Nový život 13 časť

čauko ľudkovia,
som tu z novým dielom, pre ktorý som sa vykašlala na učenie, len aby tu niečo za tento týždeň pribudlo... =) Keď mám pravdu napísať, možno by tu niečo pribudlo aj včera, ale ja som strašne lenivý človek a nechcelo sa mi písať. Ani dnes sa mi nechcelo, ale niečo som aj napísala v škole a tak som to dopísala a hneď to hodila tu... Ďalší diel asi najpravdepodobnejšie pribudne buď v sobotu večer (až noc) alebo až v nedeľu.. Nestíham a soboty mám vyhradené pre moju sis, s ktorou sa skoro vôbec nevidím, chápte ma, potrebujem aspoň trochu toho spoločenského života, keď sa mi tá láska vyhýba... =D
Alex Winslow
P.S.: Zanechajte prosím vás komentár, ani by ste neverili, ako by ma potešilo, kebyže viem, že to niekto číta a páči sa mu to...  a teraz vám už prajem len príjemné čítanie...

Človek začína rozmýšľať, čo bude robiť. Je to normálne, veď po takej veci, závažnej veci, sa človek vlastne pýta na všetko. Neviem prečo je to tak, ale proste to tak je. Musela som sa znovu zhlboka nadýchnuť aby som zadržala slzy a ďalej som pokračovala v upratovaní.

Zatiaľ som stále v byte sama. Bolo to správne, boli sme spolu dva mesiace a je to príliš skoro na to, aby sa ku mne presťahoval. Aj keď bol v byte skoro stále.

Teraz mal tréning. Pripravoval sa na zápasy v Európe, ktoré mali začať čo chvíľa. Nechcel mi povedať kedy, aby som sa nestresovala, no ja som s tým nesúhlasila, ale ani sa nejak nehádala. Bolo to jeho rozhodnutie.

Upratala som celý svoj bytík a konečne sa usadila do kresla pred telku. Nevedela som čo mám robiť. Je nedeľa takže máme v práci voľno a ja by som sa mala učiť na tie blbé matury, ktoré mi začínajú už zajtra, no mne sa nechcelo ani len pozrieť do tých blbých papierov. Však na čo. Je to len maturita.

Musela som zaspať, pretože ma zrazu zobudil bozk na čelo.

„uhm,“ zamumlala som a cítila ako som sa ocitla vo vzduchu. Inštinktívne som omotala ruky okolo krku a pritiahla som sa k tej voňavej hrudi.

Jerred ma položil na posteľ. Ja som sa ho nechcela vzdať a tak som ho stihla so sebou. Teda, pokúsila som sa  a on keby nechcel nepodarilo by sa mi to. No on sa na mňa zvalil, aj keď sa nezvalil, pretože svoju celú váhu držal na rukách, ktoré mal vedľa mojej hlavy.

„pusu,“ povedala som so smiechom, no oči som neotvorila.

„a čo za to dostanem?“ ozval sa jeho úžasný hlas.

„no, môžeš so mnou ležať v posteli a dať si obed, ktorý som navarila,“ otvorila som oči a zahľadela som sa do tých jeho sivých studničiek.

„no ešte to musím zvážiť,“ preniesol váhu na pravú ruku a to druhou si prehrabol svoje vlasy.

„joj ty,“ so smiechom som ho oblapila okolo krku a stihla ho na seba .

„hej,“ zvolal, „ty diablik,“ da mi z tváre vlasy a konečne pobozkal.

Asi po 10 minútach bozkávania a skúmania sa, mi stiahol z tela tričko.

„nevzrušuj sa ale príliš, lebo budeš sklamaný,“ zašepkala som mu do uch a kusla do krku.

„si zlá, vieš,“ zvalil sa vedľa mňa na posteľ.

„ja za to nemôžem. My ženy to už máme v sebe,“ pokrčila som plecami, sadla mu na hruď rozkročmo a pokračovala som v našom maznaní, ktoré skončí tak či tak len tým maznaním.

„Hej Rosie, vnímaj,“ zamávala mi pred očami.

„čo potrebuješ?“ zatrepala som hlavou aby som sa dostala myšlienky na svoje miesto.

„nič, len pozeráš do okna na to isté miesto a usmievaš sa ako postihnutá,“ zaškerila sa Caroline, keď sme spolu sedeli pred triedou, v ktorej sme mali skúšku z angličtiny.

„a čo? Len spomínam,“ zaškerila som sa.

„slečna Brandon, ste na rade,“ otvorili sa dvere a tak som sa postavila a odišla som do učebne s úsmevom na tvári.

Ten týždeň bol hrozný. Všetci sa niekde ponáhľali, stresovali a zabúdali a ja neviem čo všetko. Ja som bola flegmatická. Vošla som do miestnosti pred komisiu, vytiahla si otázku, odrapotala som všetko čo ma napadlo a aj som si tam vytvárala nejaké omáčky, aby som kecala 20 minút a aby nemali reči. Potom som odišla a buď som odišla domov, alebo som išla ešte na jedno preskúšanie a až potom som išla domov.

Moje matury trvali 3 dni a ja som to vôbec nevnímala ako niečo hrozné, proste treba tam len povedať, čo vieš a nestresovať sa.

Maturitu som mala za sebou a tak som sa doma zvalila na posteľ a nechcela už nič robiť.

„vstávať,“ zavolal Jerred o ôsmej večer a ja som vyskočila na nohy.

„čo sa deje?“ otočila som sa na neho a zazerala som dom tých jeho očiek.

„ideme oslavovať tvoju maturu,“ zasmial sa a hodil na mňa veci z môjho šatníka. Neprotestovala som a obliekla si to, čo po mne hodil.

Skončila som v potrhaných čiernych leginách, bielom, voľnom, mierne priesvitnom tielku a na ňom som mala bielo modrú baseballovú mikinu. Na nohy som dala modré conversky a bola som pripravená. Už len si rozčesať vlasy a mierne sa namaľovať a bude to dokonalé.

keď sme boli pripravený, nasadli sme do jeho auta a zamierili sme do baru, kde som sa zoznámila s chalanmi.

Vystúpili sme, pozdravili vyhadzovača a vošli dnu za šomrania ľudí, ktorý sa tam už asi nedostanú.

Vošli sme rovno do VIP, kde sme sa vopchali ku ostatným.

„čaute všetci,“ zakričala som, aby ma aspoň trochu počuli, keďže tam bol fakt veľký hluk. Ako vždy.

„gratulujeme,“  zvolali všetci a ja som sa musela zasmiať.

„to mi nepomôže, radšej mi choďte zobrať nejaký nealkoholický nápoj, najlepšie by bolo, keby bol nealkoholický,“ zopakovala som tak dôležité slovo, pretože piť som nechcela. Nie len, že Jerred piť nemohol, ale ani len ja som nemala chuť na žiadny alkohol.

„to aby som ti po to išla ja,“ poznamenala Caroline a už jej nebolo. Ja som len pokrútila hlavou a otočila som sa na Jerreda, ktorý sa ku mne musel natlačiť, aby vôbec sedel. Nechcela som aby sa cítil nepohodlne a tak som sa postavila, potiahla som ho za ruku aby sa posunul a potom som si sadla na neho. Viem, nie je to o nič pohodlnejšie, ale obidvaja sme sa tak cítili oveľa lepšie.

Sedeli sme tak asi pol hodinu, keď ma Carol začala ťahať na parket. Ja som začala ťahať Jerreda, aby išiel tiež a po trošku dlhšom šklbaní jeho ruky sa mi ho podarilo presvedčiť a on išiel s nami.

Tancovali sme s Caroline oproti sebe a Jerred bol hneď za mnou, alebo vedľa mňa, v podstate nedovolil, aby sa k nám pridala nejaká osoba mužského pohlavia a ja som si ho musela strážiť kvôli ožratým dievčatám, ktoré sa na neho lepili. Nakoniec sme to uzavreli tým, že to asi už dlhšie nevydržíme a musíme sa napiť a tak sme sa všetci traja sme sa znovu vybrali do nášho boxu.

„hej, čau Mathew, Sophie, čo tu robíte?“ zakričala som na tých dvoch, ktorý nám obsadili miesto.

„prišli sme predsa oslavovať, takúto oslavu by sme si nenechali ujsť,“  zaškeril sa Math a ja som ich naraz objala.

„a kde si máme akože teraz sadnúť?“  zakričala som na oko nahnevane a zazerala som.

„vyčkaj chvíľku. Pripravuje sa nám väčší box,“ zasmiala sa Sophie a ja som len podvihla obočie.

Zostali sme s Jerredom stáť a tak sa on oprel o bok boxu a mňa si pritiahol ku nemu. Stála som medzi jeho nohami, no skoro stála, pretože si ma chytil rukami pod zadkom a vytiahol si na jeho výšku a tak som ho objala rukami okolo krku a hlavu mu položila na rameno.

„čaute decká,“ ozvalo sa pri nás a ja som sebou trhla. Pri nás zastal chalan, mohol mať asi 23 rokov možno viac, možno menej, neviem presne a všetkých si nás obzeral.

„čau Johnny,“ vyskočila Sophie na nohy a objala ho.

„ten box máte pripravený, je o poschodie vyššie, veď ty vieš kde,“ zakričal na ňu aby ho počula a ona prikývla.

„ďakujeme veľmi pekne, si naše zlatíčko,“ znovu ho objala.

„a nepredstavíš nás?“ opýtal sa konverzačne.

„jasné,“  otočila ho smer box, „chalanov určite poznáš, ale pre istotu, Alex, Ryan, Thomas, Samuel a Daniel,“ predstavila tých piatich, aj keď netuším z kade ich poznala. „Potom Matha už poznáš, pri Ryanovi sedí Caroline a títo dvaja sú Rosemarie, Mathova mladšia sestra a Jerred, Alexov starší brat,“ predstavila nás dvoch a ja som mu na pozdrav zakývala. „A ľudia, toto je Johnny, alebo Jonathan, ale tak ho mám zakázané volať, takže len Johnny, môj braček“ ukázala na neho a všetci sme sa postavili a a odišli sme všetci o poschodie vyššie.

Sophie odomkla dvere a my sme všetci vošli dnu. Objavili sme sa v miestnosti s gaučami, vlastným barom a presklenou stenou, kde sme videli na parket a v podstate na celý bar pod nami.

„uau,“ ozvala som sa, pretože som tam vošla ako druhá a ostatný to ešte nevideli.

„tiež si myslím,“ zasmiala sa Caroline a obzerala sa okolo seba.

„vitajte v mojom kráľovstve,“ zasmiala sa Sophie, keď sme boli všetci dnu.

„to si ty navrhovala?“ opýtal sa jej Math a ona prikývla s iskričkami v očiach.

„v podstate som navrhla celý bar, len Johnny niečo trošku pozmenil. Nie drasticky, len nejaké detaily.“ priznala sa a pokrčila plecami.

„ja som nevedela, že si dizajnérka,“ dala som ruky v bok v snahe o nahnevaný postoj, pri ktorom mi trhalo kútikmi.

„no asi tak nejako, môžete sa obslúžiť, ja beriem baby na parket, takže užite si chalani,“ povedala len a ja s Caroline sme ju už ťahali preč, takže to vyzeralo trošku opačne.

Zbehli sme na parket a začali sme sa šalieť  a smiať sa, tancovať a všetko čo sa robí na úžasnej diskotéke.

Ani neviem kedy a pritrafil sa k nám nejaký chalan, bolo z neho riadne cítiť a tak mi bolo jasné, že triezvi nie je na 100%.

Nevšímala som si ho asi len dovtedy, kým nás nezačal otravovať. Aj sme sa premiestnili aby sme mu dali na javo, že pri nás nie je vítaný, no on za nami doliezal, začal ma obchytkávať a bolo mu jedno, že ho odstrkujem a kričím na neho nech si zbalí svoje veci a odpáli preč. Nevnímal to, len si ďalej otravoval.

S babami sme chceli radšej odísť, nech to nezačne byť horšie, no to už sa u nás objavil Jerred, čo nebolo už vôbec dobré znamenie.

„vraví ti aby si vypadol, tak vypadni,“ snažil sa byť kľudný, no mne bolo jasné, že je naštvaný, že mu niekto ošahával priateľku. Videla som jeho zaťaté päste a vedela som, že je zle a najmä, keď ten debil sa nechcel vzdať.

Jey sa naštvane začal približovať k tomu chalanovi a chcel mu už jednu pribaliť, no ja som skočila pred neho a dala mu ruky na hruď.

„Jey, prestaň, vieš čo si mi hovoril? O podpísaní istých papierov, že sa nesmieš biť?“ zavolala som na neho a snažila som sa ho odtlačiť, čo bolo prd platné.

„je mi to jedno,“ zavrčal.

„Jey prosím ťa, existuje niečo dôležitejšie ako zmlátenie nejakého ožratého chalana, ktorý ani len nevie čo stvára, tak nerob blbosti a poďme z tade,“ prosila som ho očami, ktoré som upierala do tých jeho a dúfala som, že to pomôže.

„prosím, problémy ti za to nestoja,“  stále som sa ho snažila odtlačiť a ten chalan sa len vyškieral. No nie na dlho, lebo ho zrazu spacifikoval jeden s SBS tohto klubu.

„Láska, nerob mi to, kašli na to a poďme domov,“ objala som ho a on ma po malej chvíli objal tiež a zaboril mi tvár do vlasov.  Nevšímali sme si ľudí, ktorí okolo nás skákali a blbli. Nás teraz zaujímal len ten druhý. Po dlhšej dobe ma chytil za ruku a ťahal ma hore do tej miestnosti.

„my už ideme, musím sa ukľudniť,“ povedal Jey a hneď sa otočil a my sme odišli preč, v podstate bez rozlúčky.