:)

Ľudkovia, dneska nič nepribudne, nie som schopná... Učím sa manažment... už asi 2 hodiny mám otočený zošit na tej istej strane a ani som sa do nej nepozrela. Radšej som Tinnsvar napísala esej na KMM (spoločenská komunikácia) a kecala zo spolužiakmi, že by nám tú písomku mohla preložiť na piatok... Prečo sa učiť nie??? =D =D
Chytila ma strašná flegma. Pustila som si Adele a pozerám sa do steny :D. Mamka si o mne myslí, že mi preskočilo a otec, jediné čo povedal, bolo, že by som si mala popratať izbu (som mimoriadne riadny bordelár) :D A ja som to len odmávla rukou a ďalej písala tú esej. Písala som ju asi 15 minút aj s odpisovaním na fb a akože učením manažmentu... =D  =D
Moja sestrička mi ďakovala do nebies, že som ju zachránila, zatiaľ čo ona si písala so svojim chalanom (to je vďačnosť, nie??? :D)
Zobrala som to športovo a tak vám ju ponúkam namiesto kapitolky + prosím nekopírovať =D =D .
Alex Winslow

P.S.: táto pesnička mi spríjemňovala písanie... =) Milujem ju... =) ako všetky od nej... =)

Prekážky ma nemôžu zlomiť, každá prekážka vyžaduje len veľkú dávku odvahy

keď sme malými deťmi, život nám nerobí problém, pretože jediné čo nás trápi, je to, s akou hračkou sa budeme hrať, čo budem poobede robiť, čo budem jesť a s kým  sa pôjdem hrať. Vtedy to je hračka, pretože nám nezáleží na peniazoch, na tom, s čím nakŕmime hladné krky, kde budeme bývať a či vôbec máme z čoho žiť.  Toto by nás nemalo trápiť ani teraz, veď máme šestnásť sedemnásť, no sú už aj taký, ktorých to trápi dennodenne.

Ale ako sa hovorí, prekážky sú na to, aby sa prekonávali, a týmto heslom by sme sa mali riadiť, pretože ak budeme len zalamovať rukami a hovoriť si, že to nemám šancu urobiť, tak nás tá prekážka prerastie a už nebude cesty späť. Mali by sme to aspoň skúsiť. Za pokus človek nič nedá a už vôbec by ho za to nemal nik súdiť, veď ako inak máme prísť na to, či to zvládneme? Potrebujeme na to najprv pokusy a pády, aby mohlo nastať víťazstvo a najmä na to potrebujeme veľa odhodlania a odvahy. Nemôžeme rátať s tým, že nám to vyjde na prvý pokus, pretože život nie je ľahký a jednoduchý.

No niekedy sa stáva, že potrebujeme veľa odvahy na to, aby sme niečo zrobili, aby sme niečo dokázali sebe ale aj ostatným ľuďom a tú nemá veľa ľudí. Myslím si, že odvahu by malo dodávať aj okolie a nie odsudzovať ľudí za to, že skúsili niečo iné, pretože potom to dopadá tak, že aj tí, ktorí mali tú odvahu, to vzdali, pretože po nich ľudia pozerali ako na bláznov.

Myslím si, že v tejto dobe je veľmi málo odvážnych ľudí. Väčšina sa drží pri zemi a už daných krokov, pretože sa nie vždy vyplatí, aby niekto skúsil niečo iné a riskantné. Veď prečo by to tak nemalo byť? Je kríza, ľudia majú málo peňazí a sú radi, že majú prácu a majú z čoho uživiť deti. A tí, čo si povedali, že preskočia nejakú tú prekážku, aby nezostali na jednom mieste, väčšinou odcestovali do iných krajín, pretože tam to je ľahšie, aspoň nám sa to tak zdá. Ja si myslím, že tam to je také isté ako u nás, to len tam sa na teba nepozerajú ako na blázna a máš viac možností ako opraviť svoje chyby a nedoplatiť na to, že sme nejaké chyby zrobili.

Je ťažké byť odvážny, no ten ktorý sa ním stal, môže hovoriť, že prekážka nie je značka STOP, ale je to len ďalšia cesta k tomu, ako si zlepšiť život.