzdychom som sa znovu pustila do jedenia.

„ čo sa deje?“ ozval sa zrazu otec a ja som sa na neho otočila.

„nič, len vieš, ako toto nemám rada a je tu strašná nuda,“ pretočila som očami a ďalej jedla, nech to mám čo najskôr za sebou.

„a čo by si chcela robiť?“ opýtal sa ma.

„mám jednu aktivitu, ale ty ma nepustíš,“  odfrkla som si a dala som si ďalší kúsok porcie do úst.

„a čo by to ako malo byť?“ zamračil sa. Už sa mu to nepáčilo a to ešte nevedel, čo chcem povedať.

„chcela by som ísť do nejakého klubu alebo baru, zatancovať si vyblbnúť sa,“  pokrčila som plecami a radšej na neho nepozerala. Nemusela som ho vidieť aby som vedela, že krúti záporne hlavou.

„nie, to v žiadnom prípade,“ povedal rázne, no ticho, aby ho nikto nepočul.

„vravela som, ale vieš čo? Tento obed už trpieť nemusím, takže idem domov.“ Zazrela som na neho. „a neboj sa, na taxík mám,“ postavila som sa od stola, obrúsok hodila na stôl a bez slova som opustila reštauráciu.

Postavila som sa na chodník pred reštauráciou a zamávala som na taxík, ktorý sa blížil mojim smerom.

Našťastie zastavil a tak som nasadla na zadné sedadlo auta a nadiktovala som adresu domov.

Viezla som sa taxíkom a sledovala slnečné LA. Bolo to nádherné mesto a ja som toto leto fakt nemienila tráviť buď zavretá v dome alebo na „rodinných“ obedoch, či večerách. Ako ich nazval ocko.

Bola som dospelá a v podstate som si mohla robiť čo chcela aj keď Georga som pri sebe strpela niekedy až s priveľkou radosťou.

Taxík zastavil pred bránou domu a ja som hneď zaplatila a vystúpila. Zadala som kód do intercomu, ktorý bol zabudovaný tak, aby ho mohol použiť aj vodič auta.  

Brána sa otvorila a ja som vošla dnu. Vedela som, že sa zavrie sama. Kráčala som cestou k domu, ktorý bol od brány len nejakých 100 metrov. Vybehla som ku dverám, tých pár schodov a odomkla som si dvere kľúčmi, ktoré som našla v kabelke.

Vošla som do domu, zobrala som si z kuchyne pohár s džúsom a vybehla som do izby, kde som si konečne zvliekla tie šaty a hodila ich do šatníka. Prehrabovala som sa mojim kufrom a hľadala niečo na seba aby som nechodila po dome v spodnom prádle.

Chcela som si obliecť sivé tepláky, keď sa mi odhalili plavky a ja som si povedala, prečo nie.

Obliekla som si ich, dala si na spodný diel kratučké kraťasy. Vlasy som si dala do copu na temeni hlavy. Zobrala som si do ruky Ipod, mobil a slnečné okuliare. Zbehla som znovu do kuchyne, kde som na papier, ktorý bol prilepený na chladničke, napísala odkaz.

Išla som na pláž. Užite si bezo mňa a báť sa o mňa nemusíte.

Sarah Alexia

Vybehla som na záhradu a kráčala som ku bráničke, ktorou sme ráno išli s Georgom. Cestou som zbadala pohodenú osušku ktorú som si hneď zobrala so sebou a pokračovala v ceste.

Vyšla som na pláž, na ktorej nebolo ani tak veľa ľudí a tak som si našla flek bližšie k moru a ľahla si na tú osušku.

Chcela som si nachvíľu oddýchnuť. Možno aj opáliť. Strčila som si do uší slúchadlá a zavrela som oči.

„prečo mu to robíš?“ zmizli mi slúchadlá z uší a ja som otvorila oči,

„a čo by som mu mala robiť?“ podvihla som obočie a zapozerala som sa do jeho očí.

„sťažuješ mu to, vieš, že sa o teba bojí a chce si ťa užiť čo najviac,“ sadol si ku mne a ja som si sadla tiež.

„ale ja tu chcem len niečo zažiť. Je to zločin?“ povzdychla som si a napol si ľahla.

„nie, ale mohla by si mu to aspoň povedať jemnejšie,“ zasmial sa a objal okolo ramien.

Zasmiala som sa. On vie všetko tak zľahčiť, že to potom človek neberie ako urážku a ani narážku na niečo.

„ja viem, ale keď to budem zabaľovať do omáčky, tak sa nikdy k ničomu nedostanem,“ zakrútila som hlavou.

„ja viem, a aby si vedela, ideme do jedného baru spolu. Poznám ho dobre a dnes tam hrá živá kapela, nejaký chalani.“ pokrčil plecami a ja som mu skočila okolo krku.

„ďakujem, ďakujem, Ďakujem,“ dobre, že som netancovala na mieste.

„fajn, fajn, ale pôjdeš sa ospravedlniť ockovi, jo?“ smial sa.

„hej, hej ale chcem sa slniť ešte,“ zazubila som sa a znovu si strčila slúchadlá do uší a ľahla som si.

„oci?“ prišla som so sklopenou hlavou a psími očami.

„čo si prosíš?“ opýtal sa ma z poza novín.

„prepáč,“ zamumlala som.

„a začo?“ zložil noviny a pozeral sa na mňa, čo som cítila a nevidela.

„za to, ako som sa správala, vieš, ja som zvyknutá, že si v podstate môžem robiť čo chcem, že ma nikto okrem sestry neobmedzuje a proste sa mi nepáči, že mi hovoríš, kde mám a nemám ísť a tak,“ zdvihla som zrak a stále som mala „nasadený“ psí pohľad.

„ja viem, ale ja sa o teba bojím, toto je iný svet, ako na ktorý si zvyknutá ty a nemusí to dobre dopadnúť,“ chytil ma za ruku.

„ale veď budem mať pri sebe Georga,“ argumentujem, no viem, že má pravdu, je to iný svet, ale ja chcem objavovať iné svety a nie byť len tá, ktorá bude sedieť doma a bude sa pozerať na svet cez okno.

„dobre, keď budeš niekde chcieť ísť, proste mi to len povieš a zoberieš si Georga, hej?“ povzdychol si ale usmial sa.

ďakujem,“ objala som ho a chcela som odísť no on ma nepustil.

„a ešte, Ann ti dá číslo, s ktorým budeš pohodlne telefonovať v tejto krajine,“ povedal čo chcel a pustil ma.

Ja som vybehla do izby a od radosti som sa hodila do postele. Zobrala som si notebook, ktorý som mala hodený na nočnom stolíku a otvorila som ho aby som mohla skontrolovať, či mi niekto nenapísal, alebo niečo nepotreboval.

Písali mi len chalani, že ako som doletela, ako to tam vyzerá a že by som sa im mohla ozvať, a že na Slovensku je obdobie dažďov, ako sa tam občas stáva, takže sedia u niekoho doma a hrajú hry, alebo sú na FB a snažia sa ma zastihnúť.

Pekne som im odpísala ako spoločnú správu, nechcelo sa mi odpisovať jednotlivo a oni by si to tak či tak preposlali.

Po odoslaní správy som sa znovu vypla z fb a zapla som si hudbu aby som sa konečne mohla s hlbokým nádychom pustiť do vybaľovania mojich kufrov.

Šatník, nebol úplne plný, ako sa na prvý pohľad zdalo. Vzadu boli ešte voľné police a vešiaky. Takže asi taká štvrtina šatníka.

Rýchlo som tam uložila svoje veci z kufrov a trochu som sa obzrela v tej miestnosti. Nechápem, prečo to Ann robí, ale asi sa neudržala. Prezerala som si všetky veci a krútila som hlavou. Boli tam veci ku každej príležitosti a bola som rada, že som tam neobjavila aj svadobné šaty, lebo to by so mnou asi na mieste kleplo.

keď už som tam bola, dala som zo seba veci, v ktorých som bola na pláži a obliekla sa do bielych kraťasov s vysokým pásom, do ktorých som si zastrkala čierne tielko, zapla som si ešte biele traky, ktoré som našla zavesené blízko dverí.

Obula som si svoje milované conversky a zbehla som dole, aby som si mohla niečo nájsť na večeru. Veď bolo už šesť hodín.

Zrobila som si hrianky, ktoré som si trochu natrela maslom, ktoré som našla v chladničke a do pohára som si naliala džús.

Už som dojedala, keď do kuchyne vošiel George s otcom a o niečom sa bavili.

„dobrú chuť,“ povedali naraz, keď ma zbadali a ja som len pokývala hlavou, keďže som mala plné ústa a nechcela som ich poprskať napoly rozžviakaným jedlom.

„odchádzame o ôsmej, tak sa priprav, jo?“ pozrel na mňa George a ja som znovu prikývla s jedlom v ústach.

„dobre, my si musíme ešte niečo zariadiť, takže sa George po teba zastaví, ahoj,“ povedal ešte otec a už ich nebolo. Zmizli za dverami, ktoré viedli do garáže.

Ja som v kľude dojedla svoju večeru a odložila špinavé riady do myčky.

Vybehla som hore, pustila som si na notebooku Adele a s pospevovaním som popritom brnkala na gitaru, ktorá bola v rohu a bola rozladená. Musela som ju naladiť, k čomu mi pomohla ladička.

Pobehovala som po izbe, pospevovala si a balila veci do tašky, ktorú som si chcela zobrať so sebou. Nebrala som toho veľa, len peňaženku, mobil, kľúče a ďalšie nepotrebné haraburdy, ktoré nesmú chýbať v taške.

Nakoniec som sa išla do kúpeľne jemne namaľovať a zbehla som dole, aby som tých posledných pár minút počkala Georga v obývačke s pustenými správami.

„môžeme vyraziť?“ ozvalo sa za mnou a ja som podskočila, keďže som to nečakala.

„samozrejme,“ vypla som telku, zobrala tašku, čo mi ležala pri nohách a pridala som sa k Georgovi, s ktorým sme išli do garáže po auto.

Vyrazili sme z domu bez toho aby som čo i len videla ocka, čo mi bolo divné.

„ocko nebol doma?“ opýtala som sa nakoniec Georga.

„nie, musel zostať v práci, tá krádež všetko nejak skomplikovala a proste sú tam teraz problémy,“ povzdychol si.

„to preto ste išli preč?“ nedala som pokoj, som hrozná.

„áno, preto,“ usmial sa na mňa a potom pohľad vrátil naspäť na cestu.

„tak si toto tu mal preložiť, nerada robím problémy, aj keď sa v nich vždy objavím, nejakým záhadným spôsobom,“ povedala som snažiac sa byť čo najviac nevinná.

„neboj sa, chcel som to preložiť, no tvoj otec ma vyhnal s tým, že nech aspoň ja si idem užívať,“ pousmial sa a v očiach mu iskrilo.

„a keď sme už pri tom užívaní si, kde je Ann? Od toho obeda som ju nevidela,“

„musela narýchlo odletieť do Austrálie, hotel sa tam začal vymykať z pod kontroly,“ pokrčil plecami a zaparkoval blízko nejakého klubu.