Tento príbeh som písala asi pred rokom, skončila som pri 4 kapitolke... Nie je to úplne to čo som tam chcela a tak ich budem prepisovať. Nie úplne ale niečo áno... =)
Tak príjemné čítanie a dúfam, že sa bude páčiť... Nejdem sa vás pýtať, či mám písať tento príbeh ďalej. Po prvé z prológu nič nebudete mať a po druhé mi aj tak nikto neodpovie, takže to je jedno. =)
Alex Winslow
Prológ
Dnes
bol môj veľký deň, som strašne nervózna, držím jednou rukou ocka za ruku a v druhej
držím moju gitaru v menšom prevedení.
Spolu
čakáme, kým celý program mojej umeleckej školy začne a ja pôjdem
vystupovať.
„oci?“
ozvala som sa a pozrela som sa do výšky, aby som na neho mohla vidieť.
„čo je
princezná?“ opýtal sa ma a kľakol si predo mňa, aby som sa nemusela
zakláňať.
„však
príde mamka s bračekom, dúfam že áno, pretože mi to sľúbili,“ usmiala som
sa na neho.
„mali
by prísť, no neviem to na isto srdiečko, museli si ísť ešte niečo vybaviť,“
pohladil ma po mojich krátkych kučeravých vlasoch a ja som sa uvoľnila.
Prídu.
„ale
mohli by to stihnúť, teším sa na nich,“ pozrela som sa na svoju gitaru, ktorú
mi kúpil braček za peniaze, ktoré si našporil.
„Adrienne,
choď sa rozcvičiť aby si nič nepokazila dobre?“ pristavila sa pri mne moja pani
učiteľka a ja som prikývla a sadla som si na stoličku neďaleko, aby
som videla na môjho ocka, ktorý bol celý čas so mnou.
Zazvonil
telefón a ja som sa pozrela čo sa deje. Ocko zdvihol svoj mobil a chvíľu
počúval, keď zrazu dopadol na stoličku, ktorá bola za ním, mobil mu vypadol z ruky
a hlavu si dal do dlaní.
„ocko,“
vykríkla som, „čo sa stalo?“ gitaru som nechala ležať na zemi a pribehla
som k nemu.
„haló,
je tam niekto?“ ozvalo sa potichu z telefónu a ja som sa na neho
pozrela.
„dobrý
večer,“ povedala som keď som ho zdvihla zo zeme a dala som si ho k uchu.
„kto
tam je?“ opýtal sa ten hlas.
„Adrienne
Engel,“ predstavila som sa a stále som sa pozerala na ocka, čo sa s ním
deje.
„ahoj
Adrienne, povedz ockovi nech za mnou príde, on bude vedieť kde, dobre?“ povedal
milým hlasom.
„dobre,“
pritakala som a ten muž zložil.
„ocko,
čo sa stalo?“ znovu som sa ho opýtala a pohladila som ho po vlasoch, ktoré
už nezakrýval klobúk.
„čo ti
povedal ten pán?“ pozrel sa na mňa a ja som videla ako plače.
„že máš
ísť za ním, prečo plačeš?“ zvolala som a objala som ho.
„vieš,
ten pán mi povedal, že tvoja mamka a braček, odišli do neba,“ povedal mi
potichu a tuho ma objal.
„nie,
nie, to nemôže byť pravda, veď oni ma chceli vidieť, prečo odišli?“ pýtala som
sa.
„oni
nechceli, ale vieš, prišiel asi ich čas, mal by som ísť za tým pánom,“ povedal
mi jemne.
„ja
chcem ísť s tebou, ja ich chcem vidieť, prosím, ja nechcem ísť vystupovať,“
začala som plakať.
„tak ja
ťa zoberiem so sebou, dobre, ale počkaj na chvíľočku tu,“ posadil ma na
stoličku, na ktorej sedel a on išiel za pani učiteľkou ktorá sa k nám
blížila. Chvíľu sa rozprávali a potom ma ocko zobral preč.
„čo sa
deje?“ opýtala sa ma učiteľka Adrienne, keď ma uvidela.
„volala
mi polícia, moja manželka so synom zomreli,“ zhlboka som sa nadýchol aby som
mohol pokračovať, „vodič kamióna z protismeru dostal mikrospánok a prešiel
do protismeru. Čelný náraz,“ povedal som
to naraz, aby som to mal za sebou.
Abi
/Ebi/, učiteľke, vyhŕkli slzy, pretože moju rodinu pozná osobne, dá sa povedať,
že s mojou manželkou boli veľmi dobré kamarátky.
„Adrienne
o tom vie?“ opýtala sa .
„áno,
povedal som jej, že braček s mamičkou odišli do neba,“ povzdychol som si a utrel
si slzy.
„môžem
pre vás niečo urobiť?“ opýtala sa.
„nie,
len vyškrtnite Adrienne zo zoznamu účinkujúcich, ja musím ísť do nemocnice a Adrienne
tu nechce zostať tak ju beriem so sebou,“ povedal som.
„dobre,
poviem riaditeľke, nech ju vyškrtne, no keď sa dozvie o tom čo sa stalo,
tak možno bude chcieť niečo povedať na javisku, bude to veľmi vadiť, pretože
keď hej, tak ja sa jej začnem vyhrážať, pretože inak ju nezastavím,“ priznala a ja
som sa trochu usmial.
„pre
mňa za mňa, tak či tak sa to za chvíľu všetci dozvedia, musím už ísť,“ znovu
som si utrel tvár od sĺz a pobral som sa za Adrienne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára