Nový život 11 časť

Čaute, prepísala som po namáhavej 2 hodinovej práci na ADK, ktoré už nechcem vidieť... Mala by som ísť spať, pretože zajtra asi nevstanem...
Pozerala som sa na nastavenie komentárov, lebo sa kamoška sťažovala a napravila som to... =)
Dúfam, že sa vám kapitolka bude páčiť a toto je zajtrajšia časť, pretože ma čaká riaditeľská písomka z účtovníctva. Druhá tento rok. Blázni. No a musím to aspoň trochu pochopiť.
Alex Winslow
P.S.: zanechajte komentár, ďakujem.. =)

Jerred ma odviezol domov, aj keď neviem ako vedel kde bývam. Plakala som odkedy zomrel. Plakala som aj keď do izby vbehli doktori so sestričkami a snažili sa ho oživiť a plačem aj teraz keď som prišla domov z nemocnice a Jerred ma uložil do postele.

„choď preč, nechcem aby si ma takú videl,“ prikryla som si hlavu vankúšom a chcela som zmiznúť z tohto sveta.

„prestaň a počkaj dve minútky,“ stratil sa niekde v mojom byte a ja som predpokladala, že odišiel do kuchyne. keď neodišiel úplne.

Hlavu som nechala pod vankúšom a nevedela som čo mám robiť. Plakať, vrieskať, pozerať do blbá, alebo sa smiať.

No nestihla som si to poriadne premyslieť, pretože sa dvere v izbe znovu otvorili a dnu niekto vstúpil. Nechcela som vedieť, kto to je, aj keď som to vedela. Chcela som sa utápať vo svojich myšlienkach a nechcela som, aby ma pri tom niekto videl a najmä nie on.

Zrazu mi vankúš zmizol z hlavy a ja som sa objavila v úžasnom medveďom objatí s hlavou zaborenou v úžasne voňavom tričku.

Objala som ho okolo hrude a nechala som sa opantávať jeho úžasnými rukami, krásnou vôňou a perami v mojich vlasoch. Nevedela som ako sa mám poriadne uložiť, aby som na ňom tak nevisela, no on to vyriešil za mňa. Ľahol si na moju posteľ a stiahol ma zo sebou aby sme mohli zostať v objatí, ja ležiac na jeho hrudi a on stále s rukami na mojom chrbte.

Po chvíli Jerredovho pobrukovania nejakej melódie som sa ukolísala do nepokojného spánku, no nepríjemné sny v poslednej chvíli odohnala teplá náruč, v ktorej som ležala.

Ráno som sa zobudila na moje pomery skoro a keď som si uvedomila, že som ležala celú noc na hrudi môjho záchrancu, zapozerala som sa na jeho krásnu tvár. Spal ako bábätko, jednu ruku musel mať zaľahnutú odo mňa, no jemu to zdá sa nevadilo. No keď som si uvedomila, čo som pred ním minulý večer stvárala zahanbila som sa a cítila som ako pomaly rudnem.

Potichu a opatrne som sa postavila z postele a premiestnila som sa do kuchyne aby som mu zrobila aspoň raňajky ako odpustenie za to, čo som stvárala. Tak som sa za seba hanbila. Vždy som si  hovorila, že nikdy nebudem plakať pred chlapom a prvé čo zrobím, keď sa niečo stane je to, že začnem revať na prvom chlapskom ramene, ktoré sa ponúklo.

Robila som omeletu s asi 5 vajíčok, dala som k tomu včerajšie pečivo, keďže v pyžame sa mi do pekárne ísť nechcelo a naliala som do dvoch pohárov pomarančový džús.

Všetko som dala na tácku aj s príborom a niesla som to do mojej izby, kde bola ešte asi hlboká polnoc, ktorá sa začala meniť na ráno, hneď ako ucítila jedlo. Muži.

„dobré ránko,“ zasmiala som sa aj keď nie celkom radostne a pozorovala som ruku, ktorá pozastavila tápanie na prázdno. Hold, ja som tam už neležala.

„uhm,“  bola odpoveď a ja som si prisadla na „jeho“ polku postele, z ktorej na mňa žmúril, ešte stále zalepenými očami.

„to je mi privítanie,“ poznamenala som len a ucítila vo vlasoch jeho ruku, ktorá si pritiahla moju tvár k tej jeho a začala ma bozkávať.

„uhm, tak toto je už primerané pozdravenie,“ zašepkala som, keď som sa od neho musela odtrhnúť kvôli kyslíku.

„už si v poriadku?“ opýtal sa ma keď sa posadil a zobral odo mňa tácku s jedlom.

„v rámci možností,“ pokývala som hlavou a trochu si odždibla z jeho raňajok.

„si hladná?“ opýtal sa ma.

„len trošku,“ pokrčila som plecami a napila som sa z môjho poháru.

„tak to potom letí lietadlo,“ zasmial sa, „prosíme, otvorte hangár, lietadlo pristáva,“ robil pri tom aj zvuky lietadla a ja som so smiechom otvorila ústa a čakala na prísun jedla.

„ale to sú tvoje raňajky a mal by si ich zjesť,“ zamumlala som s napoly plnými ústami.

„to sa už nemôžem ani len rozdeliť o jedlo s mojim dievčaťom?“ podvihol obočie a ja som sa na neho zapozerala.

„vlastne by som ešte nemala byť tvojim dievčaťom,“ pokrčila som plecami, ako by to všetko riešilo.

„a to už prečo?“ nechápal.

„no niekoho si sa zabudol niečo spýtať,“ zazubila som sa.

„tak teda, Rosemarie Brandon, budete so mnou chodiť?“ začínalo to ako keby ma žiadal o ruku a ja som sa márne snažila udržať vážnu tvár.

„hm, porozmýšľam,“ pritiahla som si jeho tvár, tento krát ja a a pobozkala som ho na jeho pery, kde nad pravým kútikom bola malá jazva.

„z čoho máš tú jazvu?“  zvedavosť ma raz asi zabije.

„boxujem, pamätáš?“ odpovedal na moju otázku otázkou a ja som len pokývala hlavou.

„máš taký jaziev viac?“

„nejaká sa niekde nájde,“ pokrčil ramenami a vložil si posledný kúsok omelety do úst.

„budem sa o teba báť,“ pohladila som ho po tej jazvičke a usmiala sa na neho.

„nemusíš, viem sa o seba postarať,“ zasmial sa, no potom znovu zvážnel a zahľadel sa mi do očí, „je ti aspoň trochu lepšie?“ opýtal sa ma znenazdajky.

„áno, ja, strašne ti ďakujem, že si so mnou zostal aj keď si mohol odísť,“ povzdychla som si a zobrala do ruky tácku, ktorá ležala medzi nami a odišla som do kuchyne.

„Rosie?“ ozvalo sa za mnou keď som bola v predklone a hlavu som si opierala o studenú kuchynskú linku.

„uhm?“ dostala som zo seba.

„v pohode?“ nedal sa zmiasť.

„uhm,“ pokývala som hlavou, ktorú som nechávala na tom istom mieste.

„čo potom robíš?“ v jeho hlase som cítila úsmev.

„chladím si hlavu aby som sa na teba nevrhla,“ odvetila som. Pretože, keď som sa na neho pozrela, mal na sebe len obtiahnuté čierne tričko s krátkym rukávom, ktoré skrýval pod košeľou, a ktoré tak úžasne ukazovalo jeho vypracované telo.

„to som až tak sexi?“ zasmial sa.

„strašne,“ vrátila som hlavu na linku a povzdychla som si. Nevládala som to a strašne ma to štvalo. Nemala by som si to tak brať, veď ma vykopol z domu, od kedy zomrela mamka tak sa o nás poriadne nestaral. Ale prišla som o obidvoch rodičov za necelý rok. Zostala som s bratom sama.

Ani neviem kedy sa to stalo a ja som bola uväznená v Jerredovom objatí a vzlyka-la som mu do hrude.

„to bude dobré, uvidíš, bude to dobré,“ hladil ma po vlasoch a chrbte a šepkal mi do ucha slová, ktoré by mi mali pomôcť no ja som ich nevnímala. Nebola som schopná vnímať slová, no teplá náruč mi stačila na to, aby som pochopila, že ma má fakt rád.

Z tranzu ma prebral až môj zvoniaci telefón.

„prosím,“ snažila som sa o normálny hlas, no moc sa mi nedaril.

„ahoj Rosie, prepáč, že nie som teraz s tebou, no vybavujem pohreb, a preto ti aj volám,“ odmlčal sa .

„potrebuješ s niečím pomôcť?“ opýtala som sa skôr ako mohol pokračovať.

„nie, nie, ja len, že pohreb je o dva dni,“ vyslovil to. Snažil sa byť silný, no vedela som, že sa mu to veľmi nedarí.

„dobre, a kde?“ musela som sa zhlboka nadýchnuť aby som v sebe zadržala vzlyk.

„pri mamke,“ zložil. Zložil mi to bez rozlúčky. Nezvládol to a nechcel aby som to vedela.

Položila som mobil naspäť na stolík a zložila som sa na zem popri stene. Znovu „uvidím“ mamku. Nebola som tam už asi 3 mesiace, no znovu ju uvidím. Braček zrobil dobre, že ho chce pochovať tam. Budú spolu a možno sa aj skôr nájdu. To už nechám na nich.

Jerred sa pri mne objavil asi o 2 minúty s dvoma hrnčekmi, z ktorých sa parilo.

„uvaril som čajík,“ sadol si ku mne a do rúk mi strčil hrnček.

„ďakujem,“ snažila som sa usmiať.

„nemáš za čo,“ objal ma jednou rukou a ja som sa  o neho oprela.

„Pôjdeš so mnou? Nemusíš, keď nechceš,“ nepozrela som sa mu do očí. Nedokázala som to.

„samozrejme, že idem,“ otočil mi hlavu tak, aby som mu pozerala do očí a pobozkal ma. „A myslím, že by sme sa mali premiestniť ku nám, aby si tu nebola sama,“ zdvihol ma do náruče a odniesol do postele. „Pospi si a ja ťa zatiaľ zbalím, okej?“ prikývla som a hneď na to zaspala.

Zobudila som sa na to ako ma niekto berie do náruče a niekam ma nesie. keď som otvorila oči zbadala som dom, v ktorom bývajú chalani. Zavrela som znovu oči a nechala sa niesť. Bolo mi jedno, že som ťažká.

„pane bože, čo sa jej stalo?“ zvolala Caroline.

„je vyčerpaná, odnesiem ju do izby a všetko vám vysvetlím,“ povedal ticho Jerred a pokračoval v ceste.

Ucítila som ako ma položil na posteľ a ja som ho inštinktívne chytila za tričko, aby ma neopúšťal.

„Honey, pusti ma, zachvíľku sa vrátim, len im vysvetlím čo sa stalo,“ šepkal mi do ucha. Pustila som sa ho a v rukách sa mi objavil veľký plyšový maco. Cítila som z neho Jerreda a tak som sa k nemu pritúlila.

„postráž mi Larryho, dobre?“  pobozkal ma na čelo a ja som si macka privinula ešte tuhšie k hrudi a zaspala som dosť nepokojným spánkom.

„pšt, to je dobré,“ zobudilo ma, keď ma objali paže a ja som sa v objatí otočila a spolu s mackom som sa pritúlila k hrudi, ktorá sa mi ponúkala. „spinkaj,“ pocítila som vo vlasoch bozk a znovu som zadriemala.

Zobudila som sa, keď bola vonku ešte tma . Ležala som v izbe, kde som spala prvé dni a vedľa mňa sladko spinkal Jerred. Nebol ani prezlečený a celú prikrývku som vlastnila ja. Opatrne som sa vymanila z objatia a strčila som mu tam macka, aby sa nezobudil na to, že chýbam v jeho náručí.

Pekne som ho prikryla aby mu nebola zima. Na jeho stole som objavila Notebook za ktorý som ďakovala.

Zobrala som ho do ruky a potichu som sa vytratila z izby. Zistila som, že sú 4 hodiny ráno. Z ostatných izieb bolo počuť len odfukovanie.

Zbehla som do obývačky, kde som sa zababušila do deky na gauči a zapla som moju mašinku.

Prezerala som fotky, na ktorých bola moja rodina, na niektorých som sa smiala, pri iných plakala. Bola tam ešte aj moja mamka.

Fotky, po tom čo ona zomrela, s rodinou ani nemám. Nedokázala som nás fotiť po tej udalosti. A teraz už sme zostali len dvaja. Dala som si prezentáciu a prezerala som si tie fotky, na ktorých som ja väčšinou ani nebola, až na pár výnimiek, a mne to vôbec nevadilo, pretože tam boli všetci, ktorých milujem. Až na výnimku, ktorú som vtedy ešte nepoznala.

Neviem kedy som zaspala, no prebudila som sa na to, ako mi niekto berie notebook.

„nemusíš, som hore,“ pretrela som si oči a zapozerala som sa na Carol, ktorá sa placho usmiala.

„prepáč, že som ťa zobudila,“ zvolala potichu.

„prestaň sa správať ako by som bola ťažko chorá,“ hnevalo ma to. Necítila som sa tu dobre.

Normálne som sa postavila  a zložila deku a pobrala som sa do kuchyne, kde som si našla voľný jogurt a dostala ho do prázdneho žalúdku, ktorý to len a len privítal.

Hore bola len Caroline, ktorú som ignorovala, keďže mi jej správaním liezla na nervy.

Vyšla som do izby, kde mi spal môj macko. Nedalo mi to a jemne som ho pobozkala na líce, ktorým bol ku mne natočený. Pomrvil sa, viac si k sebe pritiahol macka a spal ďalej. Bol zlatý a ja, kebyže tu mám foťák hneď ho odfotím. Až o minútku ma napadlo, že tu mám mať mobil. keď som ho konečne našla, cvakla som si môjho priateľa, pre istotu dva krát, nikdy neviete. Začala som sa prezliekať, keď sa za mnou ozvalo: „to je ale príjemné prebudenie,“ macko sa mi prebudil.

„takže sa ti lepšie vstáva s mackom v náručí ako so mnou?“ otočila som sa mu čelom a až keď som si založila ruky na prsiach, uvedomila som si, že som len v podprsenke.

„to vymenenie za macka si ešte vybavíme,“ zasmial sa a stiahol si ma ku sebe na posteľ.

„prepáč, no nechcela som ťa zobudiť. Potreboval si sa vyspať,“ pobozkala som ho na nos a snažila sa postaviť. Nemohla som. Nedovolil mi to.

„hej, chcem sa obliecť,“ smiala som sa, keď ma začal štekliť.

„mne sa takto páčiš,“ zazubil sa.

„tak fajn, začnem chodiť po dome v podprsenke. Uvidíme ako sa to bude páčiť ďalším 5 chalanom v tomto dome.“ Tvárila som sa, že nad tým rozmýšľam, no to mi už prevliekal jeho tričko, ktoré sa pred pol minútou nachádzalo na ňom.

„och, tak toto sa mi páči ešte viac,“ zasmiala som sa a prechádzala mu po jeho mega úžasne vypracovanej hrudi a brušku. Pastva pre oči.

„hej, nie že ma zožerieš,“ rýchlo sa prikryl a tak som ho len pobozkala a vyskočila na nohy.

„si hladný? Urobím ti raňajky do postele,“ pousmiala som sa.

„nie, najprv si idem zabehať a až potom môžem raňajky,“ vysvetlil a tiež sa štveral na nohy.

„tak fajn, idem si aspoň zrobiť moju 100% šťavu z pomarančov, ktorú mi našťastie nikto nevypije,“ sledovala som ho ako sa pohybuje po izbe.

„smola, teraz ju môžeš robiť aj mne. Milujem ju,“ objal ma zozadu okolo pása.

„a zaslúžiš si?“ nechala som to bez odpovede a utiekla som z izby.

keď Jerred konečne vošiel, bol už osprchovaný a krásne voňavučký. Ja som mala pre neho pripravenú praženicu a pollitrový pohár 100% šťavy z pomarančov.

„dobrú chuť,“ dala som to pred neho, keď si sadol za stôl. Ja som sa chopila môjho pohára, keď som sa zrazu objavila na jeho kolenách a do úst mi mierila vidlička s praženicou.

„hej,“ zvolala som, no on mi ústa zapchal jedlom skôr ako som stihla doprotestovať. Usmieval sa.

„tak sa mi to páči, určite si dnes ešte nejedla,“ povedal rozhodne a znova ma chcel kŕmiť, no ja som vidličku namierila do jeho úst.

„mala som jogurt a toto sú tvoje raňajky,“ vyhlásila som a zobrala som mu vidličku z ruky.

„teraz idem kŕmiť ja teba,“ rozhodla som sa a mierila vidličku  do úst. „hám,“ smiala som sa.

„mňam, mňam,“ hral sa na malé dieťa. „Vodu,“ zvolal a ja som mu dala pohár k ústam a naschvál som ho viac vyklopila aby sa olial.

„biedačik, ešte ani piť nevie,“ smiala som sa a on hodil pohľad týraného psíka.

„natiahla som sa po vreckovku, ktorá bola na stole, naslinila som ju a začala som ho s úškrnom utierať.

„aký sú zlatí,“ ozvalo sa za nami a ja som sa na nich otočila stále sediac na jeho kolenách. Za nami stál Thomas a Nicole.

„ahojte, chcete niečo na raňajky?“ opýtala som sa ich

„oni si urobia, teraz sa staráš o mňa,“ pevnejšie ma objal a ja som ho pobozkala.

„hold, prepáčte, musím sa starať o môjho macka,“ uškrnula som sa a strčila mu do úst ďalšiu vidličku jedla.