Not ordinary girl 1.

Čauko, je tu prvá časť mojej novej story, dejom sa necháme prekvapiť a vy sa zatiaľ začítajte do prvej kapitolky.. =)
P.S.: Prosím vyjadrite sa... =)
Alex Winslow

1.

Ďalší nudný deň, nie počkať, dneska dostávam maturitné vysvedčenie, ale vlastne, stále je to ten istý nudný deň ako obvykle. Len teraz sa budem musieť obliecť krajšie ako obvykle a usmievať sa na tie suky v škole. No ale ako prepáčte ale také kravy sa len u nás mohli nájsť.

Vyšla som súkromné anglické gymnázium u nás v meste, ktoré mi celé zasponzoroval otec. Vlastne, on ma tam donútil ísť a tak ho musel aj zacvakať. Mamka na to peniaze nemá. Nie nežijeme v chudobe, máme pekný štvorizbový byť, kde žijeme spolu aj s mojou mladšou sestrou ale na to, aby investovala do všetkého a potom aj do mojej školy, to by bolo veľa a tak to dopadlo tak, že keď otec chcel, aby som tam chodila, tak mi to musel zaplatiť, čo pre neho nie je problém.

Žije si ďaleko od nás, za veľkou mlákou a v peniazoch sa môže pomaly kúpať. Ale čo môžeme my, úbohé Slovenky, teda ja som napoly Američanka. No proste sa s mojou mamkou rozviedol, teda mamka sa rozviedla s ním, pretože ho prichytila ako sa obchytkáva s ženskou v polohe ležmo. Boli dokonale nahí a tak zabratí do svojej práce, že si ich pekne pofotila ako dôkaz pred súd a oni si to ani len nevšimli. Tie fotky mi chcela ukázať, keď mi o tom hovorila, no ja som radšej uverila. Traumu som do konca života mať nechcela.

Moja malá sestrička je dcéra maminho druhého manžela. Bol to milý chlapík a rozumeli sme si dokonale, ale jeho jediná chyba bola to, že bol vojak a no povedzme to pekne, z jednej misie sa už hold nevrátil. Stalo sa to, keď bola sestrička ešte asi 4 ročná a ani si ho už nepamätá, len s fotiek. Mamku som musela skladať dokopy a v podstate som sa o Martinu musela starať sama polroka, kým sa mamka spamätala a dostala sa späť do starých koľají. Aspoň trochu. Od vtedy už vážnu známosť nemala a mne to bolo v podstate jedno. Sem tam si síce vyšla s niekým na kávu, no nikdy to viac nebolo a ja som sa jej ani do vzťahov miešať nechcela.

Žili sme si kľudne, ja som pomaly každý mesiac dostala zásielku z Ameriky, z čoho by boli moje kamarátky nadšené, kebyže nejaké mám, no ja som z nich neskákala meter dvadsať. Veď kto by si vystačil s oblečením namiesto otca, ktorého počuje raz za uhorský rok.  Naposledy mi volal na moje narodeniny, ktoré boli pred necelým rokom a ozve sa mi asi najbližšie na ne. Mňa by to trápiť samozrejme nemalo, no bola som z otcom pár krát a proste mi mierne prirástol k srdcu, alebo nie až tak mierne. No a proste ten telefonát za rok a balíčky ktoré mi posiela, alebo skôr väčšie balíky, tak mi proste otca nenahradí. Posiela mi síce v balíkoch aj list, ručne písaný, čo robí ako sa má a ako sa mu darí ale aj tak... Za to jediné som na neho vážne naštvaná. To, že podviedol mamu, to je ich vec.

No, ale mala by som sa začať chystať do školy, aby som v tak „dôležitý“ deň nemeškala. Ešte v pyžame som prešla do kúpeľne, kde som sa oprela o umývadlo a pozerala sa na seba v zrkadle. Moje dlhšie blond vlasy boli ako po výbuchu bomby a tak som ich ako prvé začala pomaly rozčesávať. Nechcela som o ne prísť. Ale mala by som si pohnúť, pretože mi tu za chvíľku vtrhne sestrička, že potrebuje ísť na záchod a umyť sa a že mám ísť zrobiť raňajky, pretože je hladná. Aby ste to pochopili tak už skoro rok mám auto a tak vozím sestričku do školy ja. Nemá ju blízko bytu, pretože sme sa sťahovali na druhý koniec mesta do väčšieho ale Tina nechcela odísť zo školy, pretože tam má kamarátky a tak som sa podujala, že ju budem voziť. Mamka začala chodiť za prácou na týždeň a tak sme ju vídavali cez víkendy a raz do mesiaca mala týždeň voľno a tak sme si ho vždy užili. Hold, prácu si v meste nenašla ale my sme so sestričkou samostatné a tak nám to nevadí, aj keď nám chýba.

Ako som povedala, stihla som sa len tak-tak namaľovať a umyť si zuby, keď mi sestrička búchala na dvere, že aj ona potrebuje ísť.

Máme síce dve kúpeľne, no do tej mamkinej nechodíme, pretože je to jej kráľovstvo a ona tam má dosť drahé kúsky. Niektoré, a keby sa rozbili asi by nás zabila obidve.

No a tak som nechala sestričku v kúpeľni a ja som sa pobrala do kuchyne, kde som namazala sestričke krajec chleba s maslom a salámou a do školy jej zrobila desiatu. Tiež chlebík, no nie so salámou ale s medom. Dala som jej ju do igelitového sáčku a vložila do jej desiatového boxu s Hello Kitty. Ja som zatiaľ schrúmala moje cereálie v mlieku a keď prišla sestrička do kuchyne, ja som misku práve odkladala do myčky a išla sa do izby obliecť.

Otvorila som moju veľkú skriňu a pozerala si veci, ktoré boli väčšinou z Ameriky, kto sa čuduje, veď načo mám nakupovať, keď ma ocko zásobuje. Nakoniec som si vybrala korzetové šaty do polky stehien, ktoré mali korzet tmavomodrej farby a sukňu čiernej. Na nohy som si dala jemne vzorované silonky a postavila som sa pred moje veľké zrkadlo, ktoré som mala vedľa gitary v rohu miestnosti. Na krk som si zavesila medailónik a na prsty som si dala moje zvyčajné prstene. Boli jednoduché, strieborné a mne vyhovovali. Nakoniec som si obliekla koženú bundu a schmatla kabelu, v ktorej som mala všetko. Kým som nadobro odišla z izby, zobrala som si moje dvoje okuliare, ktoré som mala pri sebe. Obidvoje boli značky Ray Ban, no jedny boli s priesvitnými sklami (boli dioptrické) a druhé normálne slnečné. Vošla som k sestre do izby, kde si práve dávala veci do tašky.

„nevravela som ti už veľa krát, že sa máš chystať večer?“ opýtala som sa jej opretá o zárubňu.

„ty si to robila tiež tak,“ vyplazila na mňa jazyk a ja som sa zasmiala. Mala pravdu, no ja mám blízko do školy, takže som sa ponáhľať nemusela a aj keby som meškala...

„tak fajn, ale aj tak sa budeš chystať večer, lebo potom nestíham do školy, keď ty meškáš,“ usmiala som sa na ňu.

„dobre,“ zazipsovala si tašku a dala ju na jedno plece.

Spoločne sme vošli do chodby, kde ja som si obula topánky na vysokom opätku a ona svoje topánočky a bundu, s ktorou som jej pomohla. Pri odchode som ešte schmatla kľúče s peňaženkou a mohli sme vyraziť do ďalšieho dňa. Konečne slnečného.

„Tak sa maj a poslúchaj pani učiteľku,“ objala som sestričku, ktorú som bola odviesť až pred dvere školy. Teda ku tým dverám sme išli pešo, kvôli parkovisku, ktoré bolo ďalej od školy.

„neboj sa budem a ty už utekaj, lebo budeš vážne meškať,“ dala mi pusu na líce a rozbehla sa za svojimi kamarátkami.

Ja som rýchlejším krokom mierila k autu, aby som vážne nemeškala.

Ku škole som prišla tri minúty pred zvonením a tak som si spokojne vykračovala do triedy. Opätky v chodbe, ktorá bola prázdna, až na pár študentov, klopkali a mne to mierne liezlo na nervy. No rýchlo som bola v triede a odišla som do poslednej lavice, ktorú som okupovala sama.

„čau Sarah,“ povedal Peter, ktorý sedel predo mnou aj s jeho kamošom Tomášom.

„nazdar,“ zazubila som sa na nich. S chalanmi v našej triede som problém nemala a oni sa so mnou tiež v pohode bavili a keď som sa ich pýtala prečo, tak odpovedali, že som jediná normálna. Nebavím sa stále o móde, farbe laku na nechty a nedrbem na každom kroku. Na čo som  sa len smiala. Mali pravdu, móda ma nezaujímala a na čo mi je ohováranie?

„autíčko šliape?“ opýtal sa ma Johnny, pravým menom tiež Peter, no nejak sme ich rozlíšiť museli a tak jemu prischlo meno Johnny.

„jasne, diky za pomoc, vieš, že v tom sa moc nevyznám,“ odmávla som to rukou.

„nemáš začo, rád som pomohol,“ Johnny mi totižto opravil autíčko, ktoré nejak blblo.  Zachránil ma ani od toho nič nechcel. Povedal, že som mu dosť pomohla pri testoch a tak to je ako odplata. Ja som nakoniec neochotne súhlasila.

„inač chalani, čo budete robiť teraz? Máme v podstate už prázdniny,“ zasmiala som sa.

„tak poväčšine máme ešte skúšky na výšku a potom sa uvidí, možno skateovať, možno na BMX, uvidíme,“ povedal za všetkých Maťo. Bola to taká parta 5 chalanov, ktorý našli spoločné hobby a ja som sa k nim nejak pritrafila, aj keď neholdujem takýmto športom.

„no vidíte, ja som si ich nedala, lebo si to nemôžem dovoliť kvôli mamke a povedala som jej, že si dám rok pauzu medzi školami, aby mohla zarábať,“ pokrčila som plecami.

„a otec s tým súhlasil?“ opýtal sa Johnny. Oni jediní vedeli, čo sa deje a nikomu to nepovedali.

„nie, ale inú možnosť nemal. Nedala som mu ju,“  pokrčila som plecami.

„a nechystáš sa do Ameriky?“ nedali pokoj a vyzvedali.

„zatiaľ nie, nedal mi na to podnet, aj keď rada by som ho znovu videla, no neviem, čo by bolo s Tinou.“ pozorovala som učiteľku ako vošla do triedy.

„tak by išla k babke,“ pokrčil plecami a premiestnil sa na svoje miesto aby aspoň ten posledný deň učiteľka nepindala.

„tak vítam vás tu v tento deň, váš posledný, no dúfam, že naďalej zostanete v kontakte a nezavriete na vaše nové priateľstvá,“ učiteľka sa v tom nejak vyžívala a my zadné lavice sme podriemavali v póze supermana.  Kto by také reči mal vydržať v zpriamenej polohe. Možno tak tie husi v prvých laviciach.

„konečne môžeme prejsť k odovzdávaniu vysvedčení,“ zatlieskala od radosti učiteľka a polovica triedy pretočila očami. To boli jej zvyčajné gestá. Bola to celkom šialená učiteľka a pri niektorých jej nápadoch sme rozmýšľali, či by sme nemali zavolať ujov v bielych plášťoch.

 Začala volať dopredu mojich spolužiakov aby im mohla „slávnostne“ predať vysvedčenie. Nakoniec som prišla na radu aj ja.

„Sarah Winthrow,“  zavolala ma a tak som sa poslušne postavila a ladným krokom som sa k nej dopravila dopredu pred triedu. „Nech sa páči,“ podala mi ho.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na ňu, zobrala si vysvedčenie a pobrala som sa naspäť. Za mnou bola ešte jedna spolužiačka a potom už bol koniec.

„takže, prajem vám veľa šťastia v živote a dávajte na seba pozor,“ povedala posledné slová a pustila nás domov.

Je koniec mája a mám už prázdniny. Super pocit.

Dnes sa mám venovať len sestričke a tak, keď ju doveziem domov zo školy, pôjdeme sa okúpať do Aqua city. Už sme tam dlho neboli.