Nový život 12 časť

Čaute ľudkovia, alebo radšej prajem dobrú noc, to len ja blázon, ktorý sa musí ešte osprchovať ( a trvá mu to najmenej hodinu) a ráno skoro vstáva pretože ide s ockom na Lomničák hneď tou prvou lanovkou o 8:50 =D =D Síce ho mám pod nosom ale bola som tam asi len dva krát. Hanba ja viem ale čo už... tak je to vždy.
A ešte raz ďakujem drahej Anonymnej osobe, ktorá mi zanechala tak pekný komentár a prosím aby zanechala nejaké meno alebo prezývku, keby náhodou písala ďalší tak krásny a povzbudzujúci komentár, pretože takto oslovovať ťa mi príde divné.. a tak ti týmto spôsobom venujem túto časť, síce nie je taká dokonalá a ani najdlhšia no v takej hodine v akej som to písala som rada, keď tam nebudú mega veľké chyby.. =) A tak sa tým  ospravedlňujem aj za ne... =)
Prajem dobrú noc a pre niektorých (keď to ešte niekto číta) prajem príjemné dobré ránko a nezabudnite prestaviť si čas.
Love & Peace
Alex Winslow

P. s.: Stihla som to do polnoci treba mi pogratulovať =D
P.s.s.: Dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť a zanecháte komentár... =)

12. Kapitola

Pohreb bol pred dvoma dňami. Neplakala som tam. Neviem prečo, ale proste som to nedokázala. Bola som zaseknutá medzi jedinými dvoma chlapmi v mojom živote.

Zostali sme tam s Jerredom len po koniec kondolencií a potom sme zdrhli. Nevydržala by som tam dlhšie a tak sme nasadli do auta a Jerred nás odviezol domov. Potom som si len ľahla do postele a zaspala som. Potrebovala som vypnúť, posledný krát si poplakať a potom pokračovať v živote ďalej.

Zobudila som sa ráno, takže som spala viac ako 12 hodín ale aspoň som sa poriadne vyspala bez nočných môr a hrozných snov.

keď som vstala v kuchyni ma čakali raňajky a s odkazom od môjho macka.

Musel som ísť na tréning, ale neboj sa, hneď ako to bude možné, budem znovu u teba...

S láskou Jey

Na ten odkaz som sa pozerala asi päť minút a asi by som sa pozerala aj ďalej, no prebudil ma môj prázdny žalúdok, ktorý zachytil vôňu prichystaných palaciniek.

Pustila som sa do raňajok a hneď sa mi žalúdok tetelil úžasným pocitom, keď som jedla tak úžasne a s láskou pripravené jedlo.

Poriadne som sa napapala a asi budem musieť ísť behať aspoň 8 kilometrov. A tak som sa pekne obliekla do mojich vecí na behanie, čo značí šortky a športové tričko, to čo bolo krátke, končilo pod prsiami. Dala som si do uší slúchadlá od môjho Ipodu, zapla som ho na šortky a ešte som sa dostala k odkazu, pod ktorý som napísala, mojou obľúbenou čiernou tenkou centropenkou.

Išla som si zabehať, tie tvoje palacinky boli také dobré, že som ich všetky zjedla. Nechcel by si aby ťa čakala bacuľka, tak to zase musím všetko zhodiť.

Neviem ako dlho budem tak úžasné raňajky zhadzovať, no a tak... keď budeš chcieť tak ma nájdeš niekde v Parku.

Tvoja Rosie  <3

Vyšla som z bytu, zamkla som ho a kľúčik schovala do jediného vrecka ktoré som mala.

Už pred domom som sa pomaly rozbehla do rytmu hudby a bežala som do najbližšieho parku. keď som sa tam dostala, stretávala som už len páry na prechádzke, starších ľudí so svojimi psími miláčikmi a rodinky s deťmi, ktoré sa hrali alebo boli na pikniku. Ja som si behala len po chodníku a míňala som bežcov, ktorý išli mojim smerom. Sem tam sme si len kývli na pozdrav, neviem prečo, ale robili to bežci vždy.

Bežala som a sem tam, keď mi išla veľmi chytľavá pesnička som popri behu aj tancovala. Veď viete, tie pohyby hornou časťou tela, o ktorej si nikto nemyslí, že sa to čo i len podobá na tanec, no všetci to aj tak robia. Ľudia to už ani nevnímali a brali to ako samozrejmosť. Bežala som, stále som bežala a ani nevnímala kde som bežala.

Proste som bola len ja, moja hudba a beh. Skoro som umrela a dostala aspoň trojitý infarkt, keď ma zrazu nejaké ruky oblapili okolo pásu a zdvihli do vzduchu. Nevedela som čo mám skôr robiť, či kopať, biť, kričať, omdlievať, rovno odpadnúť alebo len tak bezmocne visieť v tých rukách.

Zrazu ma tie ruky pustili, ja som strhla slúchadlá z uší a otočila som sa na toho útočníka. Neviem prečo som sa nerozbehla preč. Proste som sa otočila a zbadala toho inbecila, ktorý mi skoro spôsobil trojnásobný infarkt.

No kto to asi tak mohol byť, že? Jediný blázon, ktorý by behal a vie, že som išla behať bol Jerred.

Naštvala som sa a začala ho búchať do hrudi.

„ty inbecil jeden sprostý, čo si o sebe myslíš. Chceš mi spôsobiť infarkt? Už to v živote nerob,“ každé slovo som znásobila jedným buchnutím, až mi nakoniec chytil ruky a pritiahol ma k nemu tak aby ma mohol pobozkať. Pri tom som sa na neho nemohla hnevať a tak som mu ruky zaplietla do jeho vlasov a on ma chytil pod zadok aby si ma mohol vytiahnuť do svojej výšky a nemusel sa zohýnať. A tak som ho bozkávala, jeho ruky som mala spojené pod mojím pozadím a mne sa nožky hompáľali vo vzduchu. Bozkávala by som ho tak asi do konca života, no dochádzal nám kyslík a tak sme sa museli odpojiť. Stále ma držal vo vzduchu a ja som ho pohladila po líci a jemne ho pobozkala na pery a hneď som sa odtiahla a on nesúhlasne zamručal.

„ale macko, čo sa ti nepáči?“ zašepkala som mu do ucha.

„len to, že si prestala,“ zamručal naspäť a ja som sa zasmiala a znovu pritisla svoje pery na tie jeho a znovu začal ten bláznivo vášnivý bozk. Jazyky sa nám preplietali a nám vôbec nevadilo, že stojíme na chodníku v parku a že nás môže hocikto sledovať. V tej chvíli nám bolo všetko jedno.

Ku mne do bytu sme sa vrátili až o hodinu. Potom, čo sme sa nabažili našich bozkov, naháňali sme sa po celom parku, pomedzi stromy, ľudí a neviem okolo čoho ešte až sme sa dostali ku východu, ktorý bol najbližšie ku môjmu bytu. A tam sa už dostali chôdzou držiac sa za ruky. Bolo nám super, nemyslela som na otca a užívala som si voľný víkend. Tento týždeň, ten čo teraz bude, som mala maturitné skúšky, na ktoré som sa ani len nepozrela. Nechcelo sa mi, nemala som čas a spoliehala som sa na to, že mi vystačia vedomosti, ktoré som získala počas chodenia do školy. Aj keď teraz som tam nejak často nebola. Čo oni ospravedlnili.

Doma sme dlho neboli, hneď ako sme sa osprchovali a prezliekli sme išli k nim domov. Dneska mali mať chalani koncert a tak sme išli s nimi aby sme ich podporili. Budeme tam aj cez zvukovú skúšku.

Ja som bola oblečená do čiernych pásových kraťasov, bieleho zastrčeného tielka a trakmi, ktoré som mala ešte na tom tielku. Jeyovi som ukradla jednu jeho tmavomodrú košelu, ktorej som vykasala rukávy a cípy som si zaviazala dole pri zipse od kraťasov.

Jey mal obyčajné čierne rifle, čierne obtiahnuté tričko, mikinu, ktorú si ani neobliekol a tmavomodrú tenkú látkovú čiapku, ktorú mal na hlave.

Spoločne sme zbehli dole a odchytili sme si taxík.

No poďte hviezdy. Limuzína čaká a fanúšičky tiež,“ kričala som na nich od dverí a Jey sa len vedľa mňa vyškieral.

keď sme konečne sedeli v limuzíne oni do seba zabŕdali celú cestu a ja som ich nechápavo sledovala. Robili ako keby sa nič nedialo.

Halu v ktorej vystupovali sme museli obísť zo zadu, lebo už teraz tam bol dav ľudí a oni by sa cez neho asi ani nedostali na koncert. Vošli sme dnu cez vchod pre zamestnancov a išli sme hneď do ich šatne. Tam si len hodili veci a už ich, ich manažérka naháňala na pódium kvôli skúške a tak sme s Jeyom a s Nicole a Caroline sadli na schodíky a počúvali ich hašterenie, behanie po pódiu a nakoniec došlo aj k spevu. Rayn si ich nevšímal a len sa oddal hre na bicie. Bolo mu jedno, že nespievajú a ani nehrajú ostatní.

Caroline na neho zbožne pozerala a ostatných si nevšímala. Ja som si zase všímala len Jerreda, ktorý mi venoval jeho plnú ústnu pozornosť.

Nakoniec museli chalani rýchlo odísť, pretože sa začala hala plniť fanúšikmi.

Všetci sme sa vopchali do ich šatne a pozorovali sme chalanov, ako sa pripravovali na koncert.